Nový objav vedcov: Zem mohla mať vlastný prstencový systém. Jeho existencia môže vysvetliť príchod doby ľadovej

Keď si predstavíš našu slnečnú sústavu, jediná planéta s prstencom v tvojej mysli je zrejme Saturn. Vedci však prednedávnom prišli s naozaj zaujímavým objavom – naša Zem zrejme tiež kedysi mala prstenec. Jeho existencia by dokonca mohla vysvetliť príchod doby ľadovej. 

Nový objav opisuje nedávna štúdia publikovaná v časopise Earth and Planetary Science Letters. Podľa vedcov približne pred 466 miliónmi rokov mohla mať Zem vlastný prstencový systém, ktorý pretrvával desiatky miliónov rokov. 

V rámci výskumu vedci identifikovali 21 impaktných kráterov v úzkom pásme blízko zemského rovníka. Tvrdia, že ide o príliš špecifickú distribúciu na to, aby išlo o čistú náhodu. Ako sa rovnomerne rozdelené krátery do tejto oblasti dostali? Možným vysvetlením je práve prstencový systém. 

Mohol za klimatické zmeny?

Andy Tomkins, vedúci autor štúdie a geológ z Monash University v Austrálii, vysvetľuje: „Myšlienka, že prstencový systém mohol ovplyvniť globálne teploty, pridáva novú vrstvu zložitosti k nášmu chápaniu toho, ako mimozemské udalosti mohli formovať klímu Zeme.“

Pacienti, pripravte sa na nové výdavky: Tieto zdravotnícke pomôcky budú od januára výrazne drahšie

Portál FUTURISM opisuje, ako prstenec pravdepodobne vznikol. Stalo sa tak, keď sa veľký asteroid priblížil k Zemi na vzdialenosť známu ako Rocheova hranica. V tejto vzdialenosti gravitačné sily Zeme spôsobili rozklad asteroidu. Jeho pozostatky sa postupne rozptýlili po obežnej dráhe našej planéty, čím vytvorili prstenec podobný tým, ktoré obklopujú Saturn.

Ak sa pýtaš, ako sa takéto niečo vlastne dá skúmať, nie si jediný. Sme predsa civilizáciou žijúcou stovky miliónov rokov po tejto udalosti. Veda moderného sveta však ponúka rôzne prostriedky výskumu a dokáže skúmať pohyby tektonických platní aj zmeny počasia, ktoré sa udiali až neskutočne dávno.

Prstenec v oblasti rovníka

Výskumníci použili geologické modely zohľadňujúce pohyb tektonických platní Zeme na mapovanie kráterov. Zistili, že všetky impakty sa nachádzali v rozmedzí 30 stupňov zemepisnej šírky od rovníka.

Tomkins tiež vo svojom vyhlásení poznamenal, že za normálnych okolností asteroidy zasahujú Zem náhodne v rôznych zemepisných šírkach, čo robí túto koncentráciu kráterov veľmi nepravdepodobnou, ak by spolu nesúviseli.

Prstencový systém môže podľa odborníkov tiež vysvetliť obdobie ochladenia, známe ako Hirnantské zaľadnenie, považované za jedno z najchladnejších období za posledných 500 miliónov rokov.

Vedci sa domnievajú, že prstenec mohol vrhnúť tieň na značnú časť zemského povrchu, čo by mohlo viesť ku globálnemu ochladeniu. Časová os tohto javu sa vraj zhoduje so začiatkom ochladzovania Zeme pred 465 miliónmi rokov a následným Hirnantským zaľadnením o 20 miliónov rokov neskôr.

Zem bude mať nový mesiac

Zem si tento mesiac nakrátko „privlastní“ druhý mesiac, ktorý ju bude sprevádzať približne dva nasledujúce mesiace. Novou obežnicou Zeme sa stane asteroid 2024 PT5, informuje TASR na základe správy portálu Space.com

„Objekt, ktorý nás navštívi, pochádza z pásu asteroidov Arjuna. Tento sekundárny pás asteroidov tvoria asteroidy obiehajúce okolo Slnka po veľmi podobnej dráhe ako Zem vo vzdialenosti približne 150 miliónov kilometrov,“ uviedol pre Space.com profesor Carlos de la Fuente Marcos pôsobiaci na Universidad Complutense de Madrid. Marcos je hlavným autorom novej štúdie vypracovanej tímom skúmajúcim minimesiace.

Štúdia vyšla v žurnále The Research Notes of the AAS, ktorý publikuje nerecenzované, indexované a zabezpečené záznamy prebiehajúcich štúdií, komentáre, vysvetlenia, ale aj nulitné výsledky štúdií či aktuálne správy o pozorovaniach z astronómie a astrofyziky. Existujú dva druhy minimesiacov: dlhodobé a krátkodobé. Tie dlhodobé obiehajú okolo Zeme minimálne rok, krátkodobé menej, napríklad iba niekoľko dní.

Minimesiacom sa poľa Marcosa môže stať teleso, ktoré sa k Zemi priblíži na vzdialenosť približne 4,5 milióna kilometrov pohybujúce sa nízkou rýchlosťou, okolo 3 540 kilometrov za hodinu. Vedecky popísať sa zatiaľ podarilo iba dva dlhodobé a tri krátkodobé minimesiace Zeme, dodáva Marcos. Upozorňuje však, že niekoľko popisov krátkodobých minimesiacov zatiaľ nebolo zverejnených.

Krátkodobé minimesiace sa pri Zemi vyskytujú relatívne často – niekoľkokrát za desaťročie, kým dlhodobé minimesiace sa podľa Science.com objavujú iba raz za desať či 20 rokov. Minimesiace z geocentrickej orbity vychyľuje gravitácia Slnka. Keď 2024 PT5 prestane obiehať okolo Zeme, vráti sa do pásu asteroidov Arjuna na heliocentrickú obežnú dráhu.

Asteroid bude pre väčšinu pozorovateľov oblohy neviditeľný. Je na to príliš malý a nebude ho možné pozorovať ani pomocou bežne používaných amatérskych teleskopov či binokulárov.