Nový prieskum odhaľuje, či by Smer vyhral voľby aj dnes

Podľa prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3, ak by sa voľby konali v polovici decembra, vyhrala by ich strana Smer-SD. Na druhom mieste sa nachádza Progresívne Slovensko, prvú trojku uzatvára Hlas-SD.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch od 13. do 19. decembra 2023 na vzorke 1 578 respondentov.

Voľby by vyhral Smer, koalícia by mala ústavnú väčšinu

Strana premiéra Roberta Fica by získala 24,5 percent voličských hlasov, na druhom mieste nasleduje hnutie Progresívne Slovensko so ziskom
17,9 percent hlasov, prvú trojku uzatvára strana Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorá by získala 16,3 percent voličských hlasov.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH, SaS a SNS. Kresťanskí demokrati by získali 7 percent hlasov, liberáli z SaS 6, 1 percent a SNS by krúžkovalo 5, 7 percent opýtaných.

Mimo parlamentu by skončilo SLOVENSKO Igora Matoviča a aj hnutie Republika. Strana Smer-SD by v parlamente získala 48 kresiel a Progresívne Slovensko 35 kresiel.

Za stranu Hlas-SD by v parlamente sedelo 32 poslancov, za stranu SaS 11 poslancov. Hnutie KDH by zastupovalo 13 zákonodarcov, liberáli z SaS a SNS by mali v parlamente 11 poslancov. Súčasná koalícia by tak v NRSR mala až 91 poslancov, čím by získala ústavnú väčšinu.

Smer si v prieskumoch udržuje pozíciu najsilnejšej strany

Ako sme ťa nedávno informovali, napriek rozsiahlym občianskym protestom, strana Smer si v prieskumoch verejnej mienky udržuje pozíciu najsilnejšej strany. Potvrdzuje to aj nedávny prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos pre Denník N medzi 13. a 18. decembrom. Tento prieskum odzrkadľuje náladu počas protivládnych demonštrácií a kritiku rýchleho zrušenia špeciálnej prokuratúry.

V prieskume získal Smer podporu približne 24 percent voličov. Progresívne Slovensko dosiahlo druhé miesto s 19,4 percentami a Hlas uzatvoril trojicu najsilnejších strán s takmer 16 percentami.

SaS sa umiestnilo za nimi s odhadovanou podporou 7,1 percenta, nasledovalo KDH s 6,4 percentami. Strana Igora Matoviča SLOVENSKO dosiahla 5,9 percenta a Republika 5,2 percenta.

Politológ: Keď vláda obchádza vlastné pravidlá, obmedzuje sa verejná diskusia 

Čím viac vláda obchádza vlastné pravidlá pre diskusiu o zákonoch, tým viac sa obmedzuje priestor pre verejnú diskusiu, hľadanie kvalitných riešení a vytvorenie stabilného právneho prostredia. Tvrdí to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic v súvislosti s využívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania (SLK).

Politológ pripomenul, že vládna koalícia vie obchádzať pravidlá napríklad využívaním skráteného legislatívneho konania alebo tým, že vládne návrhy predkladajú poslanci parlamentu, aby sa vláda vyhla pripomienkovému konaniu. Stáva sa tiež, že sa zásadné zmeny vládnych zákonov uskutočňujú až priamo v parlamente počas druhého čítania. To všetko podľa neho obmedzuje vytvorenie stabilného právneho prostredia, v ktorom sú kroky vlády a parlamentu predvídateľné a zrozumiteľné.

Štefan Hamran sa definitívne vyjadril, či bude kandidovať na prezidenta

Existencia možnosti SLK je štandardnou súčasťou parlamentných systémov. Vládnutie podľa Láštica prináša situácie, v ktorých je potrebné reagovať okamžite. „Treba potom rozlišovať prípad od prípadu, či existujú objektívne dôvody pre okamžitú reakciu alebo je využitie skráteného legislatívneho konania iba obídením verejnej diskusie,“ priblížil pre TASR.

Parlament sa môže na návrh vlády uzniesť na SLK len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.