Nový signál z hlbín vesmíru: NASA zachytila stopy možného života

V nekonečných hlbinách kozmu, 124 svetelných rokov od našej modrej planéty, sa nachádza vesmírny objekt, ktorý práve púta pozornosť vedcov z celého sveta. Vesmírny teleskop Jamesa Webba minulý rok priniesol objav, ktorý by mohol zmeniť naše chápanie života vo vesmíre.

Ide o planétu s označením K2-18 b, ktorá sa už na prvý pohľad výrazne líši od našej Zeme. Predstav si svet 2,6-krát väčší v polomere a s hmotnosťou prevyšujúcou Zem až 8,6-násobne.

Tento gigantický vesmírny objekt obieha okolo hviezdy známej ako červený trpaslík K2-18. Nachádza sa v takzvanej obývateľnej zóne, teda oblasti, kde by teoreticky mohla existovať tekutá voda.

Objavili metán

Príbeh tejto záhadnej planéty sa začal písať už v roku 2009, keď ju prvýkrát zachytil Keplerov vesmírny teleskop. Ale až najnovšie pozorovania Webbovho teleskopu priniesli skutočne vzrušujúce odhalenia. V atmosfére K2-18 b vedci identifikovali koktail plynov, ktorý vyvoláva množstvo otázok.

„Naše zistenia zdôrazňujú význam skúmania rôznych typov obývateľných prostredí pri hľadaní života inde vo vesmíre,“ vysvetľuje astronóm Nikku Madhusudhan z Cambridgeskej univerzity. „Tradične sa hľadanie života na exoplanétach zameriavalo hlavne na menšie skalnaté planéty, ale väčšie hyceánske svety sú výrazne vhodnejšie na pozorovanie atmosféry.“

Najvzrušujúcejším objavom je prítomnosť metánu, oxidu uhličitého a najmä pravdepodobná detekcia dimetylsulfidu (DMS). Tento posledný menovaný plyn je na Zemi výhradne produktom živých organizmov, konkrétne fytoplanktónu v oceánoch. Jeho prítomnosť na K2-18 b vyvolala špekulácie o potenciálnom živote.

Rezort vnútra chystá veľké zmeny: Negatívny trend v policajnom zbore sa stabilizoval, tvrdí Šutaj Eštok

Našli život?

Vedci však zostávajú opatrní. NASA upozorňuje: „Veľkosť planéty môže znamenať, že jej vnútro obsahuje rozsiahly plášť vysokotlakového ľadu, prípadne je jej oceán príliš horúci na to, aby bol tekutý alebo obývateľný.“ Napriek tomu, zloženie atmosféry naznačuje možnú existenciu vodného oceánu pod vrstvou bohatou na vodík.

„Naším konečným cieľom je identifikácia života na obývateľnej exoplanéte, čo by zmenilo naše chápanie miesta vo vesmíre. Naše zistenia sú sľubným krokom k hlbšiemu pochopeniu hyceánskych svetov v tomto úsilí,“ dodáva Madhusudhan s neskrývaným nadšením.

Blížime sa k Slnku

Teleskop Jamesa Webba nie je jedinou horúcou novinkou v správach o vesmíre. V období Vianoc sa priekopnícka sonda NASA Parker Solar Probe (PSP) zapísala do histórie, keď sa dostala k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda predtým a jej tepelný štít bol vystavený teplotám nad 930 stupňov Celzia. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Sonda vypustená v auguste 2018 je na sedemročnej misii s cieľom prehĺbiť vedecké poznatky o Slnku a pomôcť predpovedať vesmírne počasie, ktoré môže ovplyvniť život na Zemi.

Prelet sa uskutočnil o 12.53 h SEČ, hoci vedci si na potvrdenie budú musieť počkať do piatku, keďže pre blízkosť sondy k Slnku s ňou stratili na niekoľko dní kontakt.

Tepelný štít sondy je taký účinný, že jej vnútorné prístroje zostávajú pri skúmaní vonkajšej atmosféry Slnka, tzv. koróny, takmer na úrovni izbovej teploty – približne 29 stupňov Celzia. Parker Solar Probe sa tiež bude pohybovať obrovskou rýchlosťou – zhruba 690 000 kilometrov za hodinu, píše AFP.

„Žiadny objekt vyrobený človekom ešte nikdy neprešiel tak blízko hviezdy, takže Parker Solar Probe bude skutočne vracať údaje z neprebádaného územia,“ povedal Nick Pinkine, vedúci prevádzky misie v Laboratóriu aplikovanej fyziky (APL), ktoré spolupracuje s Univerzitou Johnsa Hopkinsa.

Utorkový prelet je prvým z troch rekordne blízkych priblížení sa tejto sondy k Slnku, pričom pri ďalších dvoch – naplánovaných na 22. marca 2025 a 19. júna 2025 – sa očakáva, že sa Parker Solar Probe opäť dostane do podobnej vzdialenosti.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko