Nový typ príťažlivosti odhalený: Symbiose*alita je aktuálne ohromným trendom, ktorý nabúral ľudské vzťahy

Johnston varuje, že symbiose*uáli sú často stigmatizovaní v monogamných aj nemonogamných komunitách. Vysvetľuje, že v literatúre sa ľudia s touto príťažlivosťou často objavujú ako „jednorožce“. 

Tento termín sa využíva v nemonogamných kruhoch, no v nemonogamnej komunite má skôr negatívne konotácie. Predstava, že existujú ľudia, ktorí sa chcú zapájať do se*uálnej aktivity páru bez účasti na iných aspektoch vzťahu, je totiž pre konzervatívnejšiu spoločnosť ešte stále priveľké sústo.

Spomínaný výskum z roku 2023 zahŕňa reporty od 145 účastníkov (z celkových 373), ktorí pociťujú príťažlivosť k párom alebo k jedincom vo vzťahu. Väčšina symbiose*uálov sa podľa štúdie považuje za extrovertov, ktorí túžia po intimite, pozornosti a nezažívajú žiarlivosť často.

Jeden z účastníkov tejto štúdie opísal symbiose*ualitu ako „túžbu po niečom väčšom, než je súčet častí páru“.

Tvrdil, že „ich kombinácia je jednoducho transcendentná vec“. „Je to nádherné a majú jeden z najkrajších vzťahov, aké poznám… určite to veľmi nesúvisí len so súčtom častí, ale s niečím, čo je väčšie. Je v tom niečo synergické.“

Jeden z účastníkov síce uviedol, že tieto pocity má, no sám si nebol istý, či ich považuje za zdravé. 

„Myslím si, že do istej miery je pre mňa ako slobodného muža určitá príťažlivosť pre vzťah, pre ľudí vo vzťahu. O tom, či je to psychologicky zdravé, môžeme, myslím, trochu diskutovať… Určite ma priťahuje to partnerstvo, to spojenie, dokonca tá láska medzi dvoma ľuďmi. A možno na nejakej úrovni sa na tom chcem nejakým spôsobom, v nejakej podobe alebo forme podieľať,“ priznal. 

zdroj: Unsplash/Becca Tapert

Negatívne konotácie a prečo sa ľudia boja nových pojmov

Samotná štúdia uvádza, že napriek tomu, že výskumy dokazujú, že plurise*uality existujú, naďalej musia bojovať nielen o uznanie vo svete, ale aj o toleranciu. Faktom ostáva, že naša spoločnosť automaticky predpokladá a uprednostňuje monose*uálne túžby a životné štýlu. 

„Hayfield (2021) vo svojich štúdiách o neviditeľnosti a znevažovaní plurise*uálov, konkrétne bise*uálnych a panse*uálnych jednotlivcov, načrtáva potenciálne škody vrátane problémov s pocitom vlastného ja a zníženého zdravia a pohody v dôsledku nedostatočného uznania a potvrdenia týchto identít v kultúrnych, sociálnych a akademických oblastiach,“ píše sa v štúdii z tohto roku. 

Napriek tomu, že veda čoraz častejšie dokazuje, že ľudská se*ualita a spektrum našich vzťahov nie sú priamočiare a niekedy ani monose*uálne, spoločnosť ešte otvorenosť vedcov nedobehla. 

K prijatiu tohto termínu určite nepomôže ani to, že väčšina účastníkov štúdie uviedla, že sa považujú za queer jedincov. Nie je to ničím prekvapivé, členovia LGBT+ komunity sú častejšie otvorení objavovaniu svojej se*uality a je pravdepodobnejšie, že sa o týchto pocitoch vyjadria nahlas. 

Ľudia sa však nových pojmov, a to hlavne v kontexte se*uality, boja. Aj tento výskum, ktorý do seba už pri vyčleňovaní novej se*uality musel zahrnúť aj kapitolu o odsudzovaní a stigmatizácii, je toho svedkom. 

Či sa tento pojem čoskoro dostane do našich slovníkov, je stále otázne. Faktom však ostáva, že máme pred sebou ešte kopec sebaobjavovania.