NR SR plánuje bič na fajčiarov. Od októbra chce zakázať konkrétne výrobky

Zákaz uvádzania na trh

„Navrhuje sa doplniť do zákona definíciu zahrievaného tabakového výrobku, ktorým je nový tabakový výrobok, z ktorého sa zahrievaním uvoľňujú emisie obsahujúce nikotín a iné chemické látky, ktoré následne používateľ vdychuje, pričom ide v závislosti od ich vlastností o bezdymové tabakové výrobky alebo o tabakové výrobky na fajčenie,“ uviedli predkladatelia.

Na zahrievané tabakové výrobky sa má vzťahovať zákaz uvádzať na trh tabakové výrobky s charakteristickou arómou alebo obsahujúce arómy v akýchkoľvek ich zložkách, ako napríklad vo filtroch, papieroch, baleniach, kapsulách, alebo akékoľvek technické prvky umožňujúce zmenu vône alebo chuti dotknutých tabakových výrobkov alebo ich intenzity dymu, ktorý už existuje pre cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet.

Navrhovaná účinnosť zákona je od 23. októbra.

Hrozivé výsledky prieskumu

Čo sa týka návykových látok, na nitrianskych školách má 47 percent detí vo veku od 13 do 15 rokov skúsenosť s alkoholom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si mesto nechalo vypracovať v rámci projektu Planet Youth. Nitra je prvým slovenským mestom, kde sa projekt realizuje.

Planet Youth pochádza z Islandu, kde sa podarilo znížiť percento mladých, ktorí užívajú návykové látky, z 30 na šesť percent.

Cigarety opäť zdraželi, pri prechode na zahrievaný tabak však môžete ušetriť stovky eur ročne

„Princípom islandského modelu je, že tínedžerov nikto nestraší represiou ani im nekáže, ako sa majú správať. Namiesto toho sa na základe veľmi presných a čerstvých dát skúma, ktoré faktory mladých k závislostiam lákajú a, naopak, ktoré ich pred užívaním návykových látok ochraňujú. Na základe toho sa potom v komunite škôl, rodičov a ďalších aktérov prijímajú účinné opatrenia,“ vysvetlil viceprimátor Miloslav Špoták.

Nitra má v súčasnosti k dispozícii presné dáta o viac ako 1 500 tínedžeroch zo všetkých škôl na území mesta. V dotazníku sa zisťovali údaje o užívaní návykových látok, rodinnom zázemí, vzťahu detí k škole, ale aj o súvislostiach medzi jednotlivými oblasťami.

Podľa koordinátorky projektu Júlie Prableskovej priniesol prieskum medzi deťmi mnohé dôležité zistenia. Napríklad, že 30 percent školákov už fajčilo e-cigaretu a ďalších 22 percent bežnú cigaretu. Šnupací a žuvací tabak skúsilo 13 percent detí, 11 percent sa už opilo a tri percentá majú skúsenosti s marihuanou.

Ochranný faktor

Odborníci však skúmali aj situáciu na školách i v rodinách. Podľa nich sú dôležité predovšetkým vzájomné vzťahy medzi dátami. Vyplýva z nich napríklad skutočnosť, že z detí, o ktoré sa rodičia viac zaujímajú a trávia s nimi viac času, pije alkohol alebo fajčí štyri až päť percent.

Naopak, u detí, ktoré sú so svojimi rodičmi v menšom kontakte, je užívanie návykových látok niekoľkonásobne vyššie, na úrovni 18 až 25 percent.

zdroj: Unsplash/@arobj

„Jasne sa nám ukazuje, že nielen kvalitne strávený čas s deťmi, ale už jeho samotná kvantita je významný ochranný faktor pri predchádzaní závislostiam,“ skonštatovala Prablesková.

Podľa Špotáka prieskum odhalil i ďalšie faktory, ktoré deti pred závislosťami môžu chrániť alebo ich k návykovým látkam privádzajú.

„Napríklad pozornosť a vrúcnosť rodičov k deťom znižuje riziko užívania návykových látok o polovicu. Veľmi významným ochranným faktorom je aj to, ak sa deti cítia v škole dobre a majú záujem o učenie. Naopak, rizikovým faktorom je, ak sa rodičia o deti nezaujímajú, v škole sa necítia bezpečne alebo považujú učenie za zbytočné,“ vysvetlil Špoták.

Horúci rebríček: Tieto európske krajiny majú najviac fajčiarov. Slovensko sa vôbec nemusí hanbiť (MAPA)

Ako doplnil, ďalšou etapou projektu bude vytváranie tímov, ktoré sa budú okrem pedagógov a ďalších odborníkov skladať aj z rodičov.

„Tieto koordinačné skupiny sa potom budú snažiť získané údaje využiť na vytvorenie nástrojov, ktoré pomôžu v Nitre znížiť užívanie návykových látok medzi mladými,“ uviedol.

„Znamená to, že budeme rozvíjať komunikáciu so školami i s rodičmi a pristupovať aj k rozvoju a širšiemu využívaniu športovísk i neformálneho vzdelávania,“ doplnil primátor Marek Hattas.