O čom sa roky hovorilo, je potvrdené. Putin zasahoval do volieb v 2016 a napomohol Trumpovi k víťazstvu

Americký senátny výbor pre kontrolu spravodajských služieb definitívne potvrdil ruské zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016. V úvode správy, ktorá má takmer tisíc strán, opisuje výbor snahu Ruska ovplyvniť voľby ako „agresívnu a mnohostrannú.“

„Ruský prezident Vladimir Putin riadil ruské úsilie o hackovanie počítačových sietí a účtov spojených s Demokratickou stranou a únikom informácií škodlivých pre Hillary Clintonovú a jej kampaň za prezidentku,“ píše sa v správe, ktorá bola zverejnená v utorok. „Zámerom Moskvy bolo poškodiť Clintonovej kampaň, zničiť jej očakávanú prezidentskú administratívu, pomôcť Trumpovej kampani po tom, ako sa stal kandidátom republikánskej strany a narušiť demokratický proces v USA.“

Výbor uviedol, že ide o piatu a poslednú správu. Informácie o zasahovaní Ruska do volieb sa objavili ešte počas volebnej kampane 2016. Po víťazstve Donalda Trumpa hlasy, ktoré tvrdili, že Rusko zmanipulovalo voľby, ešte zosilneli. Niekoľko senátorov preto, dokonca, ani neprišlo na Trumpovu prezidentskú inauguráciu.

Spravodajské služby USA viackrát potvrdili zasahovanie Ruska do volieb v 2016. Senát vyšetroval ruské snahy už viac ako tri roky. Predtým viedol svoje vlastné vyšetrovanie aj Federálny vyšetrovací úrad (FBI) na čele so špeciálnym vyšetrovateľom Robertom Muellerom. FBI skúmal kontakty Trumpovho volebného tímu s ruskými tajnými službami. Výrazné zasahovanie do volieb síce odhalil, ale pre nedostatok použiteľných dôkazov nikoho neobvinil. Trump sa pokúšal vyšetrovanie mariť a nazýval ho „hon na čarodejnice.“            

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Emaily demokratov aj Clintonovej

Fakt, že Vladimir Putin nemá Hillary Clintonovú rád, nie je žiadne tajomstvo. Napätie vzniklo ešte v časoch, keď bola Clintonová ministerka zahraničia USA počas prvej Obamovej administratívy.

Putin sa ju preto snažil zdiskreditovať. Podľa správy nariadil hackerský útok na Demokratickú stranu.  Po útoku boli zverejnené informácie a emaily, v ktorých poprední funkcionári strany lobujú práve za bývalú prvú dámu na úkor progresívneho senátora Bernieho Sandersa, ktorý sa im zdal príliš radikálny. Informácie vtedy naštrbili dôveru demokratických voličov v transparentnosť voľby v rámci strany a mnohí podporovatelia Sandersa potom voliť nešli alebo volili kandidátku tretej strany.

zdroj: TASR/AP, John Locher

Veľkou ranou pre Clintonovej kampaň bola práve kauza jej emailov. Nezisková mediálna organizácia WikiLeaks hackla emaily z dôb, keď bola ministerkou, a tie potom následne zverejnila. Clintonová ich posielala z nezabezpečeného súkromného konta a čelila obvineniu, že sa tak utajené informácie mohli dostať do rúk nepriateľov alebo teroristov. Kauzu emailov prešetroval aj FBI, ale nevzniesol žiadne obvinenia voči Clintonovej. Bývalá prvá dáma ich nazvala „prekliate emaily“ a dodnes vyčíta novinárom, že namiesto toho, aby sa počas predvolebnej kampane venovali Trumpovmu rasizmu a sexizmu, riešili jej emaily.

WikiLeaks podľa správy, ktorú zverejnil senátny výbor, konala s pričinením Ruska. „WikiLeaks aktívne hľadala a hrala kľúčovú úlohu v ruskej kampani a veľmi pravdepodobne vedela, že pomáha ruskému spravodajskému úsiliu ovplyvniť voľby,“ uvádza sa v správe, pričom sa zistilo, že existujú „významné náznaky, že Julian Assange a WikiLeaks získali podporu ruskej vlády.“

zdroj: TASR/AP, Julio Cortez

S ruskými agentmi sa mal stýkať šéf Trumpovej kampane aj jeho zať a syn

Správa sa dotýka aj pochybného správania členov Trumpovho volebného štábu, ktorí sa mali stýkať s predstaviteľmi ruských tajných služieb. Vtedajší šéf Trumpovej kampane Paul Manafort bol správou označený za najrizikovejšieho a jeho správanie bolo označené ako „vážna kontrašpionážna hrozba.“

Pod zámienkou dodania kompromitujúcich materiálov na Clintonovú sa mal s Rusmi stretnúť aj Trumpov syn Donald Trump Jr. a zať Jared Kushner. Schôdzka mala prebehnúť  v Trump Tower.

zdroj: TASR/AP, Susan Walsh, File