O otca prišiel v koncentračnom tábore a celé detstvo utekal pred osudom. Rodák zo Slovenska dnes má na účte 5,5 miliardy dolárov
- Je vlastníkom a manažérom nákupných centier Westfield v Austrálii a na Novom Zélande
- Aj napriek ťažkému detstvu sa z Franka vyformoval biznismen, ktorý má dnes na účte niekoľko miliárd dolárov
- Je vlastníkom a manažérom nákupných centier Westfield v Austrálii a na Novom Zélande
- Aj napriek ťažkému detstvu sa z Franka vyformoval biznismen, ktorý má dnes na účte niekoľko miliárd dolárov
Podnikateľ, developer a filantrom Sir Frank Lowy sa narodil 22. októbra 1930 neďaleko Lučenca, vo Fiľakove. Narodil sa do židovskej rodiny, s ktorou žil v maďarskom gete. V tom čase sa už k moci dostával Adolf Hitler. Hoci sa Frankovi a jeho matke holokaustu podarilo utiecť, jeho otec toľko šťastia nemal a v Osvienčime zahynul. Keby sa druhá svetová vojna neuskutočnila, jeho život by mohol vyzerať úplne inak. Možno by sa z neho nestala vplyvná osobnosť, ktorá sa stala najbohatšou v Austrálii.
Keď v roku 1946 opúšťal svoju rodnú krajinu, nevedel, že toto rozhodnutie mu zmení celý život. Počas tohto roku sa dostal do Francúzska, kde nastúpil na loď Yagur, ktorá smerovala do Palestíny. Loď cestou úrady zastavili a Frank tak skončil v zadržiavacom tábore na Cypre, do ktorého sa dostal s ostatnými Židmi z lode. Počas fungovania tábora sa v ňom prestriedalo 53 510 Židov, ktorí sa nie raz pokúsili o útek.
Po prepustení z tábora sa v roku 1948 pridal Lowy k Hagane, čo bola najdôležitejšia polovojenská židovská organizácia v Palestíne. Bol súčasťou pechotnej brigády Golani, s ktorou bojoval v arabsko-izraelskej vojne.
S jedným kufrom
V roku 1952 odcestoval Frank do Sydney v Austrálii, kde už naňho čakala rodina. Do krajiny prišiel s jedným kufrom a bez jazykových znalostí. Krátko po príchode sa Frank zoznámil s Johnom Saundersom, s ktorým založili spoločnosť Westfield Development Corporation. Prvé nákupné centrum otvorili krátko nato, v roku 1959. Úspech na seba nenechal dlho čakať, pretože nákupné centrá Westfield sa po krajine rozšírili už v roku 1960.
Túžba Franka po úspechu bola veľmi veľká. Chcel, aby nákupné centrá expandovali aj na Nový Zéland a robil všetko preto, aby sa mu tento sen splnil. So Saundersonom svoje centrá stavali v blízkosti železničných staníc, vďaka čomu do nich nalákali viac zákazníkov. V priebehu ďalších 30 rokov sa obchodným partnerom podarilo nákupné centrá dostať aj do Spojených štátov amerických. Saunders svoj podiel z firmy predal v roku 1987 a s Franka Lowyho sa tak stal jediný majiteľ siete obchodných centier. V 90. rokoch 20. storočia sa nákupné centrá dostali aj do Veľkej Británie a na Nový Zéland.
Daňové úniky
Počas roku 1955 bol Lowy vymenovaný za riaditeľa austrálskej centrálnej banky, ktorej úlohou je poskytovať služby austrálskej vláde a iným bankovým inštitúciám. Práve Reserve Bank of Australia čelí od roku 2007 škandálu „Securency“ alebo Note Printing Australia. Dcérske spoločnosti RBA boli v minulosti zapojené do podplácania amerických úradníkov, vďaka ktorým mohla krajina získať lukratívne zmluvy na tlač polymérových bankoviek. Lowy bol za riaditeľa banky vymenovaný aj v rokoch 2000 a 2003, a jeho funkčné obdobie sa skončilo v roku 2005.
V roku 2008 sa Lowyho meno objavilo v dokumentoch odcudzených z LGT Bank of Liechtenstein. Frank so synmi Davidom a Stevenom boli vyšetrovaní kvôli podozreniu z využívania daňových rajov v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. Lowy však tvrdil, že nič zlé neurobil. Celá záležitosť bola veľmi rýchlo urovnaná a viac sa už neriešila.
Krátko po dovŕšení 80 rokoch Lowy odstúpil z funkcie výkonného predsedu skupiny Westfield Group. namiesto toho prevzal úlohu nevýkonného predsedu a na čelo spoločnosti sa postavili jeho traja synovia David, Steven a Peter.
Pomáhal takmer všade
Frank Lowy bol prínosom nie len pre svoju firmu, ale aj pre iné oblasti. Bol predsedom Futbalovej federácie Austrálie a vďaka nemu sa reprezentačný tím kvalifikoval na Majstrovstvá sveta v roku 2006. Taktiež založil A-ligu, ktorá správu futbalu sprofesionalizovala.
Časť svojich peňazí Frank venoval aj na založenie lekárskeho výskumného ústavu a dvoch organizácií, ktoré sa venujú vysoko synergistickým výskumom a poradenstvom v oblasti vedy, technológie, priemyslu, alebo podnikania. Jedna z týchto organizácií sídli v Austrálii, druhá v Izraeli.
V apríli 2003 Lowy založil Lowyho inštitút pre medzinárodnú politiku, ktorý pomáha najmä utečencom bez štátnej príslušnosti. „V roku 2002, keď sa blížilo päťdesiate výročie môjho príchodu do Austrálie, som začal uvažovať o tom, aké filantropické gesto by som mohol urobiť v krajine na oplátku za polstoročie príležitosti, ktorú mi Austrália poskytla. Inšpirovaní tradíciou, ktorá je v Amerike tak dobre zavedená, jednotlivcov zakladajúcich think tanky na generovanie a šírenie návrhov verejnej politiky, sme sa s rodinou a ja rozhodli pre myšlienku podpory vytvorenia inštitútu pre medzinárodnú politiku v Austrálii.“ napísal Lowy v liste, ktorý je celý zverejnený na webe organizácie.
Na svoju minulosť nezabúda
Život Franka je zaujímavý už od nízkeho veku. Videl nástup nacistov, bol v zadržaneckom tábore na Cypre, bojoval vo vojne a z imigranta sa stal miliardár a vplyvná osobnosť Austrálie, ktorá vlastnila časť Svetového obchodného centra zničeného 11. septembra. Na skúsenosti z minulosti však nezabúda.
Lowy často spomínal na osamelosť a chudobu, ktorou trpel, keď bol mladý. „Žili sme veľmi skromne,“ hovorí Lowy v rozhovore pre Haaretz.com. „Neboli sme vôbec bohatí. Nebol vôbec žiadny luxus, ale život bol v poriadku, viete. Ráno sme išli do Heder, popoludní do školy. Príležitostne sme sa boli pozrieť na futbalový zápas. Bol to veľmi jednoduchý život.“
Smrť otca v koncentračnom tábore poznačila mladého chlapca navždy. V rozhovore spomína, že otca do Osvienčimu vzali v deň, kedy sa rodina rozhodla utiecť do bezpečia. O osude otca sa Frank dozvedel až neskôr prostredníctvom svojho syna, ktoré v Kalifornii zastavil pán. Ten mu povedal, že bol vo vlaku smerujúcom do Osvienčimu s Frankovým otcom. „Strata môjho otca poznačila môj život. Mám 90 rokov a stále za ním smútim, pretože je to pre mňa veľká dráma.“ uvádza v rozhovore.