O režime v reštauráciách či kinách nemá rozhodovať hlavný hygienik, myslí si štvrtina Slovákov

Štvrtina Slovákov je presvedčená o tom, že o režime v reštauráciách, kinách či fitnescentrách by nemal rozhodovať hlavný hygienik, ale vláda. Celkovo tento návrh považuje za dobrý viac ako 60 % opýtaných, naopak, rozhodne ho zamieta okolo 7 % respondentov.

Vyplýva to z telefonického prieskumu verejnej mienky, ktorý pre agentúru SITA uskutočnil Polis Slovakia v dňoch 15. až 23. októbra na vzorke 1 047 respondentov starších ako 18 rokov.

Zároveň vyše polovice Slovákov považuje štátom prijaté opatrenia proti koronavírusu za primerané. Iba približne každý desiaty opýtaný ich v prieskume označil za prehnané a asi 7 % za nedostatočné. Viac ako štvrtina respondentov sa k tejto otázke nevedela vyjadriť.

Až 60% Slovákov súhlasí so Sulíkom

Agentúra taktiež zisťovala, ako Slováci vnímajú vyjadrenia ministra hospodárstva Richarda Sulíka o tom, že by sa prevádzky mali zatvárať nie celoplošne, ale iba v ohniskám nákazy. Podobný názor ako on má pritom aj takmer 60 % opýtaných, nesúhlasí okolo 30 %.

Asi každý desiaty opýtaný sa k téme nevedel vyjadriť. S názorom premiéra Igora Matoviča, že spochybňovanie opatrení proti koronavírusu zo strany šéfa rezortu hospodárstva prinesie smrť mnohých ľuďom v prieskume súhlasilo necelých 15 % Slovákov. Rozhodne proti sa postavila takmer tretina opýtaných a celkovo s týmto názorom nesúhlasia asi dve tretiny respondentov.

Priame a nepriame dopady lockdownu

Zatiaľ čo začiatkom tohto roka sme o koronavíruse počúvali len v správach z ďalekej Číny, v marci už bolo všetko inak a pandémia sa začala šíriť aj u nás. Začali sa postupne zatvárať obchody, reštaurácie, prevádzky, až prišiel úplný lockdown ekonomiky, teda vlastne k uzavretiu ekonomiku s cieľom obmedziť pohyb obyvateľstva, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. „To samozrejme stiahlo našu ekonomiku do recesie a negatívne ovplyvnilo trh práce,“ povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Rozbiehajúca sa druhá vlna pandémie preto vyvoláva patričné obavy. Lockdown je podľa Glasovej najhorším možným scenárom, pretože by stiahol naše hospodárstvo do ešte silnejšej recesie, než v akej sa teraz nachádzame. Obavy vyplývajú aj z toho, že tento lockdown by mohol byt podľa nej tvrdší ako ten jar, hlavne ak by bol spojený aj so zákazom vychádzania obyvateľstva.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Podobný názor má aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, podľa ktorej by lockdown priniesol značné hospodárske škody. A to nielen priame, ale aj nepriame. Netýkalo by sa to len výpadku produkcie, ale aj negatívnych dopadov na trh práce, ktoré by si žiadali kompenzačné opatrenia zo strany vlády, aby zamedzili strate pracovných miest a znovu vo väčšom pokrývali výdavky na pandemickú OČR či PN.

Okrem toho, pri dočasnom výraznom obmedzení ekonomickej činnosti by poklesli aj daňovo-odvodové príjmy, čo by sa podľa Muchovej prejavilo na zhoršení schodku verejných financií. Pri dlhšom lockdowne by mohlo hroziť narušenie dodávateľských reťazcov a negatívny vplyv na konkurencieschopnosť.

Treba však podľa Muchovej dodať, že ak by časovo striktne obmedzený a včas zavedený lockdown vedel efektívne sploštiť krivku infekcií a zabránil by predĺženému obdobiu neistoty, dobrovoľného spoločenského dištancovania a čiastočných reštrikcií, mohol by byť nasledovaný pomerne rýchlym znovuoživením, ako poukazuje nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu. „Avšak je to spojené s viacerými faktormi a na robustnejšiu analýzu je priskoro, preto je namieste veľmi dobré zváženie primeraných možností,“ dodala Muchová.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus