O tejto dopravnej značke väčšina Slovákov ani netuší. Pokuty za jej porušenie siahajú do tisícov eur

Každý vodič má povinnosť dodržiavať všetky dopravné predpisy, vrátane značiek s obmedzenou rýchlosťou a najvyššou povolenou rýchlosťou. Na diaľniciach alebo v nehodových úsekoch sa môžeš stretnúť s nižšou maximálnou povolenou rýchlosťou, napríklad zo 130 km/h na 110 km/h či 90 km/h. Inde môže byť zníženie aj na 60 či 50 km/h. 

Väčšinou vždy vieš, prečo je rýchlosť znížená – buď ide o práce na ceste, nehodový úsek, poškodenú vozovku, alebo inak odôvodnené zníženie rýchlosti. Ale vieš, čo znamená zníženie rýchlosti a pod tým označenie „IG-L“?

IG-L (ImmissionsschutzGesetz Luft) je skratka, ktorá podľa portálu Topspeed vo voľnom preklade označuje „zákon o ochrane proti znečisteniu ovzdušia“. S touto značkou sa zatiaľ na Slovensku nestretneš, ale čo nie je, môže byť a v niektorých návrhoch na ochranu ovzdušia na Slovensku sa môže skrývať aj niečo veľmi podobné.

S touto značkou sa môžeš stretnúť v susednom Rakúsku, najmä na diaľniciach či rýchlostných cestách, kde je namiesto povolenej rýchlosti 130 km/h na diaľnici rýchlosť znížená na 100 km/h alebo 80 km/h, ale len v niektorých úsekoch, najmä v tých, kde úrady namerajú príliš veľký podiel výfukových plynov vo vzduchu, dajú tak operatívnu reguláciu na zníženie práve znížením rýchlosti.

V Rakúsku tým dbajú na ochranu životného prostredia, a to najmä v prípade, ak úroveň znečistenia ovzdušia prekročí maximálne povolené limity. Rakúsko totiž vychádza z princípu, že pomalšie jazdiace autá produkujú menej škodlivín do ovzdušia.

Skratka IG-L je pod zníženou rýchlosťou označená najmä preto, ak príde niektorým vodičom zníženie rýchlosti úplne nelogické, pod touto skratkou si teda vysvetlia, že dôvodom zníženia rýchlosti nie je poškodená vozovka, ale ochrana životného prostredia.

Pozor, keďže tisíce Slovákov do Rakúska jazdia bežne, je dôležité, aby značku poznali. Niektorí ju však môžu aj odignorovať. Majú totiž výnimku.

Čo ťa však čaká, ak výnimku nemáš a prekročíš rýchlosť?

Za porušenie ťa čaká mastná pokuta

Ako uviedol český Autoklub, porušenie tejto značky ťa môže vyjsť poriadne draho. Namiesto bežnej pokuty, ktorú by si za porušenie a prekročenie rýchlosti dostal, teda pár desiatok či stoviek eur, môžeš počítať s pokutou aj do tisíc eur. Keďže okrem porušenia rýchlosti je pokutované aj znečisťovanie životného prostredia, takže zaplatíš pokutu za oboje.

Značku zníženia rýchlosti by mali dodržiavať všetky spaľovacie autá. Elektromobily a vozidlá poháňané vodíkom obmedzenie rýchlosti na základe IG-L v úsekoch, v ktorých sú dané, dodržiavať nemusia a môžu ísť maximálnou povolenou rýchlosťou, ktorá je platná mimo označenia IG-L.

Spočiatku „IG-L“ nemuseli dodržiavať len elektrické vozidlá registrované v Rakúsku, no neskôr Európska komisia uviedla, že aj elektromobilisti zo zahraničia môžu jazdiť v týchto úsekoch rýchlosťou ako rakúske elektromobily, pričom musia mať špeciálnu registračnú značku pre vozidlá s nulovými emisiami, uviedol portál iDNES.

Karta sa obrátila. Nafta je konečne lacnejšia ako benzín, no neveští to nič dobré

Podľa rakúskeho portálu Motor.at je takto obmedzených 720 kilometrov úsekov na diaľniciach a rýchlostných cestách v Rakúsku, teda 32 percent na týchto typoch diaľnic a rýchlostných cestách. Mnohé z týchto úsekov sa nachádzajú aj pri prejazde mestami Salzburg, Innsbruck, Graz a taktiež na úseku 100 km dlhej diaľnice medzi Innsbruckom a Salzburgom.

Na viacerých miestach je to dočasné riešenie, kým hodnoty opäť neklesnú, pričom podľa portálu Autorevue sa v Tirolsku rýchlostný limit pre autá z dočasného trvania zmenil na trvalé obmedzenie rýchlosti na 100 km/h, a to na diaľniciach A12 a A13. 

IG-L na Slovensku

Portál Fontech ešte v decembri informoval, že štát má v návrhoch plán na rozvoj elektromobility na Slovensku. Portál uviedol, že v jednom z bodov sa priblížil aj obmedzeniu maximálnej rýchlosti spaľovacích motorov na diaľnici.

Hovorí sa teda o zavedení rýchlostných obmedzení pre znečisťujúce vozidlá na vybraných cestných úsekoch. Podľa všetkého by sa Slovensko mohlo inšpirovať rakúskym zákonom IG-L.

„Ministerstvo hospodárstva SR plánuje zaviesť takéto zóny skôr na miesta, kde je to potrebné pre zlepšenie ochrany prírody, ovzdušia, alebo ochrany zdravia a životného prostredia človeka. Rovnako na miesta, kde je zvýšený hluk a emisie vysoko nežiadúce. Tento cieľ si určilo ministerstvo hospodárstva, ale pri jeho realizácii bude potrebná súčinnosť aj ďalších inštitúcií štátnej správy a samospráv,“ uviedlo vyjadrenie Ministerstvo hospodárstva SR pre portál Fontech.

V tejto súvislosti redakcia Startitup oslovila Ministerstvo hospodárstva SR s konkrétnymi otázkami na zavedenie „IG-L zákona“ či podobných opatrení, ale do vydania článku sme odpoveď neobdržali, po vyjadrení ho budeme aktualizovať.

Čítajte viac z kategórie: Auto