O život prišli „votrelci”, tvrdí starosta Melitopola. Rusi zvyšujú výrobu zbraní novej generácie

Ukrajinské jednotky zaútočili na Rusmi okupovaný Melitopol. Ide o vyše 150-tisícové mesto na juhovýchode krajiny. Podľa proruskej okupačnej správy došlo k útoku v sobotu (10. 12.) večer. 

Informáciu potvrdili aj ukrajinské úrady v exile. TASR správu prebrala od agentúry Reuters.

Promoskovské úrady informovali, že pri raketovom útoku zomreli dvaja ľudia a ďalších desať utrpelo zranenia, zatiaľ čo starosta v exile povedal, že o život prišlo množstvo „votrelcov”.

Agentúra Reuters upozorňuje, že tvrdenia o útokoch ani úmrtiach nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

„Systémy protivzdušnej obrany zničili dve rakety, štyri zasiahli svoje ciele,“ uviedol úradujúci gubernátor Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij na platforme Telegram s tým, že pri ukrajinskom útoku raketami HIMARS bolo zničené „rekreačné stredisko”, v ktorom večerali ľudia.

Proukrajinský primátor Melitopolu Ivan Fedorov na Telegrame napísal, že útok zasiahol kostol, z ktorého Rusi urobili miesto na zhromažďovanie ľudí.

Ďalší proruský predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že rekreačné stredisko po útoku zachvátil veľký požiar.

As a result of the evening explosion in Melitopol, according to preliminary estimates, about 200 occupiers were de-Nazified, according to the mayor of the city, Ivan Fedorov

It’s very clear so it doesn’t go out😙/1 pic.twitter.com/TSeOTX1izh

— Lew Anno Yieretz Israel (@anno1540) December 10, 2022

Rusi vraj modernizujú zbrane

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a zároveň bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že Rusko zvyšuje výrobu zbraní novej generácie, aby sa dokázalo brániť pred nepriateľmi z Európy, Spojených štátov a Austrálie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Zvyšujeme výrobu najúčinnejších zbraní, vrátane tých, ktoré sú založené na nových princípoch,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Bližšie podrobnosti o zbraniach však neuviedol.

Medvedev dodal, že nepriatelia Ruska sa nachádzajú nielen na Ukrajine, ale aj „v Európe, Severnej Amerike, Japonsku, Austrálii, na Novom Zélande a ďalších miestach, ktoré sľúbili vernosť nacistom“.

Agentúra AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin viackrát opakoval, že Rusko vyvíja nový typ zbraní vrátane hypersonických striel, ktoré dokážu obísť všetky systémy protivzdušnej obrany a sú modernejšie a účinnejšie než zbrane Spojených štátov.

Noemova archa: Tajný plán Putinovho úniku do Venezuely opísal jeho bývalý blízky poradca

Šéf Kremľa v piatok vyhlásil, že ktorákoľvek krajina, ktorá sa odváži napadnúť Rusko jadrovými zbraňami, bude „vymazaná z povrchu zemského”. Podľa Putina Rusko nemá mandát na podniknutie preventívneho prvého útoku, tak ako Spojené štáty, no moderné ruské hypersonické zbrane zaistia, že Moskva bude môcť na takýto útok reagovať rozhodne.

Putin si chce podrobiť časti ukrajinského územia s použitím násilia

Ruský prezident Vladimir Putin je odhodlaný podrobiť si ukrajinské územia a neštíti sa pritom nijakej brutálnosti. V sobotu to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v meste Postupim. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Vždy, keď sa s Putinom rozprávam, veľmi jasne dáva najavo, že pre neho je to najmä otázka dobývania niečoho,“ uviedol Scholz. Dodal, že šéf Kremľa „jednoducho chce dobyť časti ukrajinského územia s použitím násilia“.

Podľa Guardianu hovoril nemecký kancelár s Putinom od začiatku invázie častejšie, ako ostatní lídri západných krajín. Ich posledný spoločný telefonát sa uskutočnil 2. decembra a trval približne jednu hodinu.

Scholz zároveň dodal, že nateraz nie je jasné, koľko ruských vojakov zahynulo od začiatku invázie, no podľa neho by sa tento počet mohol vyšplhať až na 100 000.

„Vidíme krutosť, ktorej je ruský prezident schopný – či už v Čečensku, kde v podstate zlikvidoval celú krajinu, alebo v Sýrii. Nemá žiadne zábrany,“ uviedol kancelár. Dodal, že s Putinom majú úplne rozdielne názory, no i tak bude pokračovať v rozhovoroch s ním, ak „je aspoň nejaká šanca, že z tejto situácie existuje východisko“.

Scholz tiež bránil rozhodnutie svojej vlády, ktorá chce zvýšiť obranné výdavky na dve percentá z hrubého domáceho produktu (HDP) a uviedol, že krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) musia byť dostatočné silné, aby sa nik neodvážil napadnúť ich.