Občania sa potešia, firmy nie. Vyššia minimálna mzda vie negatívne ovplyvniť zamestnanosť

Od roku 2026 sa má zmeniť minimálna mzda. Má byť na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je pritom na úrovni 57 %. Budúci rok by tak minimálna mzda mala byť vo výške 816 eur namiesto tohtoročných 750 eur.

Vyššie majú byť aj príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, ktoré sa vypočítajú z hodinovej minimálnej mzdy.

„Ambíciu vlády opätovne zasahovať do odmeňovania, v súvislosti s rastom minimálnej mzdy a jej príplatkov, nevnímame rozhodne pozitívne. Minimálna mzda bola dlhé roky politickým nástrojom, kedy jej výška nemala žiadnu oporu v reálnych ekonomických ukazovateľoch,“ vyjadrila sa pre Startitup hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.

Nižšie odmeny?

Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták upozornil na to, že firmám by vzrástli náklady. „A keďže mzdové balíky nie sú nafukovacie, zamestnanci v nie málo podnikoch to pocítia na nižších odmenách či slabších benefitoch. Každá firma totiž podniká na konkurenčnom trhu, a ak by zvýšené náklady premietla hneď do cien tovarov a služieb, rýchlo by ju nahradil konkurent,“ vyjadril sa Hošták.

Zamestnávatelia tiež upozorňujú na rastúce náklady firiem, a to najmä pri väčších podnikoch. Zvýšenie minimálnej mzdy sa tak môže negatívne odzrkadliť na zamestnanosti. Vhodné by podľa Filovej bolo otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Výška minimálnej mzdy a jej príplatkov totiž môže ruinovať zamestnávateľov, a to v podobe zvýšených nákladov.

„Aktuálne im štát totiž vo forme daní a odvodov ukrajuje výraznú časť zo mzdy. Tento zámer by mohol zvýšiť motiváciu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta pre túto skupinu zamestnancov a znížiť tak počet nezamestnaných,“ uviedla Filová s tým, že riešením je aj zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny.

V konečnom dôsledku by sa takto mohli zvýšiť daňové príjmy pre štát, pretože zníženie odvodového zaťaženia by prinieslo vyšší disponibilný príjem, teda čistý príjem (pozn. red.), pre týchto ľudí, a tak by sa zvýšila spotreba.

Negatívny vplyv na zaostávajúce okresy

Analytik INESS Róbert Chovanculiak uviedol, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy môže zhoršiť aj situáciu v okresoch, ktoré ekonomicky zaostávajú.

„Vďaka výskumu Ministerstva financií SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % stratu zamestnania pre tisícky ľudí,“ uviedol s tým, že vláda takto hazarduje s osudom zaostávajúcich regiónov.

Štát mení výšku minimálnej mzdy: Budúci rok Slováci zarobia viac

Minimálna mzda by pritom nemala byť politická téma, ale mala by podľa Filovej vychádzať z reálnych ekonomických a aj sociálnych ukazovateľov. Jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné navyšovanie v kombinácii s príplatkami, ktoré sa nadväzujú na minimálnu mzdu, môže mať podľa hovorkyne zamestnávateľov negatívny vplyv, a to aj na zamestnancov. 

„Nebránime sa konštruktívnej diskusii o úpravách mechanizmu minimálnej mzdy, ktorá bude rešpektovať reálne ekonomické a sociálne ukazovatele,“ dodala Filová.

Vyššia kúpyschopnosť

Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov naopak vníma zvýšenie minimálnej mzdy pozitívne. Argumentuje pritom pomocou so zvýšením kúpyschopnosti.

„Základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnosť obyvateľstva a tento kúpyschopný dopyt vytvára pracovné miesta. Teda ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižovať kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj zamestnanosť,“ uviedol.

Vplyvy zvýšenia minimálnej mzdy sa pritom podľa neho vo verejnej diskusii preceňujú. Vyjadril sa, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí. Ak sa pritom nájdu malé negatívne vplyvy, je ich podľa neho možné naprávať aktívnymi politikami na trhu práce.