Občiansky aj vodičák v smartfóne: Poznáme dátum, kedy sa digitálna peňaženka stane realitou

Tzv. európska digitálna identita by mohla byť na Slovensku už čoskoro realitou. Dokazuje to návrh novely zákona, ktorý sa prednedávnom objavil na portáli slov-lex.sk. Ten okrem toho obsahuje aj zriadenie rámca digitálnej identity.

V podstate nejde o nič nové. O európskej digitálnej identite, resp. o peňaženke digitálnej identity sa hovorí už od roku 2021. Európska únia žiada od členských štátov, aby ju postupne doma zavádzali. Bolo len otázkou času, kedy sa k iniciatíve pridá aj Slovensko.

EÚ tiež stanovila cieľ, ktorý chce splniť do roku 2030. Chce, aby aspoň 80 % občanov EÚ používalo digitálnu identitu na prístup k významným verejným službám v rámci celého bloku.

V marci 2023 prijal Europarlament svoju pozíciu k tejto aktualizácii, zdôrazňujúc dôležitosť spolupráce medzi národnými systémami a zabezpečením kontroly občanov nad ich osobnými údajmi.

Ako to bude vyzerať?

Startitup sa v minulosti obrátil aj na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré má mať projekt digitálnej peňaženky pod záštitou. Komunikačný odbor ministerstva nám v tom čase potvrdil, že projekt je už vo fáze prípravy. „Predbežne je uvedenie digitálnej peňaženky plánované v roku 2025,“ tvrdilo v tom čase MIRRI.

Zdá sa, že plánovaný časový rámec bude nakoniec dodržaný. Podľa spomínaného návrhu by zákon mal nadobudnúť platnosť už 1. januára 2025.

„Po spustení na národnej úrovni si do peňaženky občania budú môcť uložiť napríklad občianske a vodičské preukazy, rodné listy, diplomy či lekárske predpisy. Využiť sa bude dať aj na založenie účtu v banke či registráciu u mobilného operátora,“ priblížil v minulosti rezort investícií.

zdroj: Freepik/@katemangostar

„Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému dôveryhodných služieb a pomocou overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako sú napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie,“ dopĺňa sa v súčasnosti v predkladanej správe.

Používanie digitálnej peňaženky bude, samozrejme, úplne dobrovoľné. MIRRI tiež ubezpečilo, že hoci budú mať citlivé informácie občanov elektronickú podobu, nemusia sa báť o ich únik. Nad údajmi by mal totiž mať plnú kontrolu štát.

Digitalizácia stagnuje

Európska únia sa snaží okrem spomínaného projektu aj o rozsiahlejšiu digitalizáciu. Podľa najnovšej správy o jej stave sa jej však príliš nedarí. Dokument odhaľuje, že súčasné úsilie členských štátov výrazne zaostáva za ambicióznymi cieľmi stanovenými v rámci iniciatívy Digitálne desaťročie pre rok 2030.

Nedostatočné investície sa prejavujú v kľúčových oblastiach, ako sú digitálne zručnosti, kvalitné pripojenie, využívanie umelej inteligencie, výroba polovodičov a podpora startupov. Tieto nedostatky ohrozujú budúcu prosperitu EÚ a jej konkurencieschopnosť na globálnom trhu.

Správa poukazuje na znepokojujúce štatistiky. Optické siete pokrývajú len 64 % domácností, zatiaľ čo 5G siete dosahujú iba 50 % územia EÚ. Využívanie moderných technológií európskymi firmami je výrazne pod cieľovou hodnotou 75 %. Komisia tiež vyjadruje pochybnosti o dosiahnutí 100 % digitalizácie verejných služieb do roku 2030.

V reakcii na tieto zistenia Európska komisia vyzýva členské štáty na intenzívnejšie kroky a aktualizovala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zdôrazňuje potrebu podpory digitálnych inovácií mimo veľkých miest a posilnenia cezhraničnej spolupráce.

Osobitný dôraz sa kladie na zlepšenie digitálnych zručností obyvateľstva EÚ a riešenie pretrvávajúcej rodovej nerovnováhy v oblasti IKT. V oblasti verejných služieb je cieľom sprístupniť všetky kľúčové služby online vrátane elektronickej identifikácie.