Obete epidémie či kultových obradov? Pri Vrábľoch vykopali 35 kostier bez hlavy

Pri výskume unikátnej archeologickej lokality z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch slovenskí vedci objavili najmenej 35 pozostatkov ľudských tiel. Ako informoval medzinárodný vedecký tím, takmer všetkým z nich chýbala hlava.

Regulárne hroby

Spoločný výskum slovenských vedcov z Archeologického ústavu (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) a odborníkov z Christian-Albrechts-Universität v nemeckom Kieli prebieha vo Vrábľoch už v poradí siedmu sezónu.

„Skúmajú jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250 až 4950 pred Kristom. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 hektárov. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, prípadne dvoma priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné,“ uviedol tak riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.

Podrobný geofyzikálny prieskum lokality potvrdil prítomnosť viac ako 300 takzvaných dlhých domov. Podľa vedcov z tímu je dosť možné, že v jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz využívaných celkom 50 až 70 z nich.

„Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, respektíve v ich blízkosti odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené, prípadne pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov,“ uviedol jeden z vedúcich výskumu Ivan Cheben.

Bezhlaví jedinci

Podľa jeho slov všetky telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách. „Na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v akoby žabej polohe a podobne. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna lebka a jedna časť sánky. Už pri odkryve sa ukázali aj viaceré pôvodné zlomeniny. Sprievodné nálezy sa vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi najmä mladiství jedinci,“ informoval ďalej Cheben.

Medzinárodný tím, ktorý je zložený z vedcov z viacerých odborov, teraz už bude hľadať odpoveď na otázku, čo sa pred tisíckami rokov pri dnešných Vrábľoch vlastne mohlo stať.

„V laboratóriách sa budú snažiť rozlúštiť, či išlo napríklad o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené alebo či k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela,“ vysvetlil Ruttkay.

Ako doplnil, následne bude možné odpovedať na ďalšie otázky. „Napríklad o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností. Veríme, že sa nám postupne podarí rekonštruovať aj spôsob fungovania tejto rozsiahlej aglomerácie a odhaliť príčiny jej zániku,“ dodal Ruttkay.