Objav slovenského neurogenetika, publikovaný v časopise Science, môže ľuďom pomôcť s nápravou porúch spánku

Tomáš s tímom vedcov ako prví na svete pozorovali aktivitu takmer všetkých nervových buniek mozgu červa C. elegans. Práve tento červ bol použitý ako modelový organizmus, vďaka ktorému mohli vedci opísať procesy prebiehajúce počas ľudského spánku.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Cold Spring Harbor Asia

„C. elegans je jediný genetický modelový organizmus s dostupnými nástrojmi molekulárnej biológie a s kompletne zmapovaným nervovým systémom. Navyše, červy majú takmer rovnaký počet génov ako človek, okolo 20-tisíc, a takmer všetky neurotransmitery cicavcov,“ priblížil Eichler pre dennikn.sk

Veda stále nemá v  procesoch prebiehajúcich počas spánku jasno

„Spánok je jedným z najzáhadnejších procesov na svete, ktorý ľudí fascinuje už stáročia. Je to dostatočne ťažký, nepochopený, všadeprítomný a takmer každodenný proces,“ vyjadril sa Tomáš pre dennikn.sk

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Tomáš Eichler

„Hlavnou náplňou mojej práce bolo vyvíjanie genetických metód a metód spracovania obrazu pre štúdium spánku v rámci praktickej práce v laboratóriu. Zahŕňalo to tiež veľa programovania. Momentálne sa však sústreďujem na evolučné a teoretické aspekty spánku, bdelosti a iných stavov mozgu,“ povedal Tomáš pre dobrenoviny.sk

Je zaujímavým faktom, že aj taký bežný a prirodzený proces, akým je spánok, je pre vedcov celkom tvrdý oriešok. Vedci z celého sveta ešte stále nevedia s úplnou istotou povedať, prečo vôbec spánok potrebujeme. Záhadou je aj to, ako zaspávame či prečo sa prebúdzame. Je možné, že časť neurónov je počas spánku činná a reguluje prebúdzanie?

Podľa portálu SME neurogenetik Tomáš Eichler, ktorý pôsobí ako vedec vo Viedni, hľadá odpovede na tieto a príbuzné otázky neurobiológie. Jeho nová štúdia, ktorú realizoval spoločne s kolegami, poskytuje nový nástroj, ktorý umožňuje pozorovať všetky neuróny súčasne, čím odhaľuje základné procesy spánku a zobúdzania sa už na úrovni nervových buniek.

Existuje pritom hneď niekoľko teórií, ako dochádza k samotnému prechodu z bdelosti do spánku a naopak. Prechod môže byť kontrolovaný určitou skupinou neurónov, ktoré ostávajú neustále bdelé a pohotové.

Druhou možnosťou je, že spánok je prirodzený stav neurónov, do ktorého upadajú pri nedostatku podnetov z okolia. Aj tento proces je kontrolovaný neurónmi, no nie je potrebná ich neustála aktivita.

Výsledky štúdie naznačujú, že u skúmaných červov spánok predstavuje prirodzene základný stav, do ktorého sa neuróny vracajú, ak nemajú dostatočne veľa stimulov.

„Skúmanie prechodov medzi stavmi bdenia a spánku nám môže ukázať, ako funguje mozog. Tieto zistenia môžu pomôcť s nápravou porúch spánku, ale tam sa to nekončí. Môžeme zistiť, prečo sa ten istý mozog správa inak pri rôznych stavoch,“ povedal vedec Eichler pre dennikn.sk

Celú štúdiu publikovanú v magazíne Science nájdeš TU.