OBJAV: V Afrike našli sociálnu sieť, ktorá je stará až 55-tisíc rokov. Experti hovoria o neuveriteľnom jave

Podľa najnovšieho archeologického zistenia, na ktorom sa podieľal nemecký Inštitút Maca Placa, takáto sociálna sieť exitovala už pred 50-tisíc rokmi. Svoje zistenia vedci publikovali v časopise Nature.

Sociálnu sieť mali v tomto prípade predstavovať korálky z pštrosích vajec. Tie sa našli vo východnej a južnej Afrike a dokopy ich bolo viac ako 1 500 kusov. Vedci sa domnievajú, že ľudia si tieto korálky vymieňali napriek regiónom, vďaka čomu nadväzovali sociálne vzťahy medzi ľuďmi z iných kmeňov a vytvárali medzi sebou spojenectvá.

„Je to ako sledovať cestu z chlebových omrviniek,“ povedala hlavná autorka štúdie Jennifer Millerová z Inštitútu Maxa Plancka pre denník The Guardian. „Korálky sú stopy, roztrúsené v čase a priestore, len čakajú na to, aby si ich všimli.“

Ostrich Eggshell Beads Reveal 50,000-Year-Old Social Network Across Africa https://t.co/vOuDQ2sltQ #Anthropology #ANTH4U pic.twitter.com/5cTyjFTdSz

— Anthropology 4U (@Anthropology4U) January 14, 2022

Vďaka pozornému skúmaniu korálok vedci zistili, že detaily sa zhodujú s tými, ktoré sa našli na juhu, ale aj na východe Afriky. Identická bola veľkosť, hrúbka, ale aj priemer dierok, vďaka ktorým sa dali navliekať. Keďže náleziská korálky delili tisícky kilometrov, vedci prišli k zisteniu, že ľudia si ich museli navzájom vymieňať, a tak vytvárať pomyslené sociálne siete.

Korálky z pštrosích vajec majú byť tiež jeden z najstarších nálezov predmetu, ktorý slúžil na skrášľovanie človeka. Okrem toho totiž pravdepodobne nemal žiadnu inú funkciu.

Guardian však pripomína, že najstaršie nájdené korálky určené na nosenie sú staršie viac ako 75-tisíc rokov. Za úplne najstaršiu formu skrášľovania sa však považuje červený pigment, ktorým sa ženy potierali už pred 200- tisíc rokmi.

Sociálnu sieť prerušila až voda

Autori sa ale nevedia zhodnúť, či išlo o priame predávanie korálok alebo iba zručnosti na ich výrobu. Millerová sa pre CNN vyjadrila, že by skôr mohlo ísť o druhú možnosť.

„Vieme, že geneticky tieto skupiny mali nejaký druh kontaktu, ale doteraz neexistovali žiadne kultúrne dôkazy,“ povedala pre televíziu. „Je až neuveriteľné, že títo ľudia, ktorí žili pred 40 000 až 50 000 rokmi, mali nejaký druh sociálnej siete, ktorá sa šírila na takú veľkú vzdialenosť.“

Trail of African bling reveals 50,000-year-old social network – https://t.co/hrIboI3z9a pic.twitter.com/aeeZOu8NA6

— 🟣 Antonio Vieira Santos #FutureOfWork (@AkwyZ) January 18, 2022

Nálezy však ukazujú, že táto sieť sa mala rozpadnúť pred 33-tisíc rokmi. Po tomto čase sa totiž začali vyskytovať už iba vo východnej Afrike. V južnej Afrike sa opäť objavili pred 19-tisíc rokmi, avšak už v inom štýle a počte.

Podľa archeológov za tým mohli byť klimatické zmeny, ktoré spôsobili záplavy povodia rieky Zambezi. Práve táto časť mala obe oblasti spájať. Voda tak mohla pôsobiť ako prekážka pre ľudskú komunikáciu.