Objavila som metódu, ako ušetriť pri nákupe stovky eur, prezradila uznávaná psychologička. Postupuj „naopak“

Ceny potravín sú stále také vysoké, že sa ti môže neraz zatočiť hlava. Podľa portálu FinReport minulý mesiac inflácia klesla pod želané 2 percentá, avšak Slovensko nemá dôvod na radosť. 

Inflácia v dvadsiatke štátov platiacich eurom síce spadla na úroveň 1,8 percenta, avšak na Slovensku stále pretrváva na úrovni 2,9 percenta. To znamená, že je stále jedna z najvyšších medzi európskymi krajinami. To, samozrejme, vidí spotrebiteľ aj na svojom účte.

Niekedy sa po nákupe pristihneš, ako kontroluješ účet, lebo máš pocit, že ti tam naskákali veci, ktoré si tam vôbec nedával. Tak veľa si totiž zaplatil. Ale čo keby sme ti povedali, že existujú aj iné spôsoby, ako nakúpiť a nemusieť plakať nad prázdnou peňaženkou? Julia Cook pre portál The Sun ukázala, ako na to.

Celé to otočila

Cook nazýva jej spôsob nakupovania opačnou metódou. Obyčajne totiž podľa vlastných slov začína hneď na začiatku nakupovať ovocie a zeleninu, teraz ale prešla až na úplný koniec obchodu a zobrala to doslova z opačného konca. Namiesto potravín nakúpila kuchynské utierky, bielidlo, krmivo pre mačky či vrecia na odpadky. Potraviny tak odložila až na neskôr. 

„Už teraz som si všimla, že môj vozík vyzerá plnší ako normálne. Tieto objemné predmety zaberajú toľko miesta, že som zvedavá, či sa do košíka zmestí všetko ostatné,“ zhodnotila Cook. Keď je košík plnší, nakúpiš logicky menej (hlavne vecí, ktoré nepotrebuješ), lebo sa ti ich viac do košíka nezmestí.

FOTO Výrobky tejto značky nedávaj konzumovať malým deťom. Ide o nebezpečné ovocné pyré, upozornili hygienici

Bližšie to vysvetlila pre portál doktorka Cathrine Jansson-Boyd, profesorka spotrebiteľskej psychológie na Ruskin University v Cambridge. Uviedla, že veľké reťazce rozmiestňujú tovar rovnakým kľúčom.

„Za usporiadaním supermarketu je veľa psychológie a je štruktúrovaný nielen na to, aby spotrebitelia míňali peniaze, ale aj na to, aby sa jedlo počas nakupovania nezničilo,“ hovorí.

Práve niektoré konkrétne výrobky môžu byť kľúčom k nižším účtom. Cook upozorňuje na to, že čerstvá zelenina je omnoho drahšia ako tá mrazená či konzervovaná, ktorú tentokrát zvolila. „Nielenže je to úspora, tiež to znamená aj menej plytvania, pretože čerstvé produkty, ktoré nestihneme spotrebovať, musíme často vyhodiť do koša,“ vysvetlila.

Do košíka ale pridala aj mrazené potraviny, ktoré sa začali po chvíľke topiť. Stalo sa to preto, že začala nakupovať „naopak“. Cathrine Jansson-Boyd vysvetľuje, že práve preto, aby sa mrazené výrobky tak rýchlo netopili, bývajú zvyčajne umiestnené blízko pokladní. Paradoxne to Cook ušetrilo peniaze. Keďže sa jedlo začínalo rýchlo topiť, zrýchlila tempo a nakupovala len to, čo skutočne potrebovala.

Koľko ušetrila?

Vďaka opačnej metóde Cook zaplatila 148,75 libier, čo je približne 178,47 eur. Priznáva, že zvyčajne počas týždenného nákupu minie okolo 175 libier, čo je v prepočte 203,97 eur. Ročne sa jej údajne vďaka tejto metóde podarilo ušetriť až 1 300 libier, takže 1 559 eur.

„Nie som si istá, či som ušetrila peniaze, pretože som mala predtým pocit, že môj vozík bol príliš plný, alebo preto, že som sa obávala, že sa mi mrazené veci roztopia – alebo je to kombinácia oboch. Ale fungovalo to, pretože som si kúpila lacnejšie alternatívy,“ napísala.

Samozrejme, musíš myslieť na to, že voda z rozmrazených potravín môže niektoré položky nákupu znehodnotiť. Záleží rovnako aj od toho, kde nakupuješ. V niektorých reťazcoch je niečo lacnejšie ako v iných, prípadne máš alternatívu rozdielnych značiek.

Doktorka Jonsson-Boyd tiež radí, aby si sa pri nakupovaní neponáhľal. Rozmýšľaj nad tým, čo skutočne potrebuješ.

„Urobte si zoznam a dokonca napíšte ceny vedľa položiek. Budete sa tak držať svojho zoznamu. A ak začnete s objemnými predmetmi, je menej pravdepodobné, že si kúpite viac menších predmetov, ktoré by ste mohli jednoducho vložiť do vozíka, pretože pri opačnom nakupovaní na to už nebudete mať miesto,“ radí.

V hlavnom meste sa nakupuje vo veľkom

Napriek inflácii a energetickej kríze zaznamenalo hlavné mesto v roku 2024 najvyššiu spotrebiteľskú aktivitu od začiatku pandémie, ako vyplýva z analýzy WOOD & Company. Tá vychádzala z viacerých prieskumov a štatistických údajov. Výnimočné postavenie regiónu potvrdzujú aj ekonomické ukazovatele, informuje TASR.

S HDP na obyvateľa 41 100 eur v roku 2022 výrazne prevyšuje celoslovenský priemer 20 000 eur, pričom napríklad Prešovský kraj dosahuje len 12 300 eur a Trnavský kraj 21 200 eur. Región sa pýši aj najnižšou nezamestnanosťou v krajine – len 3,19 % oproti celoslovenskému priemeru 4,99 % v septembri 2024. Tieto priaznivé ekonomické podmienky sa odrážajú aj v nákupnom správaní.

Obľúbený nápoj svetového giganta sťahujú z trhu neďaleko Bratislavy: Kúsok kovu môže obsahovať až 28 miliónov fliaš

Až 85 % bratislavských domácností uviedlo, že ich výdavky zostanú rovnaké alebo sa zvýšia v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najväčší optimizmus sa prejavil počas jarných mesiacov, keď 87 % domácností očakávalo zachovanie alebo nárast výdavkov.

Obyvatelia hlavného mesta disponujú významne vyššou kúpnou silou – ich priemerná mzda v prvom polroku 2024 dosiahla 1 837 eur, zatiaľ čo celoštátny priemer bol 1 484 eur. Navyše, ich bankové vklady na osobu sú približne trikrát vyššie než slovenský priemer.

V oblasti spotreby sa len minimum Bratislavčanov chystalo obmedzovať. Pri potravinách to bolo iba 11 % obyvateľov, pri predmetoch dlhodobej spotreby 22 % a pri návštevách reštaurácií a kaviarní 29 %. Nákupné centrá si udržali alebo zvýšili návštevnosť u 69 % obyvateľov mesta.