Objavili nový druh človeka spred 300 000 rokov. Vedci vďaka „oknu do minulosti“ zmenili pohľad na dejiny ľudstva

Fosílie nám odhaľujú informácie o histórii našej planéty, klíme či evolúcii. Predstavujú akési „okno do minulosti“. Ide o fyzický dôkaz prehistorických zvierat a rastlín, informuje o tom portál Natural History Museum. V týchto pozostatkoch môže byť oveľa viac, ako si myslíme.

Keď akýkoľvek organizmus zomrie a náhle sa pokryje vrstvou bahna alebo piesku, má veľký potenciál stať sa fosíliou. Namiesto rozkladu sa časti organizmu nahradia minerálmi. V niektorých prípadoch, napríklad pri malých zvieratách s mäkkým telom, môže fosilizácia prebehnúť už v priebehu niekoľkých mesiacov alebo dokonca dní. Naopak, pri väčších objektoch, ako sú kosti veľkých dinosaurov, môže tento proces trvať tisíce rokov.

Existuje však viacero typov fosílií. Medzi dva hlavné typy sa radia fosília tela a stopová fosília.

Medzi fosílie tela sa radia pozostatky mŕtvych rastlín a živočíchov. Patria sem kosti, pazúry, zuby, lastúry, kmene stromov a listy.

Zvyšky rastlín alebo živočíchov, ktoré nezahŕňajú samotné telo, sa označujú ako stopové fosílie. Radíme sem napríklad odtlačky kože či peria, vajcia, hniezda alebo organické zvyšky, ako sú exkrementy, ktoré sa nazývajú koprolity. Stopové fosílie tiež zachytávajú dôkazy o aktivite pravekých organizmov, ako sú stopy, chodníky alebo nory.

Objav fosílií v Číne 

Zbierka fosílií podobných ľuďom objavená v Číne mätie vedcov už celé desaťročia. Tento objav sa vzpieral akejkoľvek kategorizácii.

Časti lebky, zubov, čeľustí a ďalšie zvyšky nájdené na rôznych miestach po celej krajine jasne patria archaickým hominínom. Ide o odborný názov pre druhy v ľudskej evolučnej línii. S veľkou pravdepodobnosťou obývali Zem pred 300 000 až 100 000 rokmi. Nebolo však nikdy jednoznačne určené, ku ktorému konkrétnemu druhu tieto kosti patria alebo do akého rodokmeňa ľudstva zapadajú.

Puzzling fossils unearthed in China may rewrite the human story | Click on the image to read the full story https://t.co/4CvrxZ9EzW

— WJCL News (@WJCLNews) January 26, 2025

Profesor Christopher Bae z oddelenia antropológie sa radí medzi vedcov, ktorí tieto fosílie často pozorujú. V súčasnosti spoločne so svojím kolegom Wu Xiujie naznačujú, že je čas formálne identifikovať doteraz neznámeho starovekého hominína. Navrhli preto oficiálne uznanie nového druhu pre vedu, informuje o tom portál CNN.

Charakteristické črty pozostatkov

Medzi najvýraznejšiu charakteristiku tohto predtým neznámeho ľudského predka je extrémne veľký mozog. Vedci hovoria, že mozog je oveľa väčší ako u známeho Homo sapiens. 

Profesori ešte v novembri 2024 pomenovali tento druh Homo juluensis. Tento názov odráža aj jeho charakteristickú črtu. V preklade to znamená „obrovská hlava“.

„Ich lebky sú skutočne veľmi, veľmi veľké, viete, odhadovaná kapacita lebečnej dutiny je 1 700 až 1 800 kubických centimetrov,“ uviedol Bae, ktorý Homo juluensis opísal aj vo svojej knihe „Paleoantropológia východnej Ázie“. „My máme minimálnu kapacitu približne 1 350 kubických centimetrov, priemerne sme na úrovni okolo 1 450 kubických centimetrov. Nie je to rádovo väčšie, ale je to oveľa robustnejšie,“ dodal. 

Tento nový návrh však vyvoláva veľké nezhody medzi paleoantropológmi. Niektorí vedci nesúhlasia so zaradením navrhovaného druhu Homo juluensis na úroveň nového ľudského druhu.

Avšak ak sa slová profesorov potvrdia, tieto pozostatky by mohli byť kľúčom k vyriešeniu jednej z najväčších záhad ľudskej evolúcie. Tento príbeh sa začal ešte objavom drobnej kostičky malíčka v Denisovej jaskyni v pohorí Altaj na juhu Sibíri v roku 2010. V tom čase vedci nájdené pozostatky nazvali Denisovanmi. Aj v súčasnosti žije mnoho predkov, ktorí nesú stopy denisovanskej DNA.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko