Obľúbený nápoj Slovákov obsahuje pleseň. Vyhneš sa jej jednoducho, jeden typ je na tom najhoršie

Pozor na pleseň v káve. Je to naozaj také nebezpečné?

Dlhé roky mala káva zlú povesť, no dnes už vieme, že má množstvo zdravotných benefitov. V poslednom čase sa však začalo hovoriť o nebezpečných toxínoch, ktoré v nej môžu vznikať. Mykotoxíny, teda jedy produkované plesňami, sa skutočne môžu v káve objaviť, ak je nesprávne skladovaná.

Nemusíš však hneď vylievať svoju rannú šálku, healthline.com informuje o všetkých rizikách a prednostiach tejto prazvláštnej kávovej ingrediencie. 

Čo sú vlastne mykotoxíny?

Pri slove pleseň si väčšina z nás predstaví zelenkavý povlak na starom chlebe. V prípade kávy ide o mikroskopické huby, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné.

Tieto drobné organizmy sa prirodzene vyskytujú všade okolo nás – v pôde, vo vzduchu aj na plodinách. Problém nastáva, keď sa kávové zrná dostanú do prostredia, ktoré týmto hubám vyhovuje – a teda tam, kde je teplo a vlhko.

Pri svojom raste začnú produkovať toxické látky, ktoré nazývame aj mykotoxíny. V káve sa najčastejšie stretávame s dvoma typmi: aflatoxínom B1 a ochratoxínom A. Prvý z nich je známy karcinogén, ktorý môže pri dlhodobej konzumácii zvyšovať riziko rakoviny. Druhý zase pri vysokých dávkach zaťažuje obličky a môže narušiť ich celkovú funkciu.

Fascinujúce je, že nie všetky „produkty“ húb sú pre človeka škodlivé. Vezmi si napríklad penicilín – jeden z najdôležitejších objavov v histórii medicíny. Tento život zachraňujúci liek je tiež produktom plesne. Podobne aj ergotamín, liek používaný pri migréne, pochádza z húb. Je to pripomienka toho, že svet mikroorganizmov je oveľa komplexnejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Krajina kontrastov. Nebezpečný, kontroverzný, no prekrásny Pakistan

GALÉRIA+ 12

Nepanikár

Realita o mykotoxínoch v káve je oveľa menej dramatická, než by sa ti mohlo zdať. Medzinárodný výskumný tím z Brazílie analyzoval v roku 2021 rozsiahlu vzorku zelených kávových zŕn. Zistil, že len tretina (33 %) obsahovala merateľné množstvá ochratoxínu A, pričom všetky namerané hodnoty boli hlboko pod bezpečnostným limitom, ktorý stanovila Európska únia.

Podobne portugalskí vedci skúmali už pripravenú kávu priamo v šálkach. Z ich analýzy vyplýva, že len 18 % vzoriek obsahovalo stopové množstvá toxínov. Pre predstavu – musel by si vypiť stovky šálok denne, aby si sa dostal k potenciálne škodlivej dávke.

„Naše výsledky ukazujú, že bežná konzumácia kávy nepredstavuje z hľadiska mykotoxínov žiadne zdravotné riziko.“ uvádza vedúci výskumu Dr. Santos z Univerzity v Porto.

Zaujímavé je, že tvoje telo je na prítomnosť stopových množstiev toxínov dobre pripravené. Mykotoxíny sa bežne vyskytujú v mnohých potravinách – od cereálií cez víno až po hrozienka. Dokonca ich vedci našli aj v materskom mlieku. Kľúčovú úlohu tu zohráva pečeň, ktorá funguje ako prirodzený detoxikačný systém. Dokáže neutralizovať bežné množstvá týchto látok skôr, než by ti mohli spôsobiť akékoľvek zdravotné problémy.

Mýty a fakty o mykotoxínoch v káve

Možno si počul, že za horkú chuť kávy môžu mykotoxíny. Je to mýtus – horkosť spôsobujú taníny, nie plesňové toxíny. Nemá zmysel, aby si platil extra za kávu „bez mykotoxínov“. Všetky kvalitné kávy by mali obsahovať bezpečné množstvá týchto látok.

Je zaujímavé, že v bezkofeínovej káve nájdeš viac mykotoxínov, pretože kofeín prirodzene bráni rastu plesní.

Ak chceš znížiť riziko na minimum, vyber si kvalitnú kofeinovú kávu a skladuj ju v suchu a chlade. Výskumy potvrdzujú, že prínosy kávy výrazne prevyšujú možné riziká. Keď vypiješ štyri šálky kávy denne, prijmeš len 2 % ochratoxínu A z množstva, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia považuje za bezpečné.