Obrovská čierna diera v Mliečnej dráhe vytvára záhadný jav. Vedci vysvetľujú jeho jedinečnosť

Čierna diera, ktorá sa nachádza v našej galaxii, je naozaj pozoruhodná. Ako informuje aj portál space.com, prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba sa zistilo, že Mliečna dráha vyfukuje množstvo malých bublín. Toto zistenie by mohlo pomôcť lepšie pochopiť, ako fungujú čierne diery.

Bubliny vo vesmíre 

Vedci použili vesmírny teleskop Jamesa Webba na skúmanie centrálnej supermasívnej čiernej diery Mliečnej dráhy, známej ako Sagittarius A*. Zistili, že nepretržite vysiela intenzívne záblesky energie. Táto aktivita prebieha v rôznych časových intervaloch. A to od krátkych páuz až po dlhšie obdobia zvýšenej činnosti.

Niektoré výboje sú len krátke a slabé, trvajúce len pár sekúnd, no Sagittarius A* pravidelne produkuje oveľa silnejšie a energickejšie explózie. Zároveň sa môže stať, že aj tie najmenej výrazné erupcie pretrvávajú celé mesiace.

„Očakáva sa, že vzplanutia nastanú v podstate vo všetkých supermasívnych čiernych dierach, ale naša čierna diera je jedinečná,“ informoval o tom vedúci tímu a výskumník zo Severozápadnej univerzity Farhad Yusef-Zade.

„Vždy prebubláva aktivitou a zdá sa, že nikdy nedosiahne ustálený stav. Čiernu dieru sme pozorovali niekoľkokrát počas rokov 2023 a 2024 a pri každom pozorovaní sme zaznamenali zmeny. Zakaždým sme videli niečo iné, čo je naozaj pozoruhodné. Nikdy nič nezostalo rovnaké,“ dodal vedec.

Yusef-Zadeh a jeho tím predpokladali, že zaznamenajú výbuchy energie. Avšak centrálna čierna diera Mliečnej dráhy, s hmotnosťou okolo 4,3 milióna sĺnk, prejavila oveľa vyššiu aktivitu, než sa predtým očakávalo. „V našich údajoch sme videli neustále sa meniaci, bublajúci jas. A potom bum! Zrazu sa objavil veľký výbuch jasu. Potom sa to znova upokojilo,“ povedal vedec.

Hoci astrofyzici v súčasnosti ešte nerozumejú týmto procesom, vedec Yusef-Zadeh má podozrenie. Domnieva sa, že za krátke výbuchy a dlhšie vzplanutia sú dva samostatné procesy. Drobné poruchy v akréčnom disku spôsobujú slabé blikanie, uvádza aj oficiálny portál NASA.

„Je to podobné tomu, ako sa magnetické pole Slnka zhromažďuje, stláča a potom vyžaruje slnečnú erupciu. Samozrejme, procesy sú dramatickejšie, pretože prostredie okolo čiernej diery je oveľa energickejšie a oveľa extrémnejšie. Ale aj povrch Slnka prebubláva aktivitou,“ informoval. 

Teleskop Jamesa Webba

Výskumný tím využil blízku infračervenú kameru teleskopu na sledovanie Sagittarius A*. Tento proces trval v 8 až 10-hodinových intervalov, rozložených do dvoch dní v priebehu roka. Pozorovania odhalili, ako sa samotná čierna diera a jej okolie postupne menia v čase.

„Webb je popredné observatórium budúceho desaťročia, ktoré slúži tisíckam astronómov po celom svete. Študuje každú fázu histórie nášho vesmíru,“ informuje o teleskope oficiálny portál NASA. 

Tento teleskop študuje históriu nášho vesmíru. Od Veľkého tresku, cez formovanie solárnych systémov až po vývoj našej vlastnej slnečnej sústavy. Prístroj svoju misiu odštartoval 25. decembra 2021. Obieha okolo Slnka, približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme.

Prevratný objav v astrofyzike

Ako sme ťa informovali v našom predchádzajúcom článku, vedci dosiahli významný objav v astrofyzike. Zaznamenali existenciu „trojice čiernych dier“. 

Doteraz astronómovia poznali predovšetkým dvojice čiernych dier, ktoré vznikajú gravitačným zlúčením už existujúcich čiernych dier. Spájali sa s iným kozmickým objektom, napríklad s ďalšou čiernou dierou alebo hviezdou.

„Tento objav spochybňuje predstavu, že väčšina čiernych dier vzniká násilnými explóziami hviezd. Otvára to otázku, či existuje viac takýchto trojitých systémov,“ vysvetľuje Kevin Burdge z prestížnej inštitúcie MIT a zároveň hlavný autor tejto štúdie.

„Takmer určite to nie je náhoda alebo nehoda.Vidíme dve hviezdy, ktoré sa navzájom sledujú, pretože sú spojené touto slabou gravitačnou šnúrou. Takže to musí byť trojitý systém,“ dodáva.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti