Obrovská hrozba: Kim Čong-un poslal Putinovi „tisíce“ vojakov. Doma mobilizoval až 1,4 milióna
- Severná Kórea nevylúčila prítomnosť svojich jednotiek v Rusku
- Podľa Kyjeva ide o tisíce
- KĽDR ale doma mobilizovala 1,4 milióna jednotiek
- Severná Kórea nevylúčila prítomnosť svojich jednotiek v Rusku
- Podľa Kyjeva ide o tisíce
- KĽDR ale doma mobilizovala 1,4 milióna jednotiek
Severná Kórea (KĽDR) poslala na Ukrajinu svoje vojská. Hovorilo sa o tom už začiatkom októbra, s tým, že na Ruskom okupovaných územiach umreli jej jednotky, písali sme. Neskôr sa ale objavili informácie, že Pchjongjang už aj priamo poslal svoje vojská na podporu Moskvy. To potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ako píše The Washington Post, Kyjev varuje, že aliancia medzi Ruskom a KĽDR je čoraz silnejšia. Vyvíja sa podľa neho nad rámec dodávok zbraní. Informovali sme ťa totiž o Putinovom výlete za Kim Čong-unom, po ktorom sa vladári dohodli na poskytovaní vzájomnej bezodkladnej vojenskej pomoci.
Predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky minulý týždeň pre The Washington Post povedal, že „niekoľkotisíc“ severokórejských vojakov pechoty absolvuje výcvik v Rusku. Kremeľ to síce označil za klamstvá, no samotný juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun minulý týždeň označil správy za „veľmi pravdepodobné“. Spojenci by sa teda zrejme mali dohodnúť na komunikácii.
Podľa portálu Newsweek však nejde všetko úplne podľa plánov. Niektorým vojakom KĽDR sa už údajne podarilo z frontu utiecť a jednotky Kremľa po nich vraj pátrajú.
Má ísť o osemnásť bojovníkov zo Severnej Kórey, ktorých Moskva nasadila v ruských oblastiach Kursk a Brjansk. Podľa predstaviteľov ukrajinskej spravodajskej sa velitelia túto dezerciu snažia utajiť. Dôvodom môžu byť obavy z ďalších pokusov o útek.
Kam majú pribudnúť jednotky KĽDR?
Ukrajinské médiá avizujú, že vojaci sa majú zapojiť do bojových misií v juhozápadných regiónoch Ruska, kde Moskva bojuje s ukrajinskou inváziou.
Severokórejskí vojaci mali vytvoriť špeciálny prápor „Burjat“. Ten nesie pomenovanie po mongolskej etnickej skupine pôvodom z regiónu, ktorý zahŕňa Sibír, severné Mongolsko a Čínu.
Nepokoj na Kórejskom polostrove
Pchojngjang sa ale neangažuje len do bojov v Rusku. Dňa 16. októbra totiž oznámil mobilizáciu 1,4 milióna mladých občanov. Tí sa údajne túžia zúčastniť „svätej vojny“ na obranu suverenity národa. Hrozbu vraj vnímajú zo strany Južnej Kórey. Masová mobilizácia odráža pokračujúci agresívny postoj KĽDR a zvyšujúce sa napätie na polostrove.
Ako píše EUToday, podľa štátnej Kórejskej ústrednej tlačovej agentúry (KCNA) sa mobilizácia uskutočnila počas dvoch dní, 14. a 15. októbra. Väčšina mladých ľudí a vedúcich odborových zväzov mládeže vraj vyjadrila ochotu pripojiť sa do armády. Režim Kim Čong-una sa pritom tvári, že zo strany Južnej Kórey vníma provokácie. Označuje ju za národ s úmyslom vstúpiť do vojny.
Pchjongjang vo svojom vyhlásení Soulu priamo pohrozil a zaviazal sa, že v prípade vypuknutia vojny susedov zničí. Južná Kórea sa ale v oblasti obranného priemyslu považuje za rozvíjajúcu sa globálnu veľmoc.
V júli 2022 podpísala s Poľskom prelomovú obrannú dohodu v hodnote 12,4 miliardy dolárov – zatiaľ svoju najväčšiu. Soul je deviatym najväčším vývozcom zbraní na svete a do roku 2027 sa chce dostať na štvrté miesto, písali sme. Prípadná vojna by teda rozhodne nezaručovala Pchjongjangu jednoznačný úspech. O to viac, že Soul by zrejme mohol počítať aj s pomocou od západných spojencov.
Zdroje: The Washington Post, Newsweek, EUToday