Obrovské množstvo Slovákov má depresie. Na získanie rovnováhy aj v čase pandémie a Vianoc existuje dobrý spôsob

Tohtoročné Vianoce budú mimoriadne náročné. Počet ľudí, ktorí žiadajú o pomoc pred sviatkami stúpa, situáciu navyše zhoršuje pandémia. Vyplýva to z pozorovaní psychológov zo združenia IPčko.

„Vianoce sú najkritickejším obdobím roka. Počas tých minulých sme mali denne 80 kontaktov. Pandémia však rapídne zvyšuje ich počet. V novembri 2020 sme denne v prieme pomohli 280 ľuďom. To je len oproti predchádzajúcemu mesiacu nárast o 150 percent,“ uviedol člen tímu krízovej linky pomoci Boris Katrušín.

Počas novembra psychológovia z IPčka na svojich linkách poskytli 4 015 pomáhajúcich kontaktov. Z toho v 3 126 prípadoch išlo o deti a mladých do 18 rokov.

Túto vekovú skupinu počas Vianoc trápia najmä pocity osamelosti, myšlienky na samovraždu a samovražedné tendencie, domáce násilie alebo sexuálne zneužívanie či vzťahy s rovesníkmi. Medzi témy, s ktorými sa obracajú na odborníkov patria aj depresia, partnerské vzťahy, stres a psychosomatika, potvrdenie ochorenia COVID-19 v rodine či rodinné konflikty.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že v dôsledku pandémie COVID-19 stúpne aj počet samovrážd. Na linkách dôvery psychológovia pomohli za prvých šesť mesiacov roka takmer 20-tisíckrát, z toho 1 417-krát išlo o odbornú pomoc v akútnej život ohrozujúcej krízovej situácii pri pokuse o samovraždu.

Počas druhého polroka 2020 odborníkov kontaktovalo 3 170 ľudí, ktorí v dôsledku karantény a mimoriadnych opatrení spojených s pandémiou COVID-19 hovorili o domácom a sexuálnom násilí.

zdroj: Pexels/Jesicca Ticozzeli

V poslednej dobe naozaj veľa ľudí zažilo ťažké emócie spojené aj s neistotou zajtrajška, izoláciou od blízkych, osamelosťou, ale aj nepríjemnosťami vyplývajúcimi z práce na diaľku alebo zo vzdelávania.

To všetko dáva mnohým z nás pocit, že sa nachádzame v začarovanom kruhu povinností, obmedzení, obáv a vlastnej frustrácie. Navyše,  v dôsledku pandémie máme obmedzené možnosti na odbúranie stresu alebo nahromadených negatívnych emócií. 

Telocvične, kiná, divadlá či hotely sú zatvorené, aj preto je pre mnohých náročnejšie dosiahnuť potrebné odreagovanie sa. V neposlednom rade dochádza aj k obmedzeniu priamych sociálnych kontaktov.

Často zabúdame, že v boji proti stresu máme silnú zbraň. Je to zmena postoja a nech to znie akokoľvek banálne, aj smiech. Podľa odborníkov práve smiech či úsmev – dokonca aj ten vynútený, značne zlepšuje náladu človeka.

Smiech, okrem toho, že odbúrava stres a pomáha v boji proti depresii, dodáva telu aj energiu, väčšiu imunitu, stimuluje krvný obeh, a teda aj okysličuje.Unsplash/engin akyurt

Smiech stimuluje vylučovanie hormónov šťastia, z ktorých sú najznámejšie endorfíny. Zároveň prispieva k zníženiu hladiny stresových hormónov vrátane kortizol, teda znižuje napätie a zlepšuje náladu. Šťastní ľudia sú okrem toho vnímaní ako sociálne atraktívnejší, čo má samozrejme pozitívny vplyv na ich vzťahy.

zdroj: TASR/AP Photo/Kirsty Wigglesworth

Ako však v týchto, pre mnohých ťažkých časoch zmeniť svoje pesimistické naladenie a? Podľa psychológov za pokus určite stojí, každodenné zameranie svojich myšlienok na príjemné veci, ktoré sme prežili alebo na tie, ktoré nás v budúcnosti čakajú. Nič určite nepokazíš ani ak sa rozhodneš lockdown poňať aktívne a misu majonézového šalátu vymeníš napríklad za bežecké tenisky.

Aktívnejší ľudia sú šťastnejší

Podľa  vedeckej štúdie môže práve cvičenie urobiť človeka šťastnejším, dokonca viac ako peniaze. Potvrdili to vo svojej práci vedci z Yale a Oxfordu. V štúdii uverejnenej v  The Lancet vedci zhromaždili údaje o fyzických aktivitách a duševnom zdraví viac ako 1,2 milióna Američanov. Na štúdiu upozornil Business Insider.

Účastníkom bola položená otázka: „Koľkokrát ste sa za posledných 30 dní cítili duševne chorí, napríklad v dôsledku stresu, depresie alebo emocionálnych problémov?“

Účastníci boli požiadaní, aby prezradili, aké vykonávajú fyzické aktivity a aký je ich príjem. Vybrať si mohli zo 75 druhov fyzických aktivít – od kosenia trávnika, starostlivosť o deti, domáce práce, až po vzpieranie, či jazdu na bicykli a beh.

Vedci zistili, že zatiaľ čo tí, ktorí pravidelne cvičili, mali tendenciu cítiť sa zle asi 35 dní v roku, neaktívni účastníci sa cítili zle v priemere o 18 dní viac.

Vedci okrem toho odhalili, že fyzicky aktívni ľudia sa cítia rovnako dobre ako tí, ktorí nevykonávajú žiaden šport, no ročne zarobia o približne 25 000 dolárov viac.

Výsledky prieskumu vedcov z Yale a Oxfordu neprekvapujú ani športové psychológa a kouča Petra Kuračka. „Športová aktivita má naozaj veľmi pozitívny vplyv na naše mentálne aj fyzické zdravie. Z krátkodobého pohľadu sa pri športe vylučujú neuroprenášače ako endorfíny, dopamín a serotonín, ktoré ovplyvňujú našu pohodu a prežívanie príjemných emócií. Šport tiež zlepšuje náš metabolizmus,” dodal Kuračka pre Startitup.