Obrovský ľadovec odkryl tajomstvá: Pod ľadom žili živočíchy, aké sme doteraz nepoznali

Keď sa od antarktického ľadovca odlomil kolosálny kus ľadu dlhý približne 30 kilometrov, otvorila sa pred vedcami jedinečná príležitosť. Ľadovec s názvom A-84 odhalil morský priestor, ktorý nevidel denné svetlo celé desaťročia a vedci sa tak mohli pozrieť na nedotknuté miesta planéty.

Pod povrchom sa totiž skrýval svet plný doposiaľ nepoznaného života, informuje Washington Post.

Na palube výskumnej lode Falkor (too) tím odborníkov zo Schmidt Ocean Institute pod vedením Patricie Esquete z portugalskej University of Aveiro neváhal. „To je ten typ udalosti, pri ktorej necháte všetko tak a idete,“ uviedla Esquete.

Tím odborníkov očakával len minimum nálezov. Predpokladali, že pod hrubou vrstvou ľadu nebude veľa života. Opak bol však pravdou. Čakalo na nich úplne iné prekvapenie.

„Boli sme naozaj prekvapení a nadšení z toho, aké rozmanité a bohaté ekosystémy sa tam nachádzali,“ uviedla Esquete. Objavili doslova explóziu života. Nachádzali sa tam morské pavúky veľkosti taniera, chobotnice, ľadové ryby, koraly, a špongie, ktoré môžu byť podľa výskumníkov staré aj niekoľko storočí.

Viac než 70 nových druhov

Počas takmer mesačnej expedície vedci identifikovali desiatky živočíchov, ktoré môžu byť úplne nové pre vedu. Pomocou diaľkovo ovládaného podvodného vozidla sa vedci dostali do najhlbších častí novoodhaleného morského dna. Zbierali vzorky, natáčali videozáznamy a dokumentovali každý nový objav. A práve tie môžu zmeniť pohľad na evolúciu života na Zemi.

Len od začiatku ich širšej expedície v južnom Pacifiku vedci zidentifikovali vyše 70 druhov, ktoré boli pre vedu úplne nové. Vrátane kôrovcov cez morské slimáky až po červy a ryby. Presná identifikácia si však vyžiada dlhé mesiace laboratórnych analýz.

„Väčšina práce nás ešte len čaká,“ dodala Esquete. Už teraz sa však predpokladá, že týchto viac ako 70 druhov bude môcť byť klasifikovaných ako nové, podobne ako to bolo pri minuloročnej expedícii pri pobreží Čile.

Ako pod ľadom prežívajú?

Najväčšou záhadou nie je ani tak to, aké druhy boli objavené, ale ako vôbec dokáže takýto komplexný ekosystém v takých extrémnych podmienkach prežiť. V bežných oceánoch zabezpečujú živiny fotosyntetizujúce organizmy, ktoré sa z povrchu usádzajú na morské dno.

Pod antarktickým ľadom však tento proces nefunguje. Svetlo tam nepreniká a fotosyntéza je tak nemožná. Vedci preto predpokladajú, že živiny sem prinášajú morské prúdy, topiaci sa ľadovcový odtok alebo doteraz neznámy mechanizmus.

„Toto je teraz veľmi aktívna oblasť výskumu, ktorú táto expedícia výrazne posunula,“ vysvetľuje Jyotika Virmani, riaditeľka Schmidt Ocean Institute. Podľa nej tieto objavy môžu zásadne prispieť k pochopeniu, ako sa prispôsobuje život extrémnym podmienkam a ako ho zmení globálne otepľovanie.

Každých 17 minút jej podľahne jeden Slovák. Vedci objavili prelomový liek, ktorý pomáha pri mŕtvici

Výskum, ktorý pokračuje

Okrem oblasti pod odtrhnutým ľadovcom výskumníci preskúmali aj vzdialené časti Bellinghausenovho mora. Tam pomocou diaľkovo ovládaného robota zbierali vzorky z najhlbších častí oceánu, ktoré ľudské oko doteraz nevidelo.

Vedci dúfajú, že sa do tejto oblasti vrátia, aby zistili, ako sa morský ekosystém mení po tom, čo naň po desaťročiach dopadlo slnečné svetlo „Je to jedinečná šanca sledovať život v reálnom čase – ako sa mení, prispôsobuje a reaguje na nové podmienky,“ hovorí Esquete.

Dôležité zistenia pre budúcnosť planéty

Ako ďalej píše portál Interesting Engineering, objavy nie sú len vedeckou senzáciou, ale aj kľúčovým zdrojom informácií o tom, ako sa hlbokomorské ekosystémy vyrovnávajú s klimatickými zmenami. Ľadovcový šelf George VI, z ktorého sa A-84 odlomil, prechádza za posledné roky výrazným topením – najmä v dôsledku meniaceho sa veterného systému a zvyšujúcej sa teploty vzduchu.

„Vedci boli v správny čas na správnom mieste. Videli sme ekosystém ešte pred tým, než sa ho dotkne globálne otepľovanie,“ dodáva Virmani. Patricia Esquete verí, že sa tím bude môcť na toto miesto ešte vrátiť a sledovať jeho zmeny v čase. 

„Zmeny, ktoré sledujeme, sú jasným signálom toho, že klimatické procesy naberajú na intenzite,“ varujú však vedci.

Život si vždy nájde cestu

Objav v oblasti pod ľadovcom A-84 nie je len vedeckým míľnikom, ale aj pripomienkou toho, aké obrovské tajomstvá naša planéta ešte ukrýva. Najnovšie zistenia z Antarktídy opäť potvrdzujú, že život si nájde cestu aj tam, kde by sme ho nečakali – v úplnej tme, pod tonami ľadu, v mrazivých vodách. 

A čo je ešte dôležitejšie, tieto objavy pomáhajú vedcom pochopiť, ako sa takéto ekosystémy vyrovnávajú s extrémnymi zmenami prostredia – čo bude kľúčové v čase, keď sa ľadovce na celom svete topia čoraz rýchlejšie.

„Každý nový organizmus, ktorý nájdeme, je ďalším dielikom skladačky o živote na Zemi,“ uzatvára Esquete. „Toto je len začiatok, a možno aj kľúč k budúcnosti našich oceánov.“

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír