Obrovský objav sa zapíše do učebníc dejepisu. Vedci objavili prastaré mayské mestá, pyramídy a ihriská

Mayská civilizácia dodnes láka pozornosť historikov a archeológov. Ukazuje čoraz zaujímavejšie detaily o tajomnej ríši, ktorá približne do konca prvého tisícročia nášho letopočtu prekvitala na území dnešného Mexika, Guatemaly či Belize v Strednej Amerike.

Ako informuje portál History, Mayovia vynikali v poľnohospodárstve, keramike, písaní, matematike a tvorbe kalendárov. Zanechali po sebe ohromujúce množstvo pôsobivej architektúry, ako napríklad známe mayské pyramídy.

Archeológom sa v posledných dňoch, počas neustáleho objavovania tejto tajomnej civilizácie, podaril významný úspech. Prieskum odhalil takmer tisíc nových mayských osád s pyramídami či tradičnými športovými ihriskami. Datujú sa viac ako 2-tisíc rokov do minulosti, uvádza portál Vice.

Podarilo sa to tímu vedcov pod vedením Richarda Hansena, archeológa zo Štátnej univerzity v americkom štáte Idaho, a riaditeľa projektu s názvom Mirador Basin Project.

Takmer 1 600 kilometrov štvorcových

V novej štúdii sa píše, že objavená civilizácia bola skutočne obrovská. Nachádzala sa na severe dnešnej Guatemaly na ploche takmer 1 600 kilometrov štvorcových. Obrovské množstvo osád prepájali mnohé hrádze. Archeológom sa to podarilo zmapovať pomocou vzdušných laserových prístrojov, známych ako LiDAR.

Intelektuálny úspech histórie: Mladý doktorand rozlúštil 2 500 rokov staré „Pániniho pravidlo“

Ide o technológiu diaľkového snímania, pri ktorej sa od rôznych povrchov odrážajú lasery vytvárajúce podrobné mapy. Táto metóda je pre archeológiu revolučná. Dokáže odhaliť známky minulej ľudskej činnosti, zakryté ďaleko pod zemou. Práve to predstavuje bežný problém pri výskumoch mayských civilizácií.

Výsledky prieskumu LiDAR „odhalili pozoruhodnú hustotu mayských lokalít“ v guatemalskej krasovej panve Mirador-Calakmul. „Spochybňuje to starú predstavu o riedkom ranom výskyte ľudí“ v tejto oblasti v období od roku 1000 pred Kristom do roku 150 nášho letopočtu.

Ako uvádza Interesting Engineering, vedci objavili 177 kilometrov hrádzí, ktoré slúžili ako „diaľnice“. Obyvateľstvo vďaka nim mohlo relatívne jednoducho cestovať do susedných komunít. V niekoľkých z nich objavili i veľké platformy a pyramídy. Tie podľa odborníkov mali slúžiť ako centralizované centrá pre politiku, prácu a zábavu.

Archeológovia okrem toho uvádzajú, že niektoré osady mali i ihriská, ktoré sa podľa predchádzajúcich štúdií využívali na rôzne regionálne hry a športy. Civilizácia zahŕňala i vybudované nádrže a kanály, ktoré používali na uskladnenie či transport vody v období sucha.

Pyramída Danta

Tímu sa podarilo preskúmať aj pozostatky 70 metrov vysokej pyramídy zvanej Danta. Nachádza sa v mayskej metropole El Mirador a slúžila ako hlavná verejná atrakcia a epicentrum niekoľkých hrádzí.

„V závislosti od prirodzených konfigurácií skalného podložia pod konštrukciou mohlo byť na celej budove odpracovaných 6 až 10 miliónov osobodní. Presahuje to kapacitu zriadení nižšieho hierarchického politického a ekonomického postavenia a naznačuje vysokú úroveň organizácie,“ uviedli Hansen a jeho kolegovia v štúdii.

Oslňujúci nový objav vrhá svetlo na spoločnosť, ktorá sa viac ako tisíc rokov zdržiavala v týchto rušných mestách. Hansen a jeho tím dúfajú vo výskume a odhaľovaní tajomstiev starovekej mayskej civilizácie budú pokračovať a možno objavia ďalšie zemou prikryté osady.

Nasledujúce video je ilustračné.

Mayská história

O Mayoch je v súčasnosti známe, že ich ríša mala počas svojho vrcholového obdobia vyše 40 miest, pričom každé malo od 5-tisíc do 50-tisíc obyvateľov.

Počas postklasického obdobia v rokoch 900 až 1519 sa veľké mestá v nížinnej Guatemale vyľudnili. Na polostrove Yucatán však mayská spoločnosť naďalej prekvitala.

Za pomalým úpadkom mayskej civilizácie vedci vidia množstvo potenciálnych dôvodov. Mohlo sa o to postarať preľudnenie, zhoršovanie stavu životného prostredia, vojny, presunutie sa k obchodným cestám či dlhé obdobie sucha.

Mayská civilizácia úplne zanikla koncom 17. storočia, keď posledné nezávislé mesto Nojpetén padlo do rúk španielskych dobyvateľov.