Obrovský úspech: Bratislava má budovu, akej sa v strednej Európe nikto nevyrovná. Developer chce pokračovať

Bratislava môže byť hrdá – projekt Einpark od slovenského developera Corwin získal vzácny certifikát, ktorý z nej na papieri aj v praxi robí jedinú stopercentne uhlíkovo neutrálnu budovu v strednej Európe.

Einpark je o to obdivuhodnejší, pretože nielenže nezanecháva žiadnu uhlíkovú stopu v prevádzke, no dokonca zvláda ešte aj kompenzovať emisie, ktoré vytvárajú zamestnanci na ceste do práce, ktorú majú práve v Einparku.

Prísny certifikát LEED Zero Carbon zaradil Einpark do úzkeho kruhu špičkových svetových nehnuteľností, ktoré budú udávať trendy a inšpirovať ďalšie stavby v environmentálno-realitnej agende. Na celom kontinente je okrem Einparku už len jedna iná budova s takýmto certifikátom.

Developer dosiahol uhlíkovú neutralitu pomocou kombinácie sofistikovaných technológií, dobre zvolenej polohy, edukácie zamestnancov a zelených riešení.

„Na jednu stranu tak má Einpark na streche včelie úle, na druhej budova zamestnancom vysvetľuje, prečo majú auto pri ceste do práce nechať doma,“ vysvetľuje exkluzívne pre Startitup Miloš Polák, projektový manažér developera Corwin. Startitup sa v rozhovore s Milošom Polákom rozprával o budúcnosti, aj o zaujímavých riešeniach, ktoré Einpark skrýva.

zdroj: Corwin – Podľa Miloša Poláka plánuje developer s ekologickými projektmi pokračovať.

Jedna z dvoch uhlíkovo neutrálnych budov v Európe stojí v Bratislave – veľká vec. Prečo by sa o to mal bežný Slovák zaujímať?

Uhlíková stopa reprezentuje množstvo skleníkových plynov vypustených do atmosféry.

Kvôli obrovskej záťaži na prírodu, ktorú skleníkové plyny vytvárajú, predstavuje uhlíková stopa viac ako 60 % celkového ekologického dopadu ľudstva na planétu.

Prostredníctvom klimatických zmien sa teda produkcia uhlíka priamo dotýka obrovského množstva dnešných problémov, akými sú rast teplôt, strata biodiverzity, požiare, znečistenie ovzdušia a podobne. Aj preto sa uhlíkovej stope venuje také obrovské množstvo pozornosti na medzinárodnej pôde.

Fakt, že Slovensko, ktoré v otázkach udržateľnosti doteraz katastrofálne zaostávalo, teraz získa svoju prvú uhlíkovo neutrálnu budovu, je preto veľký úspech.

Čo certifikát vlastne znamená?

Einpark od developera Corwin, ktorého kancelárie sú otvorené už od roku 2020, doteraz držal certifikát LEED vytvorili Platinum – najvyšší na bodovej škále americkej Rady pre zelené budovy, ktorá sa vydávaním certifikátov snaží motivovať developerov či verejnú správu k budovaniu ekologických a najmä energeticky úsporných budov.

Teraz Einpark získal ešte vzácnejší certifikát, LEED Zero Carbon – takmer 3 roky po otvorení Einparku, pretože certifikát vyžaduje aj praktickú prevádzku, aby overil, či sa navrhnutá uhlíková neutralita pretaví aj do praxe.

zdroj: Corwin – Einpark je v tesnom susedstve jedného z najširších úsekov diaľnice D1, vedľa stavby je až 10 pruhov. Paradoxne, to mu k uhlíkovej neutralite pomáha.

Takýto certifikát vlastní okrem Einparku len jedna iná európska stavba – a bratislavský Einpark je jediný v stredoeurópskom regióne.

Developer Corwin chce však do Bratislavy už do pár rokov priniesť ďalšiu takto certifikovanú budovu. Areál bývalej továrne Palma plánuje zmeniť na polyfunkčnú mestskú štvrť.

Developeri pritom už roky majú zelené PR reči a slogany. Nie je neskoro, že prvá uhlíkovo neutrálna budova na Slovensku vznikla až v roku 2022? Z toho množstva PR by si jeden myslel, že týchto budov sú v Bratislave desiatky.

Treba povedať, že veľké množstvo zelených claimov, ktoré dnes oscilujú v PR komunikácii, zostane presne iba tam – pri prísľuboch a marketingu.

Corwin ako firma ale vznikla práve preto, že sme chceli development robiť inak a venovať sa otázkam, ktoré nás zaujímajú. Udržateľnému developmentu sa venujeme už viac ako dekádu a vždy sme sa snažili ísť o pár krokov ďalej než zvyšok trhu.

Boli sme prví, kto priniesol zelené strechy v každom projekte. Boli sme prví s rozsiahlou schémou stropného chladenia a sme prví, kto sa snaží o uhlíkovú neutralitu a vytvorili sme aj našu prvú verejnú správu o udržateľnosti.

Začínali sme ako malá spoločnosť a postupne sme budovali svoje know-how, hľadali nové riešenia a snažili sa posúvať latku ďalej s každým projektom.

Ale postaviť budovu, ktorá je dostatočne technologicky vyspelá, aby získala takýto certifikát, nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to roky plánovania, analýz, výskumu a hlavne odhodlanie venovať financie a čas navyše, aby ste vytvorili špičkový projekt.

Pre firmy, ktoré sa udržateľnosťou začali zaoberať, až keď sa to stalo populárnym, to nebude taká jednoduchá úloha. Skromne ale verím, že Corwin ako slovenský trendsetter v zelenom stavebníctve týmto otvoril nové dvere do tejto sféry a o pár rokov nás možno bude nasledovať čoraz viac firiem.

zdroj: Corwin – Na Einpark môžu byť Bratislavčania právom hrdí, je prvou uhlíkovo neutrálnou budovou na Slovensku.

Ako sa zrodila ambícia mať prvú uhlíkovo neutrálnu budovu na Slovensku?

V Corwine sa vždy snažíme myslieť na to, ako posunúť každý nasledujúci projekt o krok ďalej. Udržateľnosť a kvalita vnútorného prostredia sú pre nás dva najdôležitejšie faktory. Uhlíková neutralita bola preto logickým míľnikom, na ktorý sme sa už dlhšie pozerali.

Einpark v sebe skrýva hneď niekoľko pokročilých technológií, ktoré pomáhajú zrážať uhlíkovú stopu.

Áno, budovu sme vybavili zmesou technológií od inteligentného monitoringu CO2 až po naše tradičné zelené strechy. Cieľom bolo čo najviac energeticky optimalizovať budovu a zároveň zvýšiť vnútorný komfort zamestnancov.

Práve v tom totiž vidíme najsilnejší argument pre ekológiu – keď nemusíte robiť ústupky, ale naopak získate absolútne unikátne výhody.

zdroj: Corwin – Einpark využíva napríklad inteligentný monitoring CO2, vďaka ktorému vie energeticky optimalizovať prúdenie vzduchu v budove.

Osobne ma zaujali najmä chladiace trámy – tie využívajú podzemnú vodu bez energetickej spotreby na ochladzovanie budovy. Inými slovami šetria energiu potrebnú na klimatizáciu. 

Naše tepelné čerpadlá voda-voda v kombinácii s chladiacimi trámami nám umožňujú efektívne a zdravé chladenie budovy za využitia minimálneho množstva energie.

Chlad totiž nevyrábame v budove, ale získavame ho z podzemných vôd, ktoré pumpujeme skrz náš systém a potom vraciame každú kvapku naspäť do podložia. Počas procesu certifikácie tento systém dokonca zaujal aj U.S. Green Building Council, neziskovú organizáciu, ktorá stojí aj za certifikáciou LEED.

Najprv nechápali, ako sme mohli dosiahnuť takú nízku spotrebu energie pri výrobe chladu na mesiac. Sú totiž zvyknutí, že bežné systémy si na také isté množstvo mesačne vyžiadajú aj desaťnásobok energie.

Navyše je to aj príjemná a komfortná technológia – distribúcia cez chladiace trámy zase znamená prirodzený sálavý chlad bez fúkania, hluku či vírenia prachu.

Chválite sa aj inovatívnym systémom monitoringu CO2 – ten má detegovať počet ľudí v miestnostiach a na základe toho regulovať prívod vzduchu. Čo sa v takomto prípade šetrí?

V bežných zasadacích miestnostiach je často problém s reguláciou teploty a čerstvým vzduchom.

Ak je totiž vzduchotechnika nastavená na určitú teplotu, pri nižšom počte ľudí vytvára príliš veľa chladu a pri vyššom počte zase nestíha a v miestnosti je teplo a dusno.

Vďaka systému monitoringu CO2 sa tomuto problému predchádza – systém podľa koncentrácie oxidu uhličitého určuje počet ľudí v miestnosti a automaticky upravuje vzduchotechniku tak, aby vždy pracovala maximálne efektívne.

Tým sa znižuje energetická náročnosť a zaisťuje sa príjemnejšia a konzistentnejšia vnútorná klíma.

Vitálnou súčasťou EINPARK-u je zelená strecha – ako by mala vyzerať správna zelená strecha v roku 2022?

Zelené strechy sú pevnou súčasťou každého nášho projektu už skoro dekádu.

Zachytávajú dažďovú vodu, znižujú tepelné mosty a, ako sme dokázali aj meraním na našom projekte Blumental, v lete môžu byť až o 25 °C chladnejšie než bežné krytiny. To znamená menej tepla prenášaného do okolia a príjemnejšie mestské prostredie.

Súčasťou našich striech je aj relaxačná terasa s výhľadom na mesto, ktorú zamestnanci v Einparku môžu využívať na firemné akcie, posedenia alebo každodenný oddych.

Máme tam aj včelie úle, v ktorých žije 10 včelích rodín – každoročne opeľujú mestskú zeleň v okruhu až 5 km a produkujú ten najkvalitnejší mestský med certifikovaný na úrovni Gold aj Slovenskou akadémiou vied.

Naše strechy tak pomáhajú znižovať efekt tepelného ostrova, zachytávať zrážkovú vodu, vytvárajú dôležité miesto na oddych zamestnancov budovy a vracajú aj trochu biodiverzity naspäť do mesta. A práve to by mala dobrá zelená strecha zvládnuť.

zdroj: Corwin – Einpark na zelenej streche zachytáva dažďovú vodu, domov poskytuje aj včelám.

Zelenou strechou sa od prvého dňa chválili aj Nivy, po otvorení sa však stala mierne kontroverznou. Ako hodnotíte zelenú strechu na Nivách?

Chyby sa vždy stávajú a ako sa hovorí – kto nič nerobí, nič nepokazí.

Veríme, že akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytli, už stihli na Nivách napraviť a odniesť si nové vedomosti do budúcna.

Každá zelená strecha v meste navyše sa cení. Nie je jednoduché prinášať nové riešenia do projektov a sme radi za každého developera, ktorý sa k nám v tvorbe zelených striech pridáva.

Je možné „na zeleno” transformovať aj už existujúce budovy? Čo nám bráni zazelenať strechy petržalských panelákov? Na tých strechách doslova nič nie je.

Pri množstve budov to možné bude a určite by mestám pomohlo, keby sa viac starších budov obohatilo o zelenú strechu rovnako ako o tepelnú izoláciu.

Netreba však zabúdať, že je to veľká váha navyše a je potrebné posúdiť záťažovú kapacitu strechy predtým, než sa rozhodne pristúpiť k akýmkoľvek zmenám.

Pri budovách s viacerými vlastníkmi je navyše vždy problém zhodnúť sa na novej investícii a osobne poznám viacero prípadov kedy bolo možné inštalovať zelenú strechu, ale zlyhalo to na neochote zopár vlastníkov.

zdroj: Corwin – V Petržalke je Einpark jednou z mála budov so zelenou strechou. Podľa developera by environmentálne prijateľnou zmenou hypoteticky mohli prejsť aj paneláky.

Ako veľmi Einpark ovplyvnila lokalita projektu? Leží v tesnom susedstve snáď najširšej magistrály na Slovensku – Einsteinovu ulicu na tomto úseku tvorí až 10 pruhov, čo musí pozíciu pre najzelenšiu budovu zhoršovať.

Pozícia na Einsteinovej často ľudí mätie, ale paradoxne v rámci LEED certifikácie získal Einpark veľké množstvo bodov práve za lokalitu.

Táto poloha totiž znamená, že sa z budovy a do budovy dostanete veľmi rýchlo a vďaka integrovanej zastávke MHD, elektronabíjačkám, cyklotrase a vstavanej cykloinfraštruktúre dokážeme výrazne znížiť emisie spojené s transportom.

Na rozdiel od iných schém sa totiž LEED zameriava aj na transport, ktorý môže tvoriť aj viac ako polovicu uhlíkovej stopy budovy. V Einparku si takmer 80 % ľudí vyberá alternatívne metódy dopravy (bicykel, MHD, elektromobil…), takže sa do práce dostanú rýchlejšie, pohodlnejšie a ekologickejšie.

Na Einparku je sympatické zapojenie do verejného priestoru. V tesnom okolí budovy je rovnaký povrch, aký je mestským štandardom – a do budovy je priamo vstavaný peší/cyklo nadchod a poskytuje tak priestor aj na typ mobility. Ako vyzerá budova, ktorá je správne zasadená do svojho okolia?

Napojenie na MHD a cyklotrasy, správny mix funkcií a ľudská mierka. Sú to veci, ktorým sa už roky venujeme.

Otestovať sa to dá celkom jednoducho – ak sa v okolí budovy cítite príjemne a chcete tam tráviť čas, je správne zasadená do okolia.

zdroj: Corwin – Stavba sympaticky zapadla do svojho okolia. Na fotke vidno lávku pre peších aj s výťahom pre cyklistov, ktorá vedie ponad rušnú magistrálu.

Primátor Vallo pravidelne pripomína dôležitosť toho, aby sa mesto pripravilo na klimatickú zmenu. Hovorí napríklad o eliminácii asfaltu či pridávaní vodných, zadržiavacích či zelených plôch, čo má na starosti mesto. Čo by však mali spraviť developeri?

Je ťažké diktovať, čo by mali spraviť súkromné firmy, pretože zodpovednosť developerov je vo svojej podstate iba odpovedať na dopyt na trhu. Ak niečo ľudia chcú, developeri to dodajú.

Ak by sme mali správne nastavené podmienky a zvýhodňovali by sme zelené budovy, či už nižšou daňou alebo rýchlejšími povoľovacími procesmi, každý by staval ekologicky a s ohľadom na pozitívny rozvoj mesta.

K tomu však ešte máme ďaleko.

Robia štát a mestá dostatok pre podporu zelených budov? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

V zahraničí je podpora zelených budov úplne bežná vec. Napríklad v Mníchove sa udržateľné a zodpovedné projekty tvoria prioritne a využívajú sa ako dobré príklady pre ostatných developerov.

V susednom Česku už niekoľko rokov beží program financovania tvorby zelených striech. U nás sa ani nezapočítavajú do koeficientu zelene.

A drevostavby, ktoré v zahraničí vyrastajú ako huby po daždi, sú u nás stále obmedzené zastaralou a extrémne prísnou normou. Za jej zmenu neúspešne bojujeme už tri roky.

Tvorba zelených budov je preto u nás zatiaľ skôr o individuálnom presvedčení každého jednotlivca a mnohokrát dochádza skôr k demotivácii než k podpore.

Stále však veríme, že má zmysel snažiť sa ísť ako firma príkladom a postupne sa aj v podpore udržateľnosti na úrovni mesta či štátu posunieme vpred.

zdroj: Corwin – Einpark je technológiami naplnený „až po vrchol“, práve tie mu najväčšmi pomáhajú k uhlíkovej neutralite.

Aj developeri a súkromné firmy často uskakujú ku greenwashingu a neboja sa obyčajný a po mesiaci zvädnutý trávnik označiť za zelenú strechu. Ako rozoznať greenwashing pri udržateľných stavbách?

Z nášho pohľadu je jediná možnosť, ako sa vyhnúť greenwashingu, transparentnosť. Aj keď nie sme povinní – a znamená to pre nás obrovské úsilie navyše – pristupujeme pri našich budovách k medzinárodnej certifikácii.

Minulý rok sme vydali aj náš prvý report o udržateľnosti, kde otvorene prezentujeme všetky aktivity, postupy a čísla o našej firme. Každý si tak môže sám overiť, že si skutočne stojíme za našimi slovami.

O koľko drahšia bola aktuálna verzia Einparku, než keby tam stála „priemerná” office budova?

Ťažko sa to porovnáva, keďže každá budova je iná, ale LEED Platinum budovy kvôli svojim technológiám a technickej náročnosti bežne stoja o 3 % až 10 % viac než priemerné budovy na trhu.

Táto investícia sa nám však vráti v dlhšej životnosti, vyššej efektívnosti či produktivite zamestnancov. 

Pri energiách to vidíme už dávno – výroba zelenej je lacnejšia než výroba sivej. Dočkáme sa toho aj pri developmente, kedy zelená budova bude lacnejšia než budova bez focusu na udržateľnosť?

Tvorba udržateľných budov sa stáva menej nákladnou so skúsenosťami.

Pri každom projekte sa sami učíte a pre skúseného developera to postupne už neznamená veľké náklady navyše. Ak by sme tiež podporovali tvorbu zelených budov, napríklad rýchlejšími povoľovacími konaniami, verím, že by sa v konečnom dôsledku ukázali ako oveľa lákavejšie a výhodnejšie pre všetkých investorov.

zdroj: Corwin – Podľa developera prvej uhlíkovo neutrálnej budovy na Slovensku treba zelené stavby podporovať, firma chce inšpirovať aj ostatných developerov.

Vo vašich výsledkoch uvádzate, že ste stavebný odpad oproti priemeru zredukovali o 70 % – ako sa to dá? Sú to šetrnejšie stavanie a lepší purchasing alebo skôr druhoradé zhodnocovanie odpadu?

Je to kombinácia oboch. Pri výbere materiálov si treba spraviť analýzu – myslíme napríklad na to, aby sem materiály necestovali dlhú trasu a produkovali čo najmenšie množstvo odpadu.

Ten odpad, ktorý potom vznikne, treba na stavbe poctivo triediť a zhodnocovať. Na začiatku to môže byť výzva, ale v Corwine na to máme extrémne šikovný tím a darí sa nám preto výrazne redukovať množstvo produkovaného odpadu.

Einpark je office budova – aké výzvy na uhlíkovú neutralitu by priniesla rezidenčná budova?

V prvom rade, pri rezidenčnej budove nemáte takú kontrolu nad spotrebou energie a aktivitami jej obyvateľov. V našich officoch máme možnosť efektívnej komunikácie s nájomcami, spolupráce, vzdelávania a spoločného znižovania emisií.

Pri rezidencii, ktorá má dajme tomu 300 bytov, by to bol väčší problém. Verím však, že aj v tejto oblasti budeme vedieť nájsť nové možnosti a postupne prejsť k uhlíkovej neutralite.

Einpark je tak vo finále 2. budovou v Európe s LEED Zero Carbon certifikátom. Tretiu a štvrtú budete takisto stavať vy – prečo takéto zameranie? Vnímate to ako konkurenčnú výhodu? 

Udržateľnosť v Corwine vnímame ako jedinú cestu. Nemáme alternatívu a nevidíme dôvod sledovať iba terajší priemer na trhu, najmä ak sa bavíme o niečom, čo môže seriózne ovplyvniť kvalitu života pre všetky budúce generácie.

S Einpark Offices sme dokázali, že vieme vytvoriť uhlíkovo neutrálnu budovu a chceme tento know-how rozšíriť a kde to bude možné, znovu posunúť na ďalšiu úroveň.

Ďalšou takouto budovou v Európe má byť Palma na Račianskej v Bratislave. To je celkom kontrast, keďže tu pôvodne stála továreň, čo je asi najďalej, ako sa dá byť od uhlíkovej neutrality.

Tá továreň tu nielenže stála, ale ešte aj desaťročia „vítala“ ľudí na vstupe do Bratislavy v smere od Pezinka kyslým zápachom. Prakticky úplne tu absentovala zeleň, všetky plochy boli spevnené a dažďová voda končila v kanalizácii. A to plánujeme zmeniť.

Prinesieme sem nové zelené verejné priestory, vegetačné strechy, dažďové záhrady, tradičné mestské bloky a rozumný mix funkcií, vďaka ktorým bude všetko potrebné v pešej dostupnosti. Aj preto bude nová Palma zásadným krokom vpred a prínosom pre celú lokalitu i mesto.

Nie je preto prekvapením, že z prieskumov verejnej mienky, ktoré sme si dali medzi susedmi spraviť, jednoznačne vyplýva, že návrat fabriky do lokality nikto nechce.

Či bude naozaj ďalšou v poradí, závisí od toho, ako rýchlo prebehnú potrebné povoľovania. My by sme boli radi, ak by sa tak stalo, no koľkí nás „predbehnú“, bude závisieť od toho, kedy reálne budeme môcť začať stavať.

Dve uhlíkovo neutrálne budovy z troch v Európe budú stáť v Bratislave. Je to predzvesť niečoho väčšieho?

Dúfame, že áno. A rovnako, ako pribúdajú zelené strechy, ktorých sme boli pred rokmi priekopníkmi, budú pribúdať aj uhlíkovo neutrálne budovy. A čím viac ich bude, nielen tých našich, tým lepšie pre celé mesto a jeho obyvateľov.