Oceňovaná slovenská vedkyňa pomáhala v prvej línii a opísala Deň D. Pre ľudí má dôležitý odkaz

Slovensko má za sebou celoplošné testovanie, ktorého sa zúčastnilo okolo 14 500 zdravotníkov. Boli medzi nimi všeobecní lekári, záchranári, ale aj vedci či vedkyne. Do poslednej menovanej kategórie patrí aj doktorka Dominika Fričová z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

„Nechcela som pomáhať, nechcela som byť súčasťou toho, že prehlásim pozitívneho človeka za negatívneho, lebo pri týchto testoch je takáto možnosť veľmi vysoká. Ráno mi zazvonil telefón – sestra – ich dedina nemôže testovať, lebo im chýba jeden zdravotník. A nedalo mi to, pomáham,“ píše Dominika.

Mladá slovenská vedkyňa sa po tejto skúsenosti rozhodla ľuďom odkázať niekoľko dôležitých vecí. „Buďte v radoch opatrní, bola som svedkom rúšok na pol žrde a kúsok od dotyčných stál človek, ktorý mal nakoniec pozitívny test,“ opisuje svoju skúsenosť Dominika a dopĺňa, že jej samotnej prešlo rukami hneď niekoľko pozitívnych.

„Buďte milí, v USA sa hovorí ‚thank you fór your service’, tu ľudia ani nepozdravia a fakt je ten tlak na zdravotníkov teraz obrovský. Skúste im povedať niečo milé. Napríklad nám jedna teta povedala: „Dobrý deň dievčatá, ani neviete, aká som rada, že to budem mať za sebou, lebo tej špachtle sa tak bojím, že som 3 noci nespala a konečne sa vyspím“,“ hovorí.

Vedkyňa ďalej vyzýva k zodpovednosti všetkých ľudí, ktorí do rúk dostali negatívny test. „Keď ľudia zistia, že sú negatívni, veľmi sa tešia. Počula som hlášky typu a teraz to ideme osláviť. Neoslavujte, stále totiž neviete, či ste naozaj negatívni, aj keď to máte na papieri,“ konštatuje.

Dominika Fričová patrí medzi vedkyne, ktoré robia našej krajine veľmi dobré meno. Len nedávno sa jej podarilo získať aj ocenenie „L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede“. Patrí jej tak odmena 5 000 eur, všetky peniaze však investuje do vybavenia a výskumu.

Na Neuroimunologickom ústave SAV je cieľom oblasti jej výskumu Parkinsonova choroba, kde dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov a hľadá spôsob, ako spomaliť proces starnutia týchto buniek a pomôcť pacientom.

„Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Pri tomto ochorení dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov. Molekulárna príčina vzniku ochorenia však doposiaľ nie je objasnená. Niekoľko indícií poukazuje na významnú úlohu senescencie pri tomto neurodegeneratívnom procese,“ objasňuje.

Senescencia predstavuje bunkovú odpoveď na poškodenie, kedy sa bunka prestane deliť a začne do svojho okolia vyplavovať zápalové faktory. Táto bunková odpoveď je dôležitým obranným mechanizmom v priebehu života. Avšak nadmerná akumulácia týchto buniek spojená so starnutím organizmu začne spôsobovať problém. 

Výskum ukazuje, že selektívne odstraňovanie senescenčných buniek u starnúceho organizmu je spojené so spomalením procesu starnutia a dokonca reprezentuje potenciálnu liečbu pri ochoreniach spojených s vekom. Ide napríklad o kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia pohybového ústrojenstva. 

„Naša štúdia prináša inovatívne prístupy vo výskume Parkinsonovej choroby ako aj úlohy senescencie v starnutí nervového systému a pri neurodegenerácii. V budúcnosti plánujeme využiť výsledky nášho výskumu pri vývoji malých molekúl s neuro-protektívnymi vlastnosťami, ktoré by boli zacielené práve na modifikáciu senescenčnej odpovede,“ dodáva k svojej práci Dominika Fričová.