Ochranár Malej Fatry o výrube lesov: Často to je len biznis a schovávanie sa za lykožrúta

Strieľanie vlkov, premnoženie medveďov či výrub lesov, dokonca aj v národných parkoch. Témy, o ktorých už nejaký piatok diskutuje celé Slovensko. O tom, prečo sa jednotlivé veci dejú a čo by sa malo spraviť, v rozhovore pre Startitup porozprával zoológ a zamestnanec Správy národného parku Malá Fatra Tomáš Flajs.

Ty si za zákaz strieľania vlkov alebo by to malo byť len regulované?

Odstrel vlka vidím ako neskutočnú hlúposť. Pri pohľade na stavy vysokej zveri a najmä diviačej zveri je doslova bláznovstvo strieľať po vlkovi. Vlk je práve predátor, ktorý je najlepší na potláčanie diviakov a my ho nelogicky strieľame. Miesto toho sa bežne pozeráme na zničené a zožraté polia. Stačí sa opýtať poľnohospodára, čo povie na diviaka a jeho vplyv na úrodu a sme jednoducho doma.

zdroj: TASR/ DPA Carsten Rehder

Podobné je to aj u medveďoch, kde jedni sú za ich ochranu, no mnohí hovoria o ich premnožení a strieľaní. Máš aj tu rovnaký postoj?

Početnosť medveďov úzko súvisí s potravou. V minulosti sa pod Fatrou pestovali zemiaky, dnes kukurica. Práve tá ponúka medveďom lepšiu možnosť obživy. Medvedice majú viac mláďat, lebo ich v ,,kukuričnom lese“ v pohode vychovajú. Pred tým mali problém s jedným mláďaťom, dnes je ale situácia inšia.

zdroj: TASR/ Roman Hanc

Znížil by si teda ich počet?

Medvede by som neznižoval, jedine vyslovene pokazené jedince, ktoré už chodia po dedinách, toto je ťažko navrátiteľné zviera. Skôr treba prihliadať na prevenciu, aby nedochádzalo ku ,,kazeniu“ šelmy. Potrestať si celkovo zasluhuje aj neporiadny človek, nie len medveď. Riešime aj škody, ktoré spôsobia a pri veľkej časti je vidieť nedostatočne zabezpečenú ochranu, napríklad chovaných zvierat…

Videl som ostrú diskusiu medzi poľovníkmi a ochranármi. Poľovníci prikrmovali medvede v lese a tvrdili, že vďaka tomu nechodia hľadať potravu ku domom. Navyše, že ak sú najedení, nepotrebujú moc putovať a dochádza menej k páreniam. Čo si myslíš o týchto argumentoch?

Úplne zle, najhoršie čo môže byť. Argumenty, že boli tým medvede sťahované od obydlí nazad do lesa patria do koša. V súčasnej dobe je obmedzené prikrmovanie zveri, najmä repou, kukuricou v lesoch pre mor ošípaných. Nie je tomu tak dávno, čo sa pri posedoch váľali nákladné autá s repou, vrecia kukurice či kadečo inšie. Na každom takomto mieste boli často nájdené znaky po medveďoch.

Čo by sa stalo keby sa zver prestala kŕmiť v zime úplne? Jej stavy by šli logicky predsa dole, prežili by len tie najsilnejšie. Takto prežijú aj tie menej odolné zvieratá. Z tohto ale profituje zase len jedna skupina ľudí, ktorej priam vyhovujú vysoké stavy zveri a absolútne sa pritom nezaujímajú napríklad o spomínané škody na poľnohospodárstve, v lesoch a podobne. Hlavne, že je na čo strieľať.

zdroj: TASR/Medveď hnedý

Koľko žije medveďov a vlkov v Malej Fatre a v jej okolí? Ak máte nejaké staršie údaje, je tomu viac než pred 50 rokmi?

K medveďom sa vyjadriť neviem, momentálne prebieha zber trusu na geneticky výskum, ten odhalí viac. A na počet vlkom na území národného parku mi stačia prsty dvoch rúk.

Rada pre turistov, čo robiť, keď stretnú medveďa?

Odfoťte si ho (smiech). Každé stretnutie je iné. Základom je chodiť po lese s pozornými očami aj ušami, sledovať okolie. Určite žiadne slúchadlá a podobné veci. Keď sa stane, že zbadám medveďa, ktorý o mne ešte nevie a ide mojím smerom, tak treba začať potichu rozprávať a postupne pridávať na hlasitosti. Urobiť dojem, že sa človek blíži a maco odbehne. Veľa turistov sa s medveďom už stretlo, len o tom nevie. Medveď sa jednoducho zatají, človek prejde a maco si ide potom po svojom.

Veľa sa hovorí o výrube lesov, dokonca v samotných národných parkoch. Všimol som si, že aj v Malej Fatre už chýbajú lesy. Je to snaha zabrániť šíreniu lykožrúta alebo skôr biznis? Môžete to vy – zamestnanci národného parku – nejako obmedziť?

Žiaľ, často sú to hospodárske lesy, kde už názov hovorí svoje. Pokiaľ nebudú chránené územia v rukách štátu, ťažko niečo. Ale áno, často to je len biznis a schovávanie sa za lykožrúta.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Hovorí sa aj o stavbe nových vlekoch a hoteloch v Tatrách. Ako je na tom Malá Fatra? Očakávate aj tu nejaké veľké investície a výstavby?

Malá Fatra je naozaj malá, na takéto územie podľa mňa stačí toľko cirkusu, koľko je, respektívne, už teraz ho je moc. Národný park v zmysle zákona by mal vyzerať inak.

Príroda ťa zjavne ťahá od malička. Kedy si sa rozhodol, že budeš jej, ak to tak môžem povedať, profesionálnym strážcom?

Začiatky sú určite v detstve. Pamätám si, že letné prázdniny boli v znamení výletov do hôr a hubačiek. Potom sa to prehlbovalo: od 15-tich som začal liezť po Fatre a v 18-tich som už mal svoje obľúbené miesta na pozorovanie medveďov – to už ako člen Stráže prírody.

zdroj: Facebook Tomáš Flajs

Nebudem preháňať, keď budem tvrdiť, že ma hneď od začiatku začali tvarovať jedny z najväčších ochranárskych osobností u nás. Mal som to šťastie, že hneď na začiatku som sa spoznal s Dušanom Karaskom, Mirom Demkom, Mišom Kalašom a práve oni ma zasvätili k šelmám či do ornitológie. A po nich prišli ďalší, ktorí ma stiahli napríklad k netopierom či k ekológii ako takej.

Ako vyzerá bežný deň správcu národného parku a čo konkrétne robíš?

Od júna tohto roka pracujem už ako zoológ národného parku Malá Fatra. Pred tým som 8 rokov pracoval ako strážca. Asi najkrajšia práca, akú si môže milovník hôr predstaviť – terén, les, hory, zvieratá, proste veci, čo ma bavia.

Ako zoológ je to teraz už o niečom trochu inšom. Zoológ národného parku rieši výskum, chodí do lesa za účelom poznania, bádania, či riešiť veci k zlepšeniu ochrany prírody v oblasti. No realita je aj taká, že sedí pri počítači a dáva stanovisko, kade a či vôbec pôjde tade optická prípojka. Teraz som v lese podstatne menej, no ten čas si ale viac vážim a o to je to krajšie.

zdroj: Tomáš Flajs počas krúžkovania mláďat bocianov bieleho FOTO: TASR

A čo bola tvoja úloha, keď si bol strážca?

Úloh strážcu je veľa. Strážca je taký medzistupeň medzi zákonom a návštevníkom územia. Dohliada na dodržiavanie zákona, návštevného poriadku, opravuje značenie chráneného územia a mnoho iného.

Roky sledujem ostré diskusie o uzavretí turistických chodníkov na isté obdobie. Napríklad viem, že od marca do polovici júna je u vás zakázaný výstup na Veľký Rozsutec. No veľa ľudí odtiaľ fotky pridáva aj vtedy a tvrdí, že im nik nebude hovoriť, kedy chodiť. Môžeš vysvetliť, prečo k týmto dočasným uzatvoreniam dochádza?

Uzávery turistických chodníkov máme vo Fatre len tri. Vyše 200 km chodníkov je celý rok otvorených. Uzávery sú z dôvodu hniezdenia či toku vzácnych druhov vtákov. Veľký Rozsutec aj z dôvodu botanického – v čase topenia sa snehu turisti nechcú chodiť po zablatenom chodníku a tak radšej idú povedľa. A to je vážny problém. Práve Veľký Rozsutec je botanický klenot Slovenska, je teda na mieste táto uzávera.

Pri pohľade na masívny turizmus je nutné aj povedať, že aj hory si potrebujú oddýchnuť a zregenerovať sa od nás, ľudí. Celoročne je upravená možnosť pohybu osôb počas dňa, resp. noci. Návštevný poriadok rieši aj nočný pohyb po území a pod., toto je veľmi dôležité spomenúť, lebo je to tiež bežný problém.

Ako nezodpovední ešte dokážu byť návštevníci národného parku?

Denne, v každom ročnom období. Lyžiari tak milujú hory, že nemajú problém zlyžovať voľne lesom či žľabom mimo chodníky, mimo trasy na to určené. Turista zase ide nocou na východ slnka na kopec, či prespí ako a kde sa mu zachce, neuvedomujúc si, že zver nemá pokoj ani v noci. Pritom národný park je miestom žitia chránených druhov živočíchov. Kde by mali mať teda najväčší pokoj a kľud ak nie tu?

Dal si už niekomu pokutu? A ako správca a ochranca národného parku máš vôbec túto kompetenciu?

Žiaľ áno, dal. Snažíme sa riešiť veci v prvom rade pohovorom, niekedy to ale nejde. Niekedy sa stretneme s takým ignorantom, že to fakt inak nejde.

Aká je napríklad pokuta za porušenie takej uzávery chodníkov?

Pokuta sa zvýšila, bola do 66 eur na mieste, teraz je 300. Zákon dáva možnosť brať aj predmety, veci, ktorými môže dochádzať k porušeniu zákona. Teda napríklad motorky, ale aj stany, spacáky pri byváku, koše na zber čučoriedok a tak ďalej.

Máš nejaké nápady, čo by mohlo na Slovensku pomôcť ochrane prírody? Vidíš budúcnosť ružovú či skôr skeptickú?

Určite zmena vlastníckych prác, chránené územia musia mať jedného pána, jednu ruku. Inak to nejde. A od tohto sa to všetko odvíja.