Očkovanie má na Slovensku bohatú históriu. Vakcíny už zastavili tetanus aj tuberkulózu, vyvážali sme ich tiež do zahraničia

Pandémia nového koronavírusu nás zasiahla zo dňa na deň. Nikto neočakával, že s ňou budeme bojovať viac než rok a ešte zďaleka nemáme vyhraté. Po celom svete sa začali vyvíjať očkovacie látky, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou našou jedinou záchranou.

Aj keď Slovensko proti COVID-19 vlastnú vakcínu nemá a sme odkázaní na ich dovoz zo zahraničia, v Česko-Slovensku kedysi vyrábali očkovacie látky vo veľkom množstve a dokonca smerovali aj na vývoz.

S očkovaním proti kiahňam začal Prešovčan

Vráťme sa však tri storočia dozadu. V roku 1690 sa v Prešove narodil Ján Adam Rayman. Bol lekár, imunológ, farmaceut aj infektológ. Po štúdiu farmácie na prešovskom evanjelickom kolégiu pokračoval na Leidenskej univerzite v Holandsku, kde skončil medicínu.

V roku 1713 začal pracovať v Prešove ako mestský lekár. O sedem rokov na to prepísal dejiny. Ako prvý v Európe začal s očkovaním proti pravým (čiernym) kiahňam. Vyskúšal ho na svojej dcére. Na ramene jej urobil rez, do ktorého ako prevenciu pred ochorením vmasíroval hnis z pľuzgiera jej brata, ktorý bol nakazený. Očkovanie v nasledujúcich rokoch s úspechom opakoval a vždy úspešne.

Podľa denníka Pravda to bol vôbec prvý prípad tzv. variolizácie, teda aktívnej imunizácie vírusom kiahní, prinajmenšom v stredoeurópskom priestore. O rok na to, konkrétne v roku 1721, publikoval v časopise Sammlung von Natur und Medicin články, kde vykonané očkovanie vedecky opísal. Prvenstvo však zaznamenané nemá.

zdroj: gjar-po.sk

Hnisom do rany

Pripísané bolo anglickému vidieckemu lekárovi Edwardovi Jennerovi, ktorý tieto pokusy vykonal až o 76 rokov neskôr. Práve on bol teda prvým oficiálne uznaným vedcom, ktorému sa podarilo zaočkovať ľudí proti kiahňam, v tom čase veľkej hrozbe pre ľudstvo.

Ako to urobil? Podľa portálu Mladý vedec odobral hnis z vyrážok dievčaťa, ktoré bolo napadnuté kravskými kiahňami a preniesol ich do krvi dvoch chlapcov.

TASR uvádza, že v Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní bol na území Slovenska hlásený v roku 1924. Od roku 1938 sme vytvárali vakcíny aj na osýpky, dávivý kašeľ či šarlach.

Imunológia na Slovensku

Rozvoj imunológie sa na Slovensku začal v prvej polovici 20. storočia. Slovenská imunologická spoločnosť o svojej histórii píše, že v tom čase vznikali prvé špecializované zdravotnícke a vysokoškolské pracoviská. Tie sa venovali nielen mikrobiologickej a sérologickej diagnostike, ale aj niektorým obranným funkciám organizmu podmieňujúcim úspešnosť jeho boja s mikróbnymi a vírusovými infekciami.

V roku 1925 vznikol Štátny zdravotný ústav v Prahe, ktorý podľa dokumentov Úradu verejného zdravotníctva SR už pred druhou svetovou vojnou skúmal metódy a liečebné prostriedky proti nákazlivým chorobám, zúčastňoval sa na protiepidemických akciách, vyvíjal a vyrábal očkovacie látky, séra alebo imunoterapeutické a diagnostické prostriedky pre mikrobiológiu.

„Zaoberal sa aj epidemiológiou a štatistikou nákaz, školskou a priemyselnou hygienou, výživou a obliekaním, kontrolou potravín a liečiv a pod. Najväčšie zmeny nastali však po vojne. Najprv sa oddelila imunologická výroba, potom kontrola liečiv a nakoniec rozdelilo Ministerstvo zdravotníctva SR ústav na niekoľko menších ústavov – hygieny, epidemiológie a mikrobiológie,“ píšu historici Úradu.

Povinné očkovania

Denník Pravda píše, že medzi významných predstaviteľov Štátneho zdravotného ústavu patril najmä docent Bohuslav Feierabend, ktorého v roku 1930 pozvala turecká vláda do Ankary, aby vypracoval plány na výrobu sér a očkovacích látok.

Ďalej uvádza, že už tri roky po vzniku ústavu vyrábal vakcíny proti tuberkulóze a spomínaným pravým kiahňam. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa u nás začalo v roku 1953 a o štyri roky na to tu začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne.

Česko-Slovensko bolo jednou z prvých krajín na svete, kde toto ochorenie úplne vymizlo. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu, proti osýpkam sa začalo vakcinovať v roku 1969.

V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 11 ochoreniam, ktoré boli v minulosti príčinou celosvetových epidémií. 

Vražedná chrípka

Po druhej svetovej vojne nastal v Česko-Slovensku rozmach imunológie, a to predovšetkým vďaka vybudovaniu Československej akadémie vied (ČSAV).

Dôležitým míľnikom bol začiatok 50. rokov, kedy vznikol Virologický ústav ČSAV, ktorého prvým riaditeľom bol Dionýz Blaškovič. Rýchlo si získal uznanie doma i v zahraničí.

zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva BB

Vznik firmy IMUNA PHARM sa datuje od roku 1953, kedy bola založená v Šarišských Michaľanoch ako Imuna š.p. (štátny podnik). Virologický ústav ČSAV aj Blaškovič jej pomáhali s prípravou vakcíny proti chrípke.

Aj preto zažila naša krajina poslednú veľkú pandémiu chrípky ešte v roku 1957, kedy svet „napadla“ Ázijská chrípka typu A. Celosvetovo na ňu zomreli viac než dva milióny ľudí.

Nebyť extrémne rýchleho vyvinutia vakcíny, mohlo to dopadnúť ešte horšie. Zasadil sa o ňu americký mikrobiológ Maurice Hilleman, ani my sme však nezaostávali. Práve Dionýz Blaškovič k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky významne prispel.

Pre Pravdu v roku 1998 povedal: „S touto výrobou neboli žiadne skúsenosti, preto som sám navrhol, doslova nakreslil, aj celú technológiu.“

Imuna v Šarišských Michaľanoch skončila s výrobou vakcín proti chrípke v roku 2000, odvtedy sa všetky očkovacie látky na Slovensko dovážajú.

Koniec detskej obrny

Imuna postupne svoj predmet činnosti rozvinula aj na ďalšie oblasti, najmä očkovacie látky, prípravky z krvnej plazmy, živné pôdy, diagnostické prípravky a podobne. Začiatkom 60. rokov sme vakcínu proti tetanu vyvážali napríklad na Kubu. 

Na Slovensku sa s celoplošným očkovaním proti detskej obrne začalo v roku 1957. Štyri roky predtým bola vakcína vynájdená americkým virológom, imunológom a detským lekárom Jonasom Edwardom Salkom. Embargo vtedy blokovalo dovoz zo západných krajín, ktoré už mali vyvinuté materiály na kultiváciu buniek tkanivových kultúr. 

zdroj: archív imuna.sk

Pravda informuje, že k informáciám o vakcíne sa dostal profesor Dimitrij Slonim súkromnou korešpondenciou s Jonasom Salkom. Česko-Slovensko sa vďaka tomu stalo prvým štátom na svete, ktorý po celoplošnom očkovaní s obrnou v roku 1960 skoncoval.

Rozkvet Imuny

V roku 1971 boli do Imuny transferované pevné liekové formy v podobe tabliet a od roku 1976 bol pre pacientov trpiacich vrodenou poruchou metabolizmu aminokyselín k dispozícií dietetický prípravok na báze cukrov a štiepených bielkovín, Sinfenal.

V roku 1994 začala vyrábať čisto aminokyselinový prípravok – Aminoacid, určený ako energetický bielkovinový zdroj pri fyzickej námahe, obzvlášť pre športovcov, píše sa v histórii spoločnosti.

zdroj: archív imuna.sk

V roku 2002 vznikla spoločnosti IMUNA PHARM. „Naďalej tak pokračuje v trende, ktorým sme sa úspešne transformovali na modernú výrobnú farmaceutickú spoločnosť, úspešne pôsobiacu v súčasnom trhovom prostredí. Jej cieľom je, aby kvalita a tradícia, ktorá sa spája so spoločnosťou na stredoeurópskom trhu, bola transformovaná do globálnych rozmerov,“ uvádzajú.

Testy na myšiach a morčatách

Imuna je dnes často v pozornosti verejnosti. Testovala totiž aj ruskú vakcínu proti koronavírusu Sputnik V. Na Slovensku ju zatiaľ dostali laboratórne morčatá a myši.

Ako informoval Miroslav Ryzner z referátu biologických skúšok na zvieratách, testovanie prebiehalo v dvoch komponentoch na piatich myšiach a dvoch morčatách.

„Skúška trvala sedem dní. Za celé pozorovacie obdobie sa neprejavili žiadne prejavy toxicity, nestratili na hmotnosti, žiadne zviera neuhynulo. Čiže skúška dopadla s vyhovujúcim výsledkom,“ povedal Ryzner pre TASR.

Slovensko nakúpilo dva milióny vakcín Sputnik V, v Šarišských Michaľanoch je uskladnených 200-tisíc kusov.