Od januára sa zvýšia všetky dôchodky. Novopriznané budú valorizované až o 14,5 %

Zníženie príspevkov do druhého piliera z 5,5 % na 4 % ako konsolidačné opatrenie vlády negatívne ovplyvní výšku dôchodkov sporiteľov v budúcnosti. Rozdiel bude viditeľný pri ľuďoch s nižšími príjmami počas produktívneho veku, čo zhorší životný štandard obyvateľov. Pre TASR to uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.

„Štát bude musieť kompenzovať túto stratu príjmov zvýšením príspevkovej sadzby do prvého, priebežného dôchodkového piliera, čo zvýši budúce vládne výdavky, ale napríklad aj zhorší deficit. Vláda nesiahne síce na existujúce úspory v druhom pilieri, ale reguláciou spôsobí, že doň bude pritekať menej peňazí,“ povedal Boháček.

Aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozornil na to, že vláda znížením odvodov do druhého piliera zoberie predovšetkým mladým ľuďom peniaze z ich budúcich dôchodkov a dá ich súčasným dôchodcom v dodatočných dávkach v podobe 13. a rodičovského dôchodku. Na toto konsolidačné opatrenie tak doplatia najviac mladí ľudia a finančný vplyv pocítia všetci sporitelia do 45 rokov.

„Súčasný štátny rozpočet Slovenska je jedným z najviac zaťažených deficitom v rámci Európskej únie, s predpokladaným deficitom okolo 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku. Predpokladom do ďalších rokov je len zvyšovanie deficitu na 6,4 % a 6,6 % ku HDP v rokoch 2024 a 2025,“ uviedol analytik spoločnosti XTB Marek Nemky s tým, že konsolidačné opatrenia sú dôležité, no potenciálne dlhodobé investície budú využité na financovanie krátkodobých výdavkov.

Sporitelia si podľa Nemkyho tiež nemôžu byť istí dostatočnou výplatou z prvého piliera. Priebežný dôchodkový systém sa totiž vyznačuje postupným znižovaním pomeru výplaty k priemernej mzde a zvyšovaním veku odchodu do dôchodku v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja. Negatívny zásah do druhého piliera v prospech priebežného systému tak prehlbuje nedostatky v nastavení dôchodkového systému.

„Slovensko čaká tretie najrýchlejšie starnutie populácie v Európe, čo znamená, že počet pracujúcich na jedného dôchodcu klesne z dnešných 3,5:1 na 2:1 do roku 2050. Ak vláda nechce ísť cestou dramatického zvyšovania odvodov a daní a zároveň nebude systém reformovať, výdavky na dôchodky by mohli narásť na vyše 22 % HDP, čo je dlhodobo absolútne neudržateľné,“ uviedol Búlik.

Štát by sa mal snažiť o to, aby čo najväčšiu časť budúceho dôchodku tvorili úspory. Absolútnym základom by mala byť podpora sporenia v druhom a treťom pilieri, no je nevyhnutné podporovať aj individuálne dlhodobé investovanie na finančných trhoch. Tieto investície totiž dokážu znásobiť vložené úspory.