Odborníci sa pripravujú na príchod predátora, ktorý ničí včely a likviduje ovocie. Spozorovali ho v európskej krajine

Portál iMeteo.sk informoval o nebezpečnom sršňovi ázijskom ešte začiatkom apríla s tým, že sa minulý rok v neďalekom Nemecku rýchlo premnožil. Nič dobré nás nečaká podľa odborníkov ani tento rok, invázny typ sršňa už možno nájsť v celom Sársku na západe Nemecka.

Mierne počasie v zime bez dlhotrvajúcich mrazov majú mať podľa odborníkov za následok silnú reprodukciu tohto hmyzu, ktorý sa má v Európe šíriť rýchlejšie.

Ázijský sršeň zatiaľ u nás nebol detegovaný, no v najbližšom čase bude zrejme zaznamenaný aj na našom území. Štátna ochrana prírody požiadala občanov o spoluprácu pri jeho sledovaní. Na jeho príchod sa pripravujú aj slovenskí odborníci. V Trenčíne zorganizovali prednášku o príchode invazívneho druhu sršňa ázijského, píšu Aktuality.sk.

Nebezpečenstvo pre zdravie

„Predátor, ktorý ničí včely a likviduje hrozno a ovocie. Jedno hniezdo sršňa dokáže zničiť dve až štyri včelstvá. Na Slovensku zatiaľ nie je zaznamenaný žiaden sršeň ázijský, je to len príprava. Pripravujeme sa dopredu a dúfam, že keď príde na Slovensko, tak ho budeme eliminovať a potláčať tak, aby sme to vedeli vydržať,“ povedal pre TASR odborník na sršňa ázijského Milan Rusnák s tým, že Francúzi a Belgičania neboli pripravení, a tak sa z toho musíme poučiť.

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR na svojej webovej stránke upozorňuje, že sršne ázijské predstavujú veľkú hrozbu pre včelárov, pretože až 80 % potravy druhu tvoria včely a aj iné druhy hmyzu, ktoré predstavujú vysoký podiel opeľovačov.

Tento hmyz nie je škodlivý len pre poľnohospodárov, ovocinárov, ale aj pre zdravie. A to najmä pre ľudí, ktorí majú alergiu na bodavý hmyz. 

ŠOP požiadala občanov, aby pomohli s nahlasovaním sršňa ázijského. Môžu tak urobiť prostredníctvom Systému rýchleho varovania. ŠOP SR následne nahlasované výskyty preverí, aby mohla podchytiť inváziu druhu ešte na začiatku. 

„Sršeň je pre nás výzvou, čo sa týka ochrany obyvateľstva. Tá súčinnosť s profesionálnymi hasičmi je veľmi dôležitá, pretože predpokladáme, že kapacity profesionálnych jednotiek nemusia stačiť na likvidáciu tejto hrozby. Preto je dobré, keď súčinnosť s operačným strediskom krajského riaditeľstva hasičského záchranného zboru bude aj s obcami, kde túto úlohu zastrešíme my ako dobrovoľní hasiči,“ povedal pre TASR Ján Sivák z prezídia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR.

Až 2 000 v jednom úli 

Sršeň ázijský je o niečo menší než jeho európsky príbuzný sršeň obyčajný. Kráľovné dosahujú dĺžku 30 milimetrov (mm), samce sú o niečo menšie, a to 24 mm. Ostatné jedince merajú okolo 20 mm. Tento druh má oproti nášmu druhu sršňa sfarbenie na hlave a hrudi prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku a jeho typickým znakom sú žlté konce, inak čiernych nôh.

Na jar buduje kráľovná hniezdo, urobí tak zvyčajne v nízkych kríkoch alebo škárach. V krátkej dobe tam nakladie vajíčka a po niekoľkých mesiacoch hniezdo opustia a stavajú si nové. To si postavia väčšinou v blízkosti ľudských obydlí – v korune stromov a niekedy aj v zemi.

Hniezdo rastie enormnou rýchlosťou až do jesene, kedy môže dosiahnuť priemer až 50 centimetrov. Môže v ňom byť až 1 000 až 2 000 sršňov, z ktorých pomerne vysoký podiel predstavujú nové kráľovné, ktoré si ďalší rok vytvoria nové hniezda. 

Zima na Slovensku ešte nepovedala posledné slovo. Čoskoro sa vráti v plnej sile, udrú mrazy a sneh (PREDPOVEĎ)

Systém na báze umelej inteligencie rýchlo a presne identifikuje hmyz 

V boji s týmto inváznym druhom má podľa portálu Veda na dosah pomôcť automatizovaný systém rýchleho varovania s názvom VespAI, ktorý vyvinuli britskí vedci. Tento systém priťahuje sršne k monitorovacej stanici. Následne ich zachytí cez kameru a vyhotoví štandardizovaný záznam.

Ak k stanici príde sršeň ázijský, VespAI ho identifikuje s takmer dokonalou presnosťou, čo kompetentným orgánom umožní zareagovať v podstate okamžite.

„Naším cieľom bolo vyvinúť cenovo dostupný a univerzálny systém, aby ho mohol používať ktokoľvek od príslušných orgánov až po jednotlivých včelárov,“ uviedol Dr. Thomas O’Shea-Wheller z Inštitútu životného prostredia a udržateľnosti v Penryn Campus v Exeteri v Cornwalle.