Odborníci tvrdia, že lúky na sídliskách sú zlý nápad

Lúky sú pre ekosystém prijateľnejšie než krátke pokosené trávniky. Okrem toho, že zadržiavajú vlhkosť, sú prínosom aj pre hmyz a včely. Svoje plány s nimi má aj naše hlavné mesto.

Pekná myšlienka, ťažšia realizácia?

Proti tejto myšlienke sa pre TASR vyjadril imunoalergológ Martin Hrubiško, ktorý pôsobí na Onkologickom ústave sv. Alžbety.

‚‚Myšlienka mať v mestách krásne lúčne plochy je síce pekná, ale mať ich v intraviláne sídlisk nie je podľa odborníka dobrý nápad, nakoľko z nich nikdy nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov, hlodavcov či odpadu,“ hovorí.

Kvôli ekologickým výhodám sú lúky v súčasnosti populárnou témou a ich vysádbou sa zaoberá stále viac miest a obcí. Málokto si uvedomuje, že práve motorové kosačky prispievajú k emisiám CO2. V prepočte na rovnaký výkon kosačka emituje 35-krát viac CO2 ako osobný automobil.

Viac o téme čítaj TU>>Bratislava sa rozhodla vymeniť suché trávnaté koberce za kvitnúce lúky

Na stránke mesta Levice sa uvádza, že populácia včiel a motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom, je zásadne ohrozená. Konkrétne je v Európe ohrozených až 40% včiel a 30% motýľov. Slovensko nie je výnimkou a na opeľovačoch závisí až 75% plodín.

Keď populácia opeľovačov klesá, plodiny dosahujú menší rast a vykazujú horšiu stabilitu. Opeľovače významne prispievajú k udržaniu ekologickej rovnováhy, a teda aj k dostupnosti kvalitných potravín a k zdraviu obyvateľstva. Na túto skutočnosť upozornil pred časom obchodný reťazec Tesco.

Viac o téme čítaj TU>> Z pultov bratislavského reťazca zmizli potraviny. Ostali len prázdne regále

Hoci odborníci ekologické aktivity vítajú, upozorňujú aj na negatívne skutočnosti. „Mesto je z prírodovedného hľadiska absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,“ uviedol Hrubiško na utorňajšom brífingu.

Očakávať plnohodnotnú a prosperujúcu lúku medzi panelákmi považuje imunoalergológ za nereálne. „Aj taká tatranská alebo alpská lúka je obhospodarovaná lúka, niekoľkokrát hnojená, či už kravským hnojom alebo inými prirodzenými hnojivami a niekoľkokrát do roka kosená. Počas stáročí sa na nich vytvorilo také spoločenstvo rastlín, ktoré alergikom nevadí,“ uvádza.

Podľa Hrubiška v neprirodzených podmienkach mesta prežijú len invazívne buriny. Rastliny ako palina, ambrózia, láskavce a mrlíky sú výborné zdroje alergizujúceho peľu. ‚‚Na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko ‚lepšie‘ drží odpad a sú živnou pôdou pre rôzne hlodavce. Po krásnom pokosenom zelenom trávniku vám žiaden potkan behať nebude,“ doplnil.

Imunoalergológ apeluje na správnu starostlivosť o zelené plochy, ktorá sa netýka len kosenia, ktoré by sa malo vykonávať štyri až päťkrát do roka. Dôležité je podľa neho aj zavlažovanie. „Bolesťou Bratislavy je aj to, že nechávame všetko na prírodu, aby si poradila. Keď zaprší, bude tráva zelenšia, keď nezaprší, bude to vyschnuté. O trávniky a stromy sa treba starať,“ zdôraznil Hrubiško.

V meste je príroda bezmocná

Príroda si totiž poradí na miestach ako lužné lesy či Malé Karpaty, ale nie v intraviláne mesta. „Tam si poradí po svojom, prostredníctvom invazívnych rastlín, ktoré sú pre nás nebezpečné,“ doplnil s tým, že vyschnutá tráva a plochy bez starostlivosti predstavujú riziko vzniku požiarov.

Na správne a časté kosenie upozorňujú aj niektorí petržalskí miestni poslanci. „V rámci zastupiteľstva budeme tlačiť na starostu, aby sme sa z tohto roku poučili. Aby sme neobstarávali sedem firiem, ktoré pokosia malé záhumienka, ale spoľahlivého a odborne zdatného dodávateľa kosiacich prác,“ uviedol Juraj Kríž.

Vedenie mestskej časti pritom už priznalo, že tohtoročné kosenie nezvládlo. Poslanci zároveň očakávajú odbornú diskusiu aj na hlavnom meste.

Viac o téme sa dozvieš TU>> Chceš žiť v meste ekologickejšie? Pomôcť môžeš jednoduchým spôsobom

Zdroj: TASR, Levice