Odborníci vyzývajú na bezodkladnú zmenu zákona. Slovákom môže nezvratne vziať peniaze

Táto daň je bežnou praxou iba v rozvojových krajinách Latinskej Ameriky. Keby sme hľadali medzi členskými krajinami EÚ, skúsenosť s ňou má iba Maďarsko. Zákon o dani z finančných transakcií, ktorým sa zaviedla transakčná daň, čelí kritike odborníkov bezprostredne od zverejnenia jeho detailov. V stredu (19. 2.) na medzery v zákone upozornila aj Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).

„Zákon o dani z finančných transakcií je ďalším smutným príkladom toho, prečo by sa zásadné legislatívne opatrenia nemali prijímať bez dôkladnej prípravy a odbornej diskusie. Hoci zákon už prešiel novelizáciou v decembri a ďalšie zmeny boli nedávno prijaté spolu zo stavebným zákonom (všetky bez širšej odbornej diskusie), stále obsahuje vážne nedostatky,“ skonštatovala prezidentka SKDP Miriam Galandová.

Hrozia problémy

Komora upozorňuje na nejasnosti pri uplatňovaní výnimiek z dane pri transakciách. Firmy si musia vybrať špeciálny bankový účet, z ktorého budú posielať platby bez dane – napríklad pri správe cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Zákon hovorí, že ak sa platba odošle z takéhoto účtu, banka daň automaticky nezrazí. Problém však je, že zákon predpokladá, že na tomto účte nebudú žiadne iné platby.

„Je preto daňový subjekt povinný mať dva účty? Jeden na platby nepodliehajúce dani, druhý pre ostatné platby?“ pýta sa Galandová.

Komora upozorňuje aj na problém absencie korekčného mechanizmu v prípadoch, keď platiteľ dane, najčastejšie banka, nebude mať vopred informáciu, že transakcia uskutočnená daňovým subjektom nepodlieha dani.

„Zákon má tiež exteritoriálne účinky, to znamená, že sa môže vzťahovať aj na operácie zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia,“ uviedla Galandová. Zároveň dodala, že ide len o malú časť problémov a nejasností, ktoré daňoví poradcovia združení v komore identifikovali pri podrobnej analýze novej legislatívy. SKDP tvrdí, že vláda musí bezodkladne upraviť túto daň, aby vyriešila všetky uvedené nedostatky.

Podvod storočia so zariadeniami Apple za 240 miliónov eur zasiahol aj Slovákov: Za nájdený iPhone môžeš dostať 100 eur

Transakčná daň a podnikanie v Maďarsku

V súvislosti s transakčnou daňou sa vynára aj viacero otázok v súvislosti s podnikaním v zahraničí. Obavy vznikajú najmä pri susednom Maďarsku, v ktorom tiež platí. Otázkou tak zostáva, či sa transakcie zdania aj na Slovensku, čím by dochádzalo k dvojitému zdaneniu.

Podľa Finančnej správy SR áno – slovenská daň z finančných transakcií sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktoré podnikajú v zahraničí, ale ich sídlo je na Slovensku. Zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa na transakčnú daň nevzťahuje, pretože táto daň nezaťažuje priamo príjem alebo majetok, ale samotnú platobnú transakciu.

To znamená, že podnikateľ môže byť pri jednej transakcii zaťažený transakčnou daňou v oboch krajinách. Navyše, ak využíva platobné služby poskytovateľa so sídlom mimo Slovenska, musí si daň vypočítať a odviesť sám.

Riziko šedej ekonomiky

Ešte pred zavedením transakčnej dane upozorňovali odborníci aj na iné problémy, ktoré s ňou súvisia. Transakčná daň totiž do ekonomiky prináša hotovostné platby, ktoré potom rozvíjajú aj šedú ekonomiku. Tá označuje akúkoľvek ekonomickú aktivitu, ktorú štát nemá pod dohľadom a kontrolou, z ktorej ľudia neodvádzajú dane.

Za uplynulé 3 roky tiež maďarskú legislatívu k bankovej dani novelizovali trikrát. Zvýšili sa jej sadzby či sa rozšíril základ dane. Úroveň šedej ekonomiky je na Slovensku približne dvojnásobne väčšia ako v susednom Rakúsku a štát takto každoročne prichádza o miliardy eur.  

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika