Jarka radí podnikateľom: Toto by mali Slováci robiť, ak si chcú zarobiť viac peňazí, ako je bežné

Štatistiky o finančnej gramotnosti Slovákov sú celkom alarmujúce – posledné prieskumy ukazujú jej zhoršujúci sa trend a iba 9,6 percent domácností podľa vlaňajšieho prieskumu vie, ako hospodáriť s peniazmi. Čo si o tom myslíš?

Finančná gramotnosť na Slovensku je vo všeobecnosti dosť slabá. Je to  spôsobené aj tým, že je tu dlhodobo nízke platové ohodnotenie a minimálna mzda stúpa z roka na rok len veľmi pomaly. Rozdiely v mzdovom ohodnotení medzi jednotlivými krajmi sú veľmi veľké, ak napríklad porovnávame Bratislavský kraj s Prešovským, pričom pomer ceny bývania a mzdy je približne rovnaký. Ceny nehnuteľností dosahujú v posledných rokoch nadpriemerne vysoké sumy a ľudia tak nemajú priestor šetriť či vytvárať si nejaké finančné rezervy. Vo väčšine prípadov žijú z výplaty do výplaty.

Čo predstavuje základ, ktorý by mali mladí ľudia vedieť?

Mali by vedieť rozmýšľať do budúcnosti a smerovať svoje finančné rozhodnutia v horizonte niekoľkých rokov. Väčšina z nich však o tom vôbec nerozmýšľa a tak často robia neuvážené rozhodnutia, čo sa týka financií. Žijú pre prítomnosť a financiami sa zaoberajú maximálne na pár mesiacov dopredu.

Dnešný trend je tak nastavený – ľudia sa medzi sebou snažia predbiehať a s peniazmi hospodária nelogicky. Kupujú si veci, ktoré majú  hodnotu len krátko ako rôzne influencerské vychytávky, módne výstrelky a podobne. Čo sa týka zamestnania, majú extrémne vysoké mzdové nároky. Viacerí personalisti mi potvrdili, že sa im v praxi často stáva, že mladí ľudia očakávajú veľa peňazí za málo roboty, navyše s minimom skúseností.

Z čoho toto „nehospodárenie“ pramení? Ľudia nedostávajú tieto informácie počas štúdia?

Nie je to dané len tým, kto má vysokú školu a kto nie. Veľakrát som sa stretla s tým, že práve tí, ktorí nemali vysokú školu, dosiahli omnoho viac než tí, ktorí ju mali. Prax je oveľa lepšia škola. Skôr si myslím, že veľa mladých ľudí začína zarábať až veľmi neskoro. Rodičia ich finančne podporujú dlhšie ako je nevyhnutné, a tak si peniaze nevážia a hospodárenie s peniazmi si neosvoja.

Ďalšia vec je náplň práce a reálna prax v zamestnaní, ak hovoríme o informáciách zo štúdia. Z nášho ročníka na univerzite bolo iba asi 20 percent ľudí, ktorí sa skutočne venovali tomu, čo študovali. Vysoká škola na Slovensku totiž často nedá človeku konkrétny základ do profesie, ktorú má robiť. Poskytne mu len isté teoretické minimum, ktoré je potrebné rozvíjať vo vlastnej réžii. Sama som študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave a tá je bohužiaľ veľmi teoretická. Chýbajú tam praktické úlohy, čo sa človek naučí až v praxi.

Hovorili sme o akomsi žití iba pre prítomnosť. Aký máš postoj k influencerom?

Sú to pre mňa ľudia, ktorí využili situáciu, ktorá sa momentálne na trhu naskytla, a to zarábať peniaze za minimálne úsilie fotením sa na sociálne siete a naháňaním followerov. Pre mňa je to však veľmi ďaleko od reálnej práce a určite to ako prácu nevnímam. Ak si však vedia zarobiť na svoje živobytie aj takouto jednoduchou formou, je to aj o ich šikovnosti. Samozrejme, tam, kde je dopyt, tam bude vždy aj ponuka. Je to generácia mileniálov, žijú prítomný moment. Priznávam však, že pre niektoré firmy je spolupráca s influencermi určite prospešná a pomôže predajnosti.

zdroj: Instagram: gmj_consulting

Ty si študovala finančný manažment a si príkladom, že pracovať na sebe treba už počas školy, a aj mimo nej. Kde si začínala?

Počas štúdia som si našla oblasti, ktoré ma bavili a venovala som sa im aj v rámci svojho voľného času. Veľa som študovala a robila menšie projekty, na začiatočníckej úrovni  to boli  napríklad podnikateľské či biznis plány. Aj keď bola škola prevažne teoretická, zužitkovala som predmety, ktoré sa týkali podnikateľského a finančného plánovania alebo účtovníctva. Celých päť rokov počas štúdia na univerzite som však pracovala a vlastne už i dávno pred ňou. Boli to rôzne brigády od čašníčky, recepčnej až po výkonnú asistentku v oblasti finančného sprostredkovania. Každá z nich mi ale niečo určite dala.

Aká bola tvoja prvá reálna práca po škole?

Po skončení štúdia som nastúpila na pozíciu junior účtovníka poisťovne Slovenskej sporiteľne, kde som bola rok a potom som sa posunula na seniorskú pozíciu. Keď som do firmy prišla, boli tam veľmi zastaralé procesy, ktoré som prebrala po predchádzajúcich účtovníčkach. Teda taká rutina a veľmi veľa manuálnej práce. Ja som si povedala, že si to upravím podľa seba. Čo sa dalo, to som zautomatizovala cez rôzne funkcie v exceli či cez SAP (pozn. redakcie, informačný softvér).

Myslíš si, je  účtovníctvo na Slovensku zastarané?

Účtovníctvo je často o rutinnej práci, čo neznášam. Myslím si, že už žijeme v dobe, v ktorej si môžeme veci zjednodušiť. Navyše, keď človek niečo nevie, tak osloví človeka z IT oddelenia, ktorý mu s tým pomôže. Záleží na konkrétnej firme. Automatizácia vie ušetriť aj 30% pracovného času, ktorý sa dá potom venovať niečomu inému.

Teraz však už pracuješ u iného zamestnávateľa a za hranicami. Pomohli ti k tomu tvoje skúsenosti?

Ešte počas práce v poisťovni, ktorá už dnes neexistuje ako samostatná spoločnosť, som dostala ponuku z Viedne. Malo ísť o projektovú pozíciu so zameraním na účtovníctvo a spoluprácu s európskymi krajinami v rámci holdingu. Oslovila ma členka predstavenstva, či by som mala záujem, keďže boli s mojou prácou dovtedy spokojní. Súhlasila som a išla som tak na pohovor, cez ktorý som prešla. Rozhodla som sa pre zahraničie, aby som mala neskôr, keď sa vrátim späť na Slovensko, nejakú výhodu oproti iným kandidátom a skúsenosti s prácou v odbore aj zo zahraničia.

zdroj: archív Jaroslava Gondová, office vo Viedni

Čo máš presne na starosti?

Každý pracovný deň je niečím iný a ťažko sa to niekomu vysvetľuje (smiech). Venujeme sa implementácii modelu SAP v rámci poistných spoločností, ktoré máme v skupine. Veľa preto cestujem. Postupne prechádzame všetkými lokálnymi finančnými a účtovnými procesmi poisťovne podľa lokálnych účtovných predpisov a následne podľa IFRS (pozn. redakcie – medzinárodné štandardy finančného výkazníctva). Aj napriek tomu, že projekt a implementácia ako taká má predpísanú formu, každý projekt a krajina sama o sebe je úplne iná. Na svojej práci milujem najmä tú dynamickosť, pretože neexistujú dva pracovné dni, ktoré by sa na seba podobali.

Máš teda prehľad aj z iných krajín – čím je Slovensko iné?

Nedá sa to povedať všeobecne, keďže poistný biznis je veľmi špecifický. Určite sú tam značné rozdiely v rámci jednotlivých krajín– poistný sektor je pod dohľadom národnej banky krajiny, ktorá určuje štandardy. Odlišné sú najmä požiadavky, ktoré sa týkajú vykazovania. Inak sa výsledky vykazujú u nás ako v Rumunsku, Lotyšsku, Poľsku či inde.

Aj keď máš teraz viacmenej homeoffice kvôli pandémii, zamestnaná si v Rakúsku. Dá sa povedať, že si odišla zo Slovenska, ale zároveň si tu rozbehla vlastné podnikanie. Čo ťa k tomu priviedlo?

Mať vlastnú firmu bol vždy môj sen, chcela som si tak zabezpečiť zázemie na život. Mať trvalý pracovný pomer je síce fajn, ale keď má človek ešte vedľajší príjem, je to lepšie. Hlavne pre ženu, ktorá plánuje mať niekedy deti. Na Slovensku sú zlé sociálne podmienky a žena nemá šancu sa sama uživiť, keby zostala slobodnou matkou. Síce to vyznie smiešne, keďže som stále mladá (smiech), ale v skoršom veku som preto začala uvažovať nad tým, že by som začala niečo vlastné v oblasti, ktorá ma baví. Tým, že sa venujem účtovníctvu už dlhšie, zameranie bolo jasné. Navyše, chcela som pomôcť i svojej mamine, ktorá vyše 20 rokov pracuje v účtovníctve na strednom Slovensku, kde je mzdové ohodnotenie často slabšie.

zdroj: www.gmjconsulting.sk

Aké je to fungovať v rodinnej firme, máte aj výmeny názorov?

Myslím, že nie, skôr sa dopĺňame a som rada, že spolu trávime viac času. Mamina má skúsenosti v praktických detailoch a vo veciach, ktoré nazbierala za roky praxe, keďže spracovávala účtovníctvo aj v štátnej správe, neziskovke aj v súkromnom sektore. Ja zas okrem podvojného účtovníctva súkromného sektoru a poisťovníctva mám skúsenosti aj so zahraničnou legislatívou a s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Cítiť však generačný rozdiel. Ona je taká stará škola, účtuje si svojím zaužívaným spôsobom. Ja by som zas chcela robiť veci viac efektívne, automatizovane a zredukovať manuálnu prácu ako sa najviac dá. Veľa sa však od nej učím.

Na čo sa zameriavate?

Snažila som sa do účtovného sektora priniesť niečo iné. Generačne sa totiž veľmi nevymieňa – stále prevažuje generácia, takpovediac starších účtovníčiek, ktoré sa držia svojich zaužívaných postupov. Začali sme preto s finančným reportingom, keďže sa často stretávame s tým, že podnikatelia nemajú prehľad o svojom podnikaní. Jedinú informáciu, ktorú zväčša evidujú, je zostatok na bankovom účte. Keď sa následne na konci roka spracuje daňové priznanie ostávajú prekvapení. Zostatok peňazí na účte totiž nie je ekonomické postavenie firmy. Dôležitá je  pravidelná komunikácia. Vo veľkých firmách má finančný reporting už dávno oveľa vyššiu prioritu pri manažérskom rozhodovaní. Účtovníctvo samotné je v úzadí a práve controlling a reporting prichádza do popredia. Je oveľa jednoduchšie a informácie sú podané zrozumiteľnejšou formou pre samotného podnikateľa či manažéra.

Finančný reporting prebieha tak, že sa dostanete k materiálom firmy a ste až takými priamymi spolupracovníkmi. Ako sú tomu firmy otvorené?

Mám rôzne skúsenosti. Niektoré firmy s nami nadviazali spoluprácu práve kvôli tejto pridanej hodnote vo forme reportingu, iné, hlavne malé, to často nezaujíma. Stalo sa mi, že boli najprv proti tomu a po roku zistili, že je to skutočne efektívne a takéto služby im vedia veľa priniesť. Počas roka si tak môžu veľa vecí prispôsobiť a firmu daňovo, ale aj nákladovo optimalizovať, promptne reagovať na zistené skutočnosti alebo na príležitosti na trhu. Každému vyhovuje niečo iné.  

V konečnom dôsledku to tak vie pomôcť k finančnej úspore?

Áno, podnikatelia ľahšie robia finančné rozhodnutia. Vedia, na čom sú a čo si môžu dovoliť.

zdroj: archív Jaroslava Gondová, služobná cesta - Riga, Lotyšsko

Čo sú najčastejšie chyby, ktorá firma na základe spolupráce s vami optimalizuje?

Závisí to od prípadu k prípadu, robili sme aj nejaké rekonštrukcie účtovníctva. Najväčšia chyba, ktorú podnikateľ robí je, že sa finančnej stránke nevenuje dostatočne. Napríklad, keď niečo vyrába, tak sa zameria len na samotnú výrobu a neberie podnik ako celok aj s ekonomickou oblasťou. V prípade malých eseročiek často len sleduje, koľko má financií na účte. Každý podnikateľ by mal mať isté ekonomické minimum a keď nemá, je to niečo, s čím mu vie účtovník pomôcť. Je to o výmene informácií. Účtovník by mal byť niečo ako pravá ruka pre podnikateľa.

V zahraničí je tento reporting bežný?

Áno a je to i u nás, ale skôr v korporáciách a nie u malých podnikateľov.

Firmu si zakladala ty – s akou podporou od štátu si sa stretla? Existujú rôzne fondy, školenia, EÚ má podnikanie a samostatne zárobkovú činnosť ako jednu zo svojich priorít podpory.

Počiatočný kapitál som mala z vlastných úspor. Zo začiatku som si odkladala rozdiel, ktorý mi vytvorila rakúska mzda voči slovenskej, na ktorú som bola zvyknutá a kupovala som si menej nových topánok (smiech). Zaplatila som z neho účtovný softvér a vedľajšie prvotné náklady nevyhnutné na rozbeh. Hľadala som si rôzne zdroje, kde by som mohla získať kontakty. Nemala som totiž žiadne alebo len veľmi málo a začínali sme prakticky od nuly.

Našla som však v rámci Slovak business agency zopár zaujímavých ponúk pre začínajúcich podnikateľov a prihlásila som sa. Získala som tak konzultácie v oblasti marketingu, čo je pre mňa dosť nepoznaná oblasť, keďže som sa jej venovala málo. Vždy je fajn, keď sa na koncept podnikania pozrie niekto nezávislý.

zdroj: archív Jaroslava Gondová

Ako ťa zasiahla kríza spojená s pandémiou a ako sa pozeráš na podporu pre živnostníkov od štátu?

Nás ako firmu to veľmi nezasiahlo. Účtovníctvo je totiž odvetvie, ktoré tu bude vždy. Čo sa týka firiem, s ktorými spolupracujeme si myslím, že podpora zo strany štátu nebola dostatočná  a nevidím extra veľkú pomoc. Ak niekomu klesli tržby o 80 percent rádovo v tisíckach eur a dostal príspevok na zamestnanca v stovkách eur, tak to bola skôr almužna. Viac menej krízu a reštrikcie zo strany štátu znášala firma sama.

Ako sa dostávate ku klientom?

Začala som s webom, ktorý som si spravila tiež svojpomocne. Snažila som sa vytvoriť spojenie s trhom aj cez sociálne siete. Nechcela som však len niečo sucho ponúkať a propagovať, ale dať sledovateľovi aj nejakú pridanú hodnotu. Snažím sa tak na sociálne siete pridávať najmä informácie, ktoré sa týkajú legislatívnych zmien či aktuality z ekonomického a finančného prostredia. Veľa zmien nastalo vo finančnej oblasti napríklad v súvislosti s koronakrízou.

zdroj: archív Jaroslava Gondová, služobná cesta - Varšava, Poľsko

Čo je teraz tvoja vízia, čo by si chcela dosiahnuť?

Postupne sa snažím o rozšírenie nášho portfólia a nadviazanie nových spoluprác, najmä so spoločnosťami, ktoré majú podobný pohľad na podnikanie a ktoré bude baviť s nami spolupracovať. Prijať mladých ľudí, ktorí budú rovnako živí a ambiciózni a budú mať chuť pracovať v oblasti účtovníctva

Založením firmy si sa aj z polovice vrátila domov – čo ťa ťahá späť na Slovensko?

Keď prinesieme skúsenosti zo zahraničia späť na Slovensko a správne ich zavedieme, vie to zlepšiť úroveň účtovného sektora. Tá je podľa mňa už roky na rovnakej úrovni, samozrejme bez prihliadnutia na neustále pribúdajúce legislatívne zmeny. Pre mladú generáciu je to veľmi nezaujímavé odvetvie a myslím si, že by sa mohlo stať zaujímavejším, keby nemalo podtón nudnej manuálnej práce. Dá sa z toho vyťažiť strašne veľa pre obe strany, len sa treba trochu odosobniť od toho, čo tu je momentálne zaužívané.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory