Odborníčka: Vieme spomaliť starnutie u myší. Vedci testujú pokrokové metódy liečby Alzheimerovej choroby

Spolu so zastavením starnutia je hľadanie lieku na Alzheimerovu chorobu jedným z najväčších výziev pre neurológov. Vyliečiť sa zatiaľ ešte nedá, no vedci pokročili míľovými krokmi v diagnostike tohto ochorenia a v liečbe symptómov.

Tím Kateřiny Veverovej z Neurologickej kliniky 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity spolu s nórskymi kolegami zaznamenal tiež posun. „Dlhodobo pracujeme na českej štúdii starnutia mozgu, kde sa zameriavame aj na vplyv životného štýlu, na postup poškodenia kognitívnych funkcií,“ uviedla pre portál Czechcrunch.

Sústredia sa aj na vývoj testov, ktoré zaznamenajú aj naozaj drobné zmeny. „S pánom docentom Martinom Vyhnálkom sa teraz najviac zaoberáme krvnými markermi Alzheimerovej choroby a mitochondriálnym zdravím. Mohlo by to pomôcť k tomu, aby sme videli, ako ktorá liečba jednotlivým pacientom pomáha, alebo nepomáha.“

Dôležité je spozorovať prvé príznaky

Alzheimerova choroba začína pomaly a nenápadne. Na Slovensku postihuje toto ochorenie približne 60 000 ľudí. „Ide o nenávratné poškodenie mozgových buniek a spojov medzi nimi. Doslova sa niektoré časti mozgu postupne zmenšujú,“ uviedla neurologička z AGEL Clinic MUDr. Iveta Nikolová.

„Sprvu sú poškodené len časti mozgu, kde sídli pamäť, neskôr môže byť postihnutý celý mozog. Pacient môže rozprávať, chodiť, jesť, vykonávať aj jednoduché činnosti, ale nechápe, čo sa s ním deje. Postupom choroby sú pacienti schopní robiť stále menej vecí. Nespoznávajú svojich najbližších, nevedia sa orientovať v dovtedy známom priestore, až sú úplne odkázaní na pomoc druhých.“ 

Nočné „maškrtenie“ ti môže spôsobiť vážne komplikácie. Odborníci radia, ako sa zbaviť ťažkého zlozvyku

Medzi prvé varovné signály patria zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore. Medzi hlavné rizikové faktory pritom patria ženské pohlavie, vek (výskyt ochorenia stúpa s vekom), rodinná anamnéza či genetická záťaž.

Skutočná príčina Alzheimerovej choroby však zostáva neznáma. Liečba je komplexná a vyžaduje si multidisciplinárny prístup lekárov, teda neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov.

Potenciálna liečba

„V štúdiách potenciálnych liekov na modifikáciu Alzheimerovej choroby vždy existovalo napätie medzi schopnosťou dosiahnuť účinok liečby a schopnosťou ho merať,“ hovorí Suzanne Hendrixová, štatistička a zakladateľka konzultačnej spoločnosti Pentara v Salt Lake City v Utahu, ktorá sa zaoberá klinickými skúškami.

Do klinických štúdií sa zvyčajne zaraďujú pacienti v ranom štádiu ochorenia, teda pacienti s miernou kognitívnou poruchou a známkami amyloidu v mozgu, pretože terapie zamerané na amyloid majú najväčšiu šancu na účinok, ak sa podávajú v dostatočnom predstihu pred nástupom ochorenia.

V počiatočných štádiách sa však stav pacientov zhoršuje tak postupne, že môže byť ťažké zistiť vplyv lieku modifikujúceho ochorenie pomocou štandardizovaných testov.

Hendrixová si spomína, ako ju na vedeckom stretnutí v roku 2009 vytiahol bokom jeden z vedúcich pracovníkov spoločnosti Eisai a povedal jej: „Nikto túto chorobu nemeria správne. Kým nebudeme merať najprogresívnejšie aspekty ochorenia, nebudeme schopní vidieť účinky liečby.“

Kateřina Veverová pre Czechcrunch prezradila, že Martin Tolar, Čech, ktorý študoval na 2. lekárskej fakulte, by spolu so svojou firmou mal predstaviť na konferencii Alzheimerovej asociácie AAIC 2024 vo Philadelphii tretiu fázu testovania molekuly, ktorá by mohla pomôcť s vývojom nových liekov na spomalenie postupu tejto choroby. 

Starnutie už vieme spomaliť u myší

Vznik Alzheimera niektorí vedci spájajú aj so starnutím mozgu. Ako sme ťa už v minulosti informovali, výsledky publikované v časopise Nature Aging preukázali, že myši liečené novou metódou žili zdravšie, s nižšou hmotnosťou, lepším metabolizmom aj vyššou úrovňou fyzickej aktivity. Tieto pozitívne účinky sa im podarilo dosiahnuť bez toho, aby došlo k poškodeniu tkanív alebo toxicite.

Ako alternatívne riešenie sa vedci zamerali na použitie tzv. CAR T-lymfocytov (s chimerickým antigénovým receptorom), pričom zistili, že tieto bunky je možné upraviť tak, aby cielene odstraňovali starnúce bunky u myší.

Jednou z najvýznamnejších predností CAR T-lymfocytov je ich dlhodobá účinnosť. Tím zistil, že už jedna dávka podaná v mladosti môže mať celoživotné účinky. Takáto liečba by mohla znamenať koniec chorobám, ktoré sú bežné v neskoršom veku, akou je napríklad aj Alzheimerova choroba.