Odchádza jedna z nás, niekto, kto nám rozumel a mal s nami trpezlivosť. Nová vláda taká nemusí byť (KOMENTÁR)

Éra najsilnejšej ženy v Európe sa skončila. Angela Merkelová odchádza do politického dôchodku, nie preto, že by musela. Odchádza preto, že považovala za potrebné vyvodiť politickú zodpovednosť za zlé volebné výsledky CDU/CSU vo voľbách v roku 2017 a ešte horšie v regionálnych voľbách v roku 2018, keď išlo o najhorší výsledok strany v histórii. Treba podotknúť, že síce išlo o zlý výsledok, ale aj tak jej strana voľby v roku 2017 vyhrala.

„Ako kancelárka a vedúca CDU som politicky zodpovedná za všetko, za úspechy i neúspechy,“ povedala vtedy Merkelová. Na Slovensku je toto gesto prakticky nepredstaviteľné. Koľkokrát sme videli sľuby o prijatí politickej zodpovednosti, ktoré sa nikdy nenaplnili. Alebo sľuby politikov, ktorí tvrdili, že v tom a tom roku už dávno nebudú v politike a sú tu doteraz.

zdroj: TASR/AP, Michael Kappeler

Nie je to len schopnosť dodržať svoje sľuby, ktoré z Merkelovej robili veľkú štátničku. Môžeme jej vyčítať mnoho vecí, predsa len, každý robí chyby, môžeme polemizovať, že niektoré veci, ako napríklad migračnú krízu, mohla zvládnuť lepšie alebo ich spraviť úplne inak. Rovnako tak by sme tu mohli na Merkelovú písať chválospevy, akým ostrovom stability v Európe bola a za čo všetko jej vďačíme.

Či už máme Merkelovú radi, alebo nie, musíme jej uznať, že sa vyznačovala mnohými kvalitami. Bola nezlomná a tvrdá, a to aj voči sebe samej. Rovnako dokázala byť sebakritická, a to je niečo, čo v našej politike opäť chýba.

Jej najväčšou silou bolo nepodliehanie impulzívnym rozhodnutiam 

To, čo je v dnešnej dobe veľmi potrebné a Merkelová to praktikovala celý čas počas svojej politickej kariéry, bola neoblomná viera vo vedu a fakty. Bývalá kvantová chemička spomenula dôležitosť faktov aj pri svojej oficiálnej rozlúčke minulý piatok.

„Posledné dva roky tejto pandémie ukázali, aká dôležitá je dôvera v politiku, vedu a spoločenský diskurz – ale aj to, aká môže byť krehká,“ povedala Merkelová.

„Všade sa popierajú vedecké poznatky a šíria sa konšpiračné teórie a nenávisť, musíme tomu odolať,“ povedala. „Naša demokracia závisí aj od skutočnosti, že tam, kde sa nenávisť a násilie považujú za legitímne prostriedky na presadzovanie určitých záujmov, musí naša tolerancia ako demokratov nájsť svoje hranice.“

Jej najväčšou silou bol však pragmatizmus a rozhodovanie, ktoré nebolo impulzívne, ako to často vidíme u iných politikov. Merkelová si všetko najskôr veľmi dobre premyslela. „Vždy mi chvíľu trvá, kým zvážim riziká,“ opísala bývalá kancelárka samu seba.

Mnohokrát pritom poukazovala na historku, keď jej ako malej, deväťročnej školáčke prikázali skočiť zo skokanského mostíka, ktorý mal tri metre. Merkelová na ňom hodnú chvíľu stála až si vyslúžila posmech ostatných detí. Keď zvážila riziká a nabrala odvahu, z mostíka skočila.

Taká bola aj v dospelosti, vždy dôkladne zvážila riziká a dôsledky, nedbajúc na posmech ostatných politikov, ktorí ju nazývali nerozhodnou či bojazlivou.

Pre problémové krajiny V4 neraz našla kompromis 

Bohužiaľ, na Slovensku je zvyk všetko robiť naopak. Naši politici sú často pravým opakom Merkelovej. Neraz sme svedkami, že politik najskôr niečo vymyslí, zvolá si tlačovú konferenciu a koaličný partner sa najnovší výmysel dozvie z médií.

Taktiež sme často svedkami prekrúcania faktov alebo číreho populizmu. O dodržaní sľubov ani nemôže byť reč.

Napriek tomu Merkelová mala často pochopenie a trpezlivosť aj pre našich politikov, ktorí jej často nesiahali ani po päty. Pre problémové krajiny Vyšehradskej štvorky vždy našla nejaký kompromis, nie nadarmo sa označovala majsterkou kompromisov.

zdroj: TASR/AP, Michael Sohn

Jej pochopenie spočíva vo fakte, že bola jedna z nás. I ona zažila život za železnou oponou a videla, ako sa komunistický režim podpísal na živote mnohých jej krajanov i Čechoslovákov.

Jej rodina dokonca prežívala eufóriu krátkeho uvoľnenia komunistického režimu v Československu počas Pražskej jari, a to bol faktor, prečo sa v júli 1968 vybrali na dovolenku do Česka. Rovnako tak jej rodina s hrôzou počúvala správy o tankoch Varšavskej zmluvy v Československu.

Ďalším faktorom, prečo bola s nami taká trpezlivá, bol jednoducho fakt, že pochádza z rodiny evanjelického farára. Empatiu majú farári jednoducho v popise práce. Na potrebu pochopenia toho druhého tiež upozornila vo svojej rozlúčke.

„Rada by som vás v budúcnosti povzbudila, aby ste sa na svet pozerali aj z pohľadu iných ľudí,“ povedala a dodala, že v demokracia je založená na  dôvere „na solidarite, na vzájomnom počúvaní a tiež na faktoch“.

Merkelovej schopnosť pozerať sa na svet očami druhých môže chýbať novej vláde, ktorá už nevníma svoju krajinu ani Európu rozdelenú na Západ a na Východný blok, ale ako celok. Nový kancelár Olaf Scholz už avizoval, že od svojich európskych kolegov bude vyžadovať dodržiavanie právneho štátu.

Inými slovami, nebude tolerovať anarchiu a nedodržiavanie pravidiel krajinami, ktoré ešte nemajú takú vyspelú demokraciu ako Nemecko. Takou krajinou je, bohužiaľ, aj Slovensko a v budúcnosti sa ešte môže stať, že nám bude Merkelová skutočne chýbať.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre