Oddnes sa Slovákom zvyšuje stravné. Nová suma ovplyvňuje viaceré benefity

Zamestnávateľ má zo Zákonníka práce povinnosť zabezpečovať svojim zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. A to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Za takúto stravu sa považuje jedno teplé hlavné jedlo vrátane nápoja, pričom je nutné toto jedlo podať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby. To znamená gastrolístkom.

Tento príspevok na stravovanie je vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 2. septembra sa zvýšia z 4,29 eura na 4,57 eura (55 % zo sumy 8,30 eur).

Mnoho Slovákov trápi patologický stav nadmerného potenia. Takto sa ho dokážeš zbaviť, radia experti

Minimálna hodnota „gastráča“ 

Pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečujú stravovanie zamestnancom prostredníctvom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávňujúcej sprostredkovať stravovacie služby, je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky. Ako informuje podnikajte.sk, tá musí byť najmenej 75 % z výšky stravného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín.

Pri sume 8,30 eura je tak nová minimálna hodnota gastrolístka 6,23 eura. V prípade zamestnávateľov sa minimálna výška príspevku zvyšuje na 3,43 eura (55 % zo 6,23 eura). Maximálna suma príspevku pre zamestnávateľov je po novom 4,57 €. 

Výhody pre živnostníkov

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) alebo  živnostníci majú taktiež z týchto zmien výhody. Ak si totiž uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, môžu do nich zahrnúť aj stravné, a to bez potreby predkladania bločkov, faktúr za jedlo či stravovacích poukážok. Od 1. septembra 2024 sa táto výhoda ešte zvýrazní.

SZČO si budú môcť uznať do daňových výdavkov sumu 4,57 eura za každý odpracovaný deň. Pravidlo na uplatnenie stravného má však svoje špecifiká. SZČO si môžu za každý odpracovaný deň uplatniť sumu zodpovedajúcu 55 % hodnoty stravného pre pracovnú cestu trvajúcu 5 až 12 hodín. Táto možnosť však neplatí za každých okolností. Existujú situácie, keď si SZČO nemôže uplatniť stravné do daňových výdavkov. Ide o prípady, keď je osobe v daný deň poskytované stravné ako zamestnancovi, keď jej je priznané stravné na pracovnej ceste alebo ak ide o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. 

zdroj: Freepik/@freepik, Freepik/@wirestock

Samostatné prípady

Ako sme ťa už informovali, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej webovej stránke vysvetľuje, za akých okolností nárok na stravné vzniká. Základnou podmienkou je, aby pracovná cesta trvala viac ako 5 hodín v rámci jedného dňa. Výška stravného sa potom odvíja od celkového času stráveného na pracovnej ceste. Existujú však aj špecifické situácie, keď môže vzniknúť nárok na stravné.

Ak zamestnanec absolvuje v priebehu dňa viacero kratších ciest a ich súhrnný čas presiahne 5 hodín, má nárok na stravné za celkové trvanie ciest. Pri pracovných cestách rozložených do dvoch po sebe nasledujúcich dní, kde celkový čas presiahne 5 hodín (hoci v jednotlivých dňoch je kratší), vzniká nárok na stravné v rozsahu 5 – 12 hodín.

V prípade viacerých pracovných ciest počas jednej zmeny trvajúcej dva kalendárne dni, ak súčet časov jednotlivých ciest presiahne 5 hodín, zamestnanec má nárok na stravné za celkové trvanie ciest. Tieto pravidlá umožňujú spravodlivé posúdenie nároku na stravné aj v menej štandardných pracovných situáciách, čím sa zabezpečuje adekvátna kompenzácia pre zamestnancov s častými pracovnými cestami.