Odhalenie hybridnej vojny na hraniciach EÚ: Uniknutý telefonát približuje plány bieloruského diktátora

„Minister dal jasné pokyny,“ vyhlásil Michail Bedunkevič, vysoký úradník bieloruského ministerstva vnútra v uniknutom telefonáte, ku ktorému sa dostal portál POLITICO.

„Migranti smerujúci do Európy nás nemajú zaujímať. Ak zmizli? V poriadku, pokiaľ sa nezdržiavajú tu,“ znie v telefonáte z mája 2021, ktorý je iba špičkou ľadovca v rozsiahlej stratégii hybridnej vojny. Tá mala destabilizovať krajiny EÚ.

Podľa dokumentov a ďalších zdrojov bola migrácia systematicky využitá na vyvolanie politických konfliktov v štátoch, ako sú Poľsko, Litva a Lotyšsko. Základom tejto stratégie bol program, ktorý začal na jar 2021 krátko po zavedení sankcií voči Bielorusku.

Bieloruská odpoveď na sankcie

Po prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré sprevádzali masívne protesty a represie, sa Alexander Lukašenko rozhodol reagovať radikálnymi krokmi. Keď v máji 2021 prinútil pristáť lietadlo Ryanair so známym opozičným blogerom Ramanom Pratasevičom, EÚ odpovedala sankciami. Lukašenko na to reagoval vyhlásením, že Bielorusko prestane brániť prílev narkotík a migrantov.

„Je to Lukašenkova pomsta za sankcie,“ povedal bieloruský pohraničník Aleh v rozhovore pre POLITICO. Podľa jeho slov bieloruské údaje dokladajú, že od začiatku krízy zahynulo na hranici najmenej 120 ľudí.

Mechanizmus migračnej manipulácie

Režim systematicky využíval štátne agentúry a cestovné kancelárie ako napríklad Tsentrkurort, ktorá je vo vlastníctve Prezidentského úradu pre správu majetku.

Potenciálnym migrantom sa prostredníctvom reklám v krajinách, ako je Irak, ponúkali „turistické balíčky“ za 6 000 až 15 000 dolárov. Po prílete ich privítali zástupcovia kancelárií, odprevadili ich do hotelov a neoficiálne im sľúbili ľahký prechod do EÚ.

Podľa zachytených hovorov jeden z údajných organizátorov, Dzmitry Korabau, priznal, že migranti často prichádzali bez batožiny. „Lietadlá, ktoré ich vracajú, sú poloprázdne,“ žartoval. V inom rozhovore dodal, že migranti ničia svoje doklady, aby ich nebolo možné identifikovať.

Migranti časom začali dostávať organizovanú pomoc pri pokusoch o prechod hranice. Hliadky pohraničníkov boli inštruované, aby „odvrátili zrak“, keď uvidia skupiny migrantov.

Hybridná vojna

Podľa správy Varšavského inštitútu ide o formu hybridnej vojny, kde migrácia slúži ako nástroj politického tlaku. Takýto postup je nielen lákavý, ale aj lacný a efektívny. Podobné metódy využilo Rusko v rokoch 2015 – 2016 voči Nórsku a Fínsku.

Cieľom tejto taktiky je oslabiť morálku pohraničných stráží a polarizovať verejnú mienku v krajinách EÚ. Lukašenko okrem toho využíva dezinformačnú kampaň, ktorá obviňuje Poľsko, Litvu a Lotyšsko z nehumánneho zaobchádzania s migrantmi. Dezinformačné kanály v rámci štátneho aparátu šíria falošné príbehy o krutosti poľských a litovských pohraničných stráži, čo polarizuje ďalšie krajiny EÚ.

Reakcia Poľska

Poľské údaje z roku 2023 ukazujú, že výstavba oceľového plota na hranici s Bieloruskom bola dôsledkom tejto krízy. Podľa podpredsedu poľskej vlády Macieja Duszczyka bude tento „migračný koridor“ uzavretý do leta 2025. Poľsko investovalo vyše 2,5 miliardy zlotých do posilnenia hranice, čo zahŕňa termokamery, nočné videnie a nové hliadkové cesty, informuje ukrajinský denník Kyiv Independent.

Zároveň bolo vytvorené 200 metrov široké pásmo pozdĺž hraníc, ktoré má brániť fyzickým pokusom o prienik. Podľa Duszczyka tieto opatrenia zabezpečia, že hranica bude bezpečná na „takmer 100 %“.

Pokračujúca hrozba

Migrácia na hranici Bieloruska a EÚ nie je len humanitárnou krízou, ale aj nástrojom geopolitického boja. Ako poznamenáva analytik Varšavského inštitútu, jedinou odpoveďou na dezinformačné taktiky je odhaľovanie faktov. Lukašenkov režim šikovne využíva hybridné metódy na destabilizáciu regionálnej stability, a preto je nevyhnutné, aby EÚ zachovala jednotnú a ráznu odpoveď na túto formu tlaku.

Významnou úlohou je aj zabezpečenie koordinácie medzi krajinami EÚ, zásobovanie pohraničných oblastí potrebnou technológiou a posilňovanie obranných kapacít. Hoci intenzita krízy poklesla, jej vplyv na širší geopolitický kontext EÚ ostáva dlhodobou výzvou.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie