Odhalili záhadu presnej stavby pyramíd v Egypte? Vedec prichádza s prelomovou teóriou

Nie len laikov, ale aj výskumníkov dlho mátala otázka, ako sa podarilo ľuďom postaviť obrovské pyramídy v Gíze.

Po 4 000 rokoch stále veľkolepé

Veľké pyramídy v Gíze boli postavené v čase, keď bol Egypt jednou z najbohatších a najmocnejších civilizácií na svete. Podľa History sú pyramídy jedny z najveľkolepejších stavieb, ktoré v histórii človek vytvoril.

Hoci sa pyramídy stavali od začiatku Starej ríše do konca obdobia Ptolemaiovcov vo štvrtom storočí nášho letopočtu, vrchol stavby pyramíd začal koncom tretej dynastie a pokračoval približne do šiestej, teda asi 2 325 pred Kristom.

Ukrajina vstúpila do druhej fázy vojny. Rusko zintenzívňuje útočné operácie

O viac ako 4 000 rokov neskôr si egyptské pyramídy stále zachovávajú veľkú časť svojej majestátnosti a poskytujú nám tak pohľad do bohatej a slávnej minulosti krajiny.

Starovekí Egypťania verili, že keď kráľ zomrel, časť jeho ducha zostala s jeho telom. Aby sa o jeho ducha náležite postarali, mŕtvolu mumifikovali a spolu s ňou pochovali všetko, čo kráľ potreboval v posmrtnom živote, vrátane zlatých nádob, jedla, nábytku a iných darov.

Ich bohatstvo uložené v pyramídach malo podľa History zabezpečiť nielen jeho, ale aj príbuzných, úradníkov a kňazov, ktorí boli pochovaní v jeho blízkosti.

zdroj: Unsplash/Spencer Davis

Dokonale presné vďaka jesennej rovnodennosti?

Archeológ a inžinier Glen Dash vo svojej práci prednedávnom vysvetlil, že tri veľké pyramídy sú pozoruhodne a s presnosťou zarovnané. Výskumník podľa Science Alert objasnil, že Egypťania mohli zhruba pred 4 500 rokmi využiť na dosiahnutie dokonalého zarovnania jesennú rovnodennosť.

Prišiel na to na základe vlastného experimentu, s ktorým začal v prvý deň jesennej rovnodennosti v roku 2016, pričom pomocou gnómona vrhal tieň. „Gnómom je vysoká žrď zapichnutá kolmo do zeme. Jej význam spočíval v meraní času. Slnko putujúce po oblohe vrhalo na žrď slnečné lúče a jeho tieň stvárňoval ukazovateľ času,“ uvádza web Hodinarik.

Aby sme sa ale dostali k hlavnej podstate, výskumník sledoval bod tieňa v pravidelných intervaloch a vytváral krivku z jednotlivých bodov. Na konci dňa pomocou napnutej šnúrky omotanej okolo tyče zachytil dva body krivky a vytvoril takmer dokonalú líniu vedúcu z východu na západ.

zdroj: unsplash/Jeremy Bezanger

Jasné dôkazy neexistujú

„Pri rovnodennosti geodet zistí, že vrchol tieňa prebieha v priamej línii, a takmer dokonale, z východu na západ,“ cituje slová Dasha portál Science Times.

Uviedol tiež, že na pyramídach badať miernu chybu, spočívajúcu v tom, že sú trochu proti smeru hodinových ručičiek. Hoci jeho práca dokazuje, že táto technika mohla  byť použitá pri zarovnávaní pyramíd, stále neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že to tak skutočne bolo.

„Egypťania nám, žiaľ, zanechali len málo indícií. Nenašli sa žiadne technické dokumenty ani architektonické plány, ktoré by poskytovali vysvetlenia, ktoré by demonštrovali, ako starí Egypťania zarovnávali niektorý zo svojich chrámov alebo pyramíd,“ cituje ďalej Dasha Science Alert.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra