Odtajnené spisy MI5: Zákulisie najväčšej špionážnej aféry 20. storočia. Cambridgeská päťka stále šokuje

Britská tajná služba MI5 po prvýkrát zverejnila viac ako stovku utajovaných dokumentov. Dozvieš sa z nich šokujúce detaily o živote piatich najznámejších britských špiónov, ktorí pracovali pre sovietsku KGB. Príbeh, ktorý ťa čaká, je plný dramatických priznaní, odvážnych útekov a doteraz neznámych podozrivých. Informuje o tom webový portál independent. 

Kto boli členovia cambridgeskej päťky?

Možno si už počul o Kimovi Philbym a Anthonym Bluntovi – dvoch agentoch MI5, ktorí špehovali pre Sovietsky zväz. Spolu s Guyom Burgessom, Donaldom Macleanom a Johnom Cairncrossom vytvorili skupinu známu ako „cambridgeská päťka“. Všetci študovali na Cambridgeskej univerzite a od 30. rokov až do 50. rokov 20. storočia posielali tajné informácie KGB.

Slávny herec v hľadáčiku KGB

Vieš, kto bol Dirk Bogarde? Tento známy britský herec sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. MI5 ho varovala, že by sa mohol stať terčom vydierania zo strany KGB. Dôvodom boli fámy o jeho sexuálnej orientácii – jeho meno sa objavilo na zozname „šiestich praktizujúcich britských homosexuálov“, ktorý sa dostal do rúk Rusom.

Bogarde, ktorý zomrel v roku 1999, nikdy verejne nepriznal svoju homosexualitu, aj keď mal dlhoročný vzťah so svojím manažérom Anthonym Forwoodom. V 50. rokoch sa preslávil komediálnou sériou „Doctor“ a neskôr účinkoval vo viacerých prelomových filmoch s gay tematikou, najmä v snímke „Smrť v Benátkach“.

Keď ho MI5 vypočula na juhu Francúzska, dospela k záveru, že tento „utiahnutý, seriózny“ muž pravdepodobne nepadne do pasce KGB.

Za rohom – Case Study

GALÉRIA+ 6

Kráľovná nevedela o špionáži vo vlastnom paláci

Predstav si, že máš vo svojom najbližšom okolí špióna a ani o tom nevieš. Presne v takej situácii sa ocitla kráľovná Alžbeta. Anthony Blunt, správca kráľovniných obrazov a uznávaný historik umenia, sa v roku 1964 konečne priznal, že od 30. rokov pracoval ako sovietsky agent.

Naverbovali ho ešte ako mladého profesora na Cambridgeskej univerzite. Počas druhej svetovej vojny, keď pracoval ako vysokopostavený dôstojník MI5, poskytoval KGB obrovské množstvo tajných informácií. Napriek tomu mu dovolili zostať v srdci britského establišmentu – báli sa totiž škandálu, ktorý by vypukol, keby ho prepustili a pravda vyšla najavo.

Keď sa kráľovná v 70. rokoch dozvedela celý príbeh, zachovala podľa odtajnených dokumentov pokoj a nebrala to ako prekvapenie. K informovaniu kráľovnej došlo v čase, keď vo Whitehalle rástli obavy, že pravda vyjde najavo po Bluntovej smrti – bol totiž vážne chorý na rakovinu. Novinári už prípad vyšetrovali a po jeho smrti by ich nič nebrzdilo vo zverejnení informácií.

Blunta nakoniec odhalila premiérka Margaret Thatcherová vo vyhlásení v parlamente v roku 1979. Zomrel v roku 1983 vo veku 75 rokov, zbavený šľachtického titulu.

Strach z násilného KGB dôstojníka

Keď Blunt odmietol nasledovať svojich kolegov špónov Guya Burgessa a Donalda Macleana do Ruska, bál sa násilnej reakcie svojho KGB riadiaceho dôstojníka. Ten mu prikázal zbaliť si kufre a na druhý deň odcestovať do Paríža a odtiaľ do Moskvy. Blunt však tento plán považoval za „absolútne šialený“ a odmietol poslúchnuť.

Po svojom priznaní spomínal na stretnutie s KGB dôstojníkom Yurim Modinom (krycie meno „Peter“) v Londýne: „Pamätám si, že ma mierne prekvapilo, že nebol násilnejší. Samozrejme, nemohol ma prinútiť ísť, ale prekvapilo ma, že nebol agresívnejší.“

Záhadný Kim Philby

Predstav si, že vypočúvaš niekoho tak prefíkaného, že ani najlepší vyšetrovateľ nevie posúdiť, či hovorí pravdu. Presne to sa stalo Jimovi Skardonovi, bývalému detektívovi Metropolitnej polície. Preslávil sa tým, že získal priznanie od Klausa Fuchsa, ktorý prezradil Rusom tajomstvo americko-britského projektu Manhattan na výrobu prvej atómovej bomby.

No s Philbym to bolo iné. Skardon po výsluchoch priznal, že Philby je pre neho „väčšou záhadou než kedykoľvek predtým“. „Jeho reakcie na veci, o ktorých som si myslel, že ho najviac znepokoja… nemali ani zďaleka taký účinok, aký som očakával,“ povedal Skardon. „Zachováva pokoj mimoriadnym spôsobom a možno je to preto, že je úplne nevinný.“

Bez ľútosti až do konca

Keď sa Philby konečne priznal, neprejavil žiadnu ľútosť nad rokmi strávenými ako ruský agent. V januári 1963 sa priznal svojmu najstaršiemu priateľovi a kolegovi z MI6 Nicholasovi Elliottovi:

„Mal som tento konkrétny moment na mysli takmer 28 rokov, že vyjde najavo presvedčivý dôkaz. Môžem si vybrať medzi samovraždou a trestným stíhaním. Nie je to v žiadnom prípade vydieranie, len konštatovanie možností, ktoré mám.“

Hoci Philby priznal, že od 30. rokov pracoval pre Sovietov, jeho priznanie bolo plné klamstiev a zavádzania. Napríklad nepravdivo tvrdil, že po druhej svetovej vojne v roku 1946 prerušil kontakty s KGB. V skutočnosti nikdy neprestal pracovať pre Rusov.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti