Odvolaného riaditeľa VšZP vraj poteší 47-tisícové odstupné. Pozreli sme sa, či je to možné (VÝPOČET)

Odvolaný šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Michal Ďuriš si údajne prilepší o odstupné vo výške 47 600 eur. Informovala o tom agentúra SITA, ktorej to potvrdil zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Ďuriš pôsobil vo funkcii riaditeľa len šesť mesiacov. 

Agentúra taktiež informovala, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa k spomínanému odstupnému nechcelo vyjadriť. Agentúru s týmto dotazom odkázalo priamo na VšZP.

Vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne

Oddelenie komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne redakcia Startitup požiadala o vyjadrenie k údajnému odstupnému. Odpoveď nám poskytla pani Mgr. Zuzana Žiaková. 

„Nároky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru vo VšZP upravuje Zákonník práce a Kolektívna zmluva. VšZP postupuje obvyklým spôsobom v súlade s platnými právnymi predpismi a Kolektívnou zmluvou. V zmysle zákona o ochrane osobných údajov a Zákonníka práce VšZP nie je oprávnená poskytovať informácie o mzdových podmienkach svojich zamestnancov.“

Keďže Kolektívna zmluva nie je verejná, v našich výpočtoch budeme pracovať s informáciami, ktoré sú verejne dostupné v Zákonníku práce. 

zdroj: VŠZP - Michal Ďuriš, predseda predstavestva a GR VšZP.

Odstupné vs. odchodné

Ako informuje platy.sk, zamestnancom vzniká nárok na finančnú sumu po skončení pracovného pomeru v dvoch prípadoch. Jeden takýto príspevok sa nazýva odstupné a druhý odchodné. Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku, pričom ide v podstate o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

Zákonník práce uvádza, že nárok na odchodné môže vzniknúť zamestnancovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Taktiež má nárok na odchodné ten zamestnanec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. 

Výška odchodného je upravená v Zákonníku práce tak, že určuje len spodnú hranicu. Tá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ je teda povinný poskytnúť odchodné pri splnení nároku v jeho zákonom definovanej výške. Avšak ak to zamestnávateľ uzná za vhodné, môže byť odchodné aj vyššie, ako je priemerný mesačný zárobok daného zamestnanca. 

Nárok na odstupné

Podľa informácií SITA má Michal Ďuriš získať odstupné, nie odchodné. Nárok na odstupné vzniká práve vtedy, ak zamestnávateľ so zamestnancom ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky. Odstupné zamestnancovi prináleží aj v prípade ľubovoľného trvania, musí však dôjsť k vzájomnej dohode, teda podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Je nutné poznamenať, že od dôvodu skončenia pracovného pomeru sa mení aj výpočet výšky odstupného. Preto nie je jedno, akou formou dôjde k ukončeniu pracovného pomeru. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje výkon práce, pričom zamestnanec zároveň nesúhlasí so zmenou miesta. Taktiež má nárok ten zamestnanec, ktorý stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť k výkonu dovtedajšej práce. 

Nárok na odstupné má aj ten zamestnanec, ktorý nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť. Odstupné však nezíska zamestnanec, ktorý sám podá výpoveď alebo výpoveď dostane z dôvodu porušenia pracovnej zmluvy. 

A tu sa počty začínajú komplikovať. Pre výpočet výšky odstupného je totiž dôležité vedieť, ako dlho trval pracovný pomer. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede. Respektíve, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Na výšku odstupného má však vplyv aj samotný spôsob, akým bol pracovný pomer ukončený.

Syn Lukáša Machalu napadol policajnú hliadku. Začalo sa trestné stíhanie

Môže niekto dostať takéto odstupné? 

Je teda možné, aby niekto dostal odstupné v desaťtisícovej sume? Ako informuje Podnikajte.sk, je to možné len v niekoľkých prípadoch. Najskôr je nutné rozlíšiť odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa a odstupné pri skončení pracovného pomeru vzájomnou dohodou zamestnanca a zamestnávateľa. 

Michal Ďuriš pôsobil v rámci VšZP ako zamestnanec ešte predtým, ako sa stal jej riaditeľom. Verejnosti nie je známe, či v rámci pracovných zmlúv pri nástupe na post riaditeľa došlo k úplnej zmene zmluvy alebo iba k úprave už existujúcej platnej pracovnej zmluvy. Budeme teda rátať s údajným odstupným vo výške 47 600 eur.

Výška mesačnej mzdy je kľúčová

Na takéto odstupné by mal zamestnanec nárok v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa kvôli nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo dosiahnutia najvyššej miery expozície. Takéto odstupné by dostal v prípade, ak by jeho priemerný mesačný plat bol 4 760 eur. 

Ak by sme rátali, že zamestnanec má nárok na odstupné v takejto výške, pre zrušenie alebo sťahovanie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca či nespôsobilosť pokračovať v práci pre zdravotný posudok, bola by takáto výška odstupného pravdepodobne nedosiahnuteľná. A to v prípade akejkoľvek doby trvania pracovného pomeru.

Ak by zamestnanec odpracoval 20 rokov, pri sume 47 600 eur by to znamenalo, že by jeho priemerný mesačný plat musel byť 11 900 eur. S nižšou odpracovanou dobou by plat musel byť ešte vyšší.

Dohoda zamestnávateľa a zamestnanca

Poďme sa však pozrieť, či by na takéto odstupné mal zamestnanec nárok v prípade, že sa zamestnanec so zamestnávateľom na výpovedi dohodli. Avšak aj v tomto prípade platí, že ak by odstupné bolo vo výške 47 600 eur, zamestnanec by musel pracovať v rámci firmy aspoň 20 rokov a zarábať mesačne priemerne 9 520 eur.   

V prípade, že by u zamestnanca došlo k úrazu a so zamestnávateľom by sa na odchode dohodol, opätovne by musel zarábať priemerne za mesiac 4 760 eur na to, aby mohol získať odstupné vo výške 47 600 eur.