Omikron verzus delta: Vedci skúmali, čo sa po nákaze deje s pľúcami, výsledky sú prekvapivo optimistické

  • Vedci po celom svete skúmajú, aký dopad má na ľudský organizmus nový variant
  • Výsledky sú optimistické, vírus nie je taký agresívny
  • Je menším problémom aj pre pľúca, ktoré nie sú poškodené tak, ako po delte
čuchový test covid veda vedci neurologické choroby
Ilustračný obrázok TASR/AP
  • Vedci po celom svete skúmajú, aký dopad má na ľudský organizmus nový variant
  • Výsledky sú optimistické, vírus nie je taký agresívny
  • Je menším problémom aj pre pľúca, ktoré nie sú poškodené tak, ako po delte

O novom variante, ktorý sa začína šíriť v Európe toho zatiaľ veľa nevieme, najnovšie zistenia vedcov sú však celkom optimistické. Vyzerá to, že síce je jeho schopnosť šíriť sa väčšia, ale nie je ani zďaleka taký agresívny ako delta variant.

Vírus nezasiahne pľúca

Nedávno vedci testovali omikron na zvieratách, aby sa dozvedeli, aké poškodenie pľúc spôsobuje. Výsledky potešili. Pľúca, ktoré sa nakazili vírusom, neboli poškodené. U malých zvierat, ako sú škrečky a myši, zaznamenali aj menšie poškodenie nosa, hrdla a priedušnice, informuje New York Times. Škrečky tiež ochoreli vážne na všetky mutácie koronavírusu okrem omikronu. 

„Vyzerá to tak, že sa choroba prejavuje predovšetkým v horných dýchacích cestách,“ uviedol Roland Eils, výpočtový biológ z Berlínskeho inštitútu zdravia, ktorý skúmal vplyv koronavírusu na dýchacie cesty. 

zdroj: unsplash/Vladimir Fedotov

Minulý mesiac, keď sa svet dozvedel o omikrone, boli noviny plné najmä hrozivých predpovedí o tom, že vírus dokáže vytvoriť až 50 ďalších genetických mutácií. Jedna z predpovedí bola aj schopnosť mutácie vírusu vyhnúť sa protilátkam. Nikto však netušil, ako sa vírus bude správať naozaj v metabolizme. 

Prvé výsledky výskumov 

Práve preto skupiny vedcov začali pracovať na výskumoch nového variantu. Za posledný mesiac viac ako 12 výskumných skupín pozorovalo vírus v laboratóriách.

„Nemôžete predpovedať správanie vírusu len na základe mutácií,“ vysvetlil Ravindra Gupta, virológ z Univerzity v Cambridge, prečo je potrebné urobiť ďalšie štúdie. 

Omikron sa zatiaľ postupne rozšíril po celom svete, no aj napriek rekordným počtom nakazených počet hospitalizácií rastie len mierne. Určitú výhodu majú aj očkovaní, u ktorých variant omikron menej pravdepodobne spôsobuje ťažký priebeh. 

Niektorí vedci však majú výhrady. Podľa nich bola väčšina skorých infekcií omikronom zaznamenaná u mladých ľudí, o ktorých je známe, že sa vedia s vírusom popasovať lepšie. Testy na zvieratách boli zas vykonávané na živočíchoch žijúcich v rovnakých podmienkach.

U všetkých zvierat sa ukázal omikron ako menej závažný, problém s ním však mali sýrske škrečky. Pri iných variantoch však práve tieto škrečky boli najviac odolné voči vírusom. 

Výskumy z iných častí sveta

Aj vedci z ostatných častí planéty sa pozreli na to, čo spôsobuje nový variant. Výsledky sú rôzne, všeobecne sa však omikron javí ako menej závažný, kvôli menšiemu poškodeniu pľúc po prekonaní.

zdroj: TASR/AP/Zoltan Balogh/MTI

V štúdii vydanej v časopise Nature sa hongkonskí výskumníci bližšie pozreli na to, akú má omikron schopnosť replikácie. Zistili, že vírus sa replikuje pomalšie. 

Iný výskum, publikovaný v ďalšom odbornom časopise Live Science. ukazuje, že vďaka informáciám z Južnej Ameriky to vyzerá, že vírus, ktorý vstúpi do pľúcnych buniek, spôsobuje menšie škody. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko

Zdroje: New York Times, Nature, Live Science

Najnovšie videá

Trendové videá