Na rukách mal krv 9 ľudí, vinu nikdy necítil. Ondrej Rigo bol brutálny vrah
- Stal sa prvým vrahom na Slovensku, ktorého usvedčili na základe DNA
- Najväčšiu spúšť po sebe zanechal v Bratislave
- Stal sa prvým vrahom na Slovensku, ktorého usvedčili na základe DNA
- Najväčšiu spúšť po sebe zanechal v Bratislave
V stredu 15. júna 2022 za múrmi trenčianskej väznice zomrel najobávanejší Slovák 90. rokov Ondrej Rigo. Ten mal na rukách krv 8 žien a jedného maloletého chlapca, ktorých chladnokrvne zavraždil. Rigo si od roku 1994 odpykával doživotný trest.
Život muža, pred ktorým si Slováci v noci zatvárali okná, je plný násilia.
Sériový vrah Ondrej Rigo sa narodil 17. decembra 1955 v Modre. Keď mal Ondrej 14 rokov, bol prevezený do reedukačného centra a neskôr putoval aj so súrodencami do detského domova.
Po zatknutí ich otca boli odobratí matke a v detskom domove strávili rok. Jeho otec si privyrábal vlámačkami a inými menšími trestnými činmi, čo sa mu stalo osudným. Pri jednej z akcií bol zastrelený a Ondrejovu matku v roku 2000 zrazilo auto.
Rigo bol dokonca ženatý. S prvou manželkou sa zoznámil počas povinnej vojenskej služby, ktorú strávil na východnom Slovensku. Po príchode do Bratislavy vraj žena začala žiarliť a odišla späť do rodného Popradu. O druhom manželstve veľa informácií nie je. Vie sa len, že trvalo počas jeho vražedného obdobia.
Hasič, ktorý rád kradol
Rigo pracoval v bratislavskom hoteli Carlton, kde bol aj zatknutý. Predtým však pracoval ako hasič a urobil si aj atestáciu plynára. Pred spáchaním prvej vraždy bol 11-krát zatknutý. Tak ako jeho otca, aj Ondreja zaujímali lúpeže a drobné krádeže.
Po skončení komunizmu v Československu sa Rigo rozhodol svoje „podnikanie“ rozšíriť aj do zahraničia. V deň, keď bol prepustený z väzenia, odcestoval do Viedne bez platného pasu.
Práve vo Viedni sa mu podarilo získať falošný pas na meno Nedo Ikic, vďaka ktorému sa dostal do Nemecka za bratom. Pomocou pasu si požiadal aj o azyl, no nemecké úrady to zistili a odsúdili ho na dva mesiace väzenia.
Svoj trest si Ondrej odsedel vo väzení Bad Reichenhall a po prepustení ihneď utiekol z utečeneckého tábora. Usadil sa v Mníchove, kde sa opäť začal venovať krádežiam. Práve v Mníchove si Ondrej našiel svoju prvú obeť.
Zabíjať možno nechcel
Prvou Rigovou obeťou bola 40-ročná Helena S., ktorá ho pravdepodobne prekvapila počas vlámačky. Rigo očividne nečakal, že niekto bude doma. V noci zo 7. júna na 8. júna 1990 sa do Heleninej spálne dostal cez čiastočne otvorené okno.
Pomocou 2,5-kilového predmetu jej rozbil hlavu, vrchnú časť tela zabalil do deky a znásilnil ju. Pred odchodom nebohú ženu okradol o drobné cennosti, ktoré sa mu zmestili do vrecka.
Neprešli ani dva mesiace a na Rigov zoznam obetí sa pridala ďalšia Nemka. 1. augusta 1990 sa dostal cez otvorené okno do bytu 28-ročnej Ilke. Skrutkovačom ju bodol do krku a znásilnil.
Telo následne zakryl a nechal hodené na zemi. Na mieste činu našli policajti nielen vražednú zbraň, ale aj Rigovu ponožku. Pred odchodom z bytu obete sa vrah opäť obohatil o cenné maličkosti.
Krátko po vražde odcestoval Rigo do Amsterdamu, kde žila jeho sestra. Návštevu príbuznej spojil s ďalšou vraždou. 58-ročná Maria žila v Amsterdame úplne sama. Zabil ju pomocou 5,5-kilovej dlažobnej kocky, vyzliekol ju a znásilnil.
Obeť okradol o náramkové hodinky, fotoaparát a cenné mince. Tesne pred odchodom našiel na stole v kuchyni fľašu slivovice, ktorú aj vypil.
Príchod na Slovensko
Deň po vražde v Amsterdame Rigo odišiel naspäť na Slovensko. Jeho prvou slovenskou obeťou bola 88-ročná dôchodkyňa Terézia, ktorú dobil na smrť v domove dôchodcov. U dôchodkyne veľa cenností nenašiel, no vzal jej ruženec, modlitebnú knižku a 4 000 korún. Pod balkónom nebohej našla polícia neskôr holandské mince a ohorky z cigariet, na ktorých bola Rigova DNA.
Po vražde Terézie si dal Rigo približne trojmesačnú prestávku a 3. januára 1991 vzal život rovno dvom ľuďom. Išlo o 40-ročnú Annu a jej 15-ročného syna Juraja. Anna so svojou rodinou emigrovala v roku 1982 do Švajčiarska a do Bratislavy sa vrátila len na pár dní. Rigo sa do nocľahárne dostal okolo polnoci a obete opakovane udrel palicou po hlave.
Brutálne útoky, ktoré mal Slovák na svedomí, sa nepodarilo prežiť takmer nikomu. Výnimkou bola 31-ročná Jana, ktorá bývala na prvom poschodí na Kutuzovovej ulici. Jana sa zobudila na úder do hlavy. Stál nad ňou chlap s násadou od motyky a snažil sa ju zabiť.
Po neúspešnom útoku Rigo veľmi rýchlo utiekol, no Jana si stihla všimnúť, že nohavice vraha boli v rozkroku ručne prešívané. Práve tento detail pomohol Riga usvedčiť.
Po neúspechu si dal vrah ďalšiu trojmesačnú pauzu. Ďalšou obeťou sa stala 79-ročná dôchodkyňa Helena, ktorá žila veľmi blízko preživšej Jany. Z kuchynského okna prízemného bytu odstránil sieť, ktorá bola jediným nástrojom ochrany dôchodkyne. Vošiel do bytu a pani Helenu zabil kusom betónu.
Počas horúcej júlovej noci prišla o život 22-ročná Henrieta, ktorá si v tú noc nechala otvorené okno. Rigo sa tak do bytu dostal veľmi jednoducho. Henriete rozbil hlavu, znásilnil ju a okradol.
22-ročná Bratislavčanka útok pôvodne prežila, no po 18 dňoch v nemocnici umrela. V noci vraždy Henrieta nebola doma sama. Vo vedľajšej izbe spala jej stará mama. Tá však bola takmer hluchá a útok nepočula.
4. marca 1992 zabíjal Rigo poslednýkrát. Jeho obeťou sa stala 67-ročná Matilda. Večer pred vraždou bol Rigo so svojou partnerkou v kine. Cestou domov sa zastavil, že si musí niečo vybaviť, a odišiel. Domov sa vrátil až na ďalší deň.
Vraždy vyšetrovali 3 krajiny
Ešte v deň poslednej vraždy Riga zatkli. Policajti ho dolapili v hoteli Carlton, kde pracoval ako šatniar. V čase zadržania na sebe nemal ponožky, nechal ich totiž pri poslednej obeti. Na oblečení mal viditeľné stopy krvi, no vyšetrovateľom tvrdil, že ide o sirup.
Odpoveď našiel na všetko, čo sa policajti pýtali. Cenné veci vysvetlil ako dary od žien, vraj ich dostával často. Spermie sa mu na oblečenie dostali po návšteve „verejného domu“, stopy a ohorky cigariet sa na miesta činu dostali taktiež náhodou – tvrdil, že na miestach pravdepodobne močil alebo sa pozeral do okien obetí.
Žena, ktorá prežila, sa zúčastnila všetkých súdnych procesov, no na každom ostala bez povšimnutia. Vždy mala parochňu, aby ju násilník a médiá nespoznali. Do Rigovho zadržania na vraždách krajiny pracovali samostatne. Zjednotili sa až po tom, čo ho chytili.
Ondrej Rigo bol odsúdený 7. decembra 1994 a celý súdny proces trval 10 dní. Senát ho odsúdil na doživotie v tretej nápravnovýchovnej skupine. Keď Rigovi na súde čítali všetky jeho zločiny, nijak nereagoval. Aj napriek tomu, že jeho spis pozostával z 5 500 strán, neprejavoval žiadne emócie.
Rozsudok bol vykonaný na základe priamo a nepriamo dokázaných vrážd. Rigo vinu nikdy nepriznal, cítil sa nevinný. Prvé roky väzby strávil v Ilave, teraz si trest odpykáva v Leopoldove. V roku 2019 mohol požiadať o podmienečné prepustenie, čo aj urobil. Žiadosť neskôr stiahol.
Modus operandi
Veľmi dôležitým faktorom počas usvedčovania Ondreja Riga bol Modus operandi. Ku všetkým útokom došlo v noci alebo skoro ráno a udiali sa v prízemných bytoch. Počas všetkých útokov mal vrah na rukách ponožky, pretože sa chcel vyhnúť zanechaniu odtlačkov prstov.
Vražednú zbraň nechal vždy na mieste činu a obeť okradol. Po vražde obeť prikryl a znásilnil, následne si po vražde zapálil a ohorok nechal na mieste činu.
Psychologický profil Riga spracoval Anton Heretik. Po krátkom skúmaní vraha skonštatoval, že mu chýba empatia, koná veľmi impulzívne a nedokáže si vytvárať vzťahy s inými ľuďmi. Ani jeden zo psychológov ho však neoznačil za sadistu.
Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 7. februára 2021.
Zdroje: Bratislavské Noviny, SME, čas.sk, Kriminalistika.eu, Denník N