Mariupol čelí humanitárnej blokáde
- Rusko na svojom území zakázalo Facebook aj Twitter
- Mariupol má byť naďalej ostreľovaný delostrelectvom, tvrdí zástupca starostu
- krajina má stále k dispozícii „významnú väčšinu" svojich vojenských lietadiel
- Rusko stratilo už 10-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
- Situáciu sledujeme ONLINE
- Rusko na svojom území zakázalo Facebook aj Twitter
- Mariupol má byť naďalej ostreľovaný delostrelectvom, tvrdí zástupca starostu
- krajina má stále k dispozícii „významnú väčšinu" svojich vojenských lietadiel
- Rusko stratilo už 10-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
- Situáciu sledujeme ONLINE
Startitup monitoruje situáciu u našich východných susedov ONLINE 24 hodín denne.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vedie boj svojej krajiny proti ruskej invázii, v sobotu prostredníctvom videomostu vystúpi s prejavom pred americkým Senátom. Zelenskyj na žiadosť Ukrajiny prehovorí k členom hornej komory parlamentu USA ráno washingtonského času cez aplikáciu Zoom. Ako sa vojna na Ukrajine zintenzívňuje, niektorí americkí zákonodarcovia naliehajú na amerického prezidenta Joea Bidena, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku – napríklad pozastavením dovozu ropy.
O 8:00 ráno má začať prímerie, ktoré bude spočívať v zastavení paľby a vytvorení humanitárneho koridoru. Noc z piatka na sobotu bola podľa ukrajinských médií pomerne pokojná.
8:00 Online prenos sme ukončili. Aktuálne dianie na Ukrajine môžeš sledovať v čerstvom článku:
3:04 Starosta Mariupola: Mesto čelí humanitárnej blokáde
Starosta juhoukrajinského prístavu Mariupol Vadym Bojčenko uviedol, že jeho mesto čelí „humanitárnej blokáde“, pretože bolo kompletne odrezané od technickej infraštruktúry. Ruské jednotky prerušili všetkých 15 elektrických vedení do mesta a Mariupol je bez elektriny už päť dní. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ukrajinskú televíziu.
Starosta informoval, že ľudia sa v bytoch trasú od zimy, pretože teplárne sú poháňané elektrinou. Ani mobilná komunikácia nefunguje bez elektriny, vysvetlil Bojčenko a dodal, že ešte predtým, ako začala vojna, bol odpojený hlavný vodovod a po piatich dňoch vojny sa minula aj rezervná voda.
Ruskú stranu obvinil, že postupovala veľmi metodicky, aby prerušila všetky dodávky do mesta a zvýšila tak tlak. Bojčenko tiež obvinil Rusov z toho, že strieľali na autobusy, ktoré mali odviezť ľudí z mesta cez humanitárny koridor.
Z 50 plne natankovaných autobusov zostalo iba 20, informoval Bojčenko a dodal, že pri ďalšej príležitosti evakuovať obyvateľstvo už možno nebudú mať žiadne autobusy. Tieto informácie však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.
Bojčenko žiadal, aby bol zriadený koridor, cez ktorý by obliehané mesto mohli opustiť starí ľudia, ženy a deti.
3:01 Zelenskyj: V telefonáte s Bidenom sme prediskutovali finančnú podporu a sankcie
Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj oznámil, že v nedeľu telefonoval so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Hovorili spolu o finančnej podpore a sankciách proti Rusku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„V rámci nepretržitého dialógu som mal ďalší rozhovor s @POTUS [twitterový účet prezidenta USA],“ napísal Zelenskyj na Twitteri. „Na programe boli otázky bezpečnosti, finančnej podpory pre Ukrajinu a pokračovania sankcií proti Rusku,“ napísal Zelenskyj.
23:30 Jadrová elektráreň v Záporoží je v poriadku a pod kontrolou Energoatomu
Informuje o tom Kyiv Post na Twitteri. Denník tiež zverejnil video, na ktorom je počuť varovanie v ruštine. „Okamžite prestaňte strieľať. Ohrozujete bezpečnosť celého sveta,“ hlási kontrolná miestnosť cez reproduktory. Denník neskôr pridal informáciu, že elektráreň je plne pod kontrolou ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Energoatom.
Zamestnanci jadrovej elektrárne pri ukrajinskom Záporoží, ktorú po piatkovom ostreľovaní a následnom požiari obsadili ruské sily, tvrdia, že úrovne radiácie v regióne vyzerajú normálne. „Neboli zistené žiadne zmeny v radiačnom stave v regióne Záporožia, gama žiarenie je v medziach normy,“ uviedol v sobotu vo vyhlásení ukrajinský štátny jadrový dozor. Informoval o tom spravodajský web CNN. (SITA)
22:55 Joe Biden sa prihovoril Rusom
Prezident USA Joe Biden sa nečakane prihovoril ľuďom v Rusku. „Neverím, že si želáte krvavú, zničujúcu vojnu na Ukrajine – v krajine, s ktorou vás spájajú rodinné, historické a kultúrne putá,“ uviedol Biden. „Nie ste naši nepriatelia,“ odkázal obyvateľom Ruska.
22:20 Podľa OSN si konflikt na Ukrajine vyžiadal životy viac ako 300 civilistov
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý Rusko rozpútalo pred desiatimi dňami, zahynulo podľa OSN najmenej 351 civilistov a 707 ich bolo ranených. OSN však podľa televízie CNN pripúšťa, že tento počet bude pravdepodobne „podstatne vyšší“. Ukrajina tvrdí, že v konflikte s Ruskom doteraz zahynulo najmenej 2 000 civilistov.
Rusko o počte svojich padlých vojakov informuje len veľmi málo, ale televízia BelSat zverejnila v sobotu na YouTube reportáž, v ktorej uviedla, že v Rusku začínajú pochovávať telá vojakov padlých na Ukrajine.
Ruské ministerstvo obrany až v stredu 2. marca – vôbec prvý raz – zverejnilo údaje o stratách v radoch ruských vojakov počas špeciálnej operácie, ktorej cieľom podľa Moskvy je „denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny“. Podľa hovorcu rezortu, generálmajora Igora Konašenkova, počet obetí od 24. februára dosiahol na ruskej strane 498 padlých a viac ako 1 500 ich bolo zranených. Ukrajina uvádza, že na ruskej strane je oveľa viac obetí i ranených. (TASR)
22:00 Paľo a Miška sa vybrali do Kyjeva a pre Startitup opísali svoju cestu
„Chýba tam trošku reálna komunikácia s ľuďmi. Nechápu, prečo sa to už neskončilo mierom. Chceli by mať už svoj pokoj,“ hovorí Paľo.
21:56 Americká firma daruje Ukrajine milión nábojov
Americká firma z Arizony, ktorá vyrába muníciu pošle na Ukrajinu milión nábojov. Spoločnosť AMMO, Inc, uviedla, že ju inšpiroval Zelenského prejav v Kongrese a za muníciu nebude požadovať platbu, pôjde o dar.
„V prvom rade verím v druhý dodatok. Tiež verím v slobodu a demokraciu,“ povedal pre Fox 10 Phoenix CEO AMMO, Inc., Fred Wagenhals.
21:44 Osud ukrajinského chlapca dojal Slovensko
Osud ukrajinského chlapca, ktorý prišiel na Slovensko úplne sám dojal Slovensko. Ako hovorí Polícia SR jedenásťročný chlapec pochádzal zo Záporožia.
„S jednou igelitkou, pasom a telefónnym číslom napísaným na ruke, prišiel úplne sám, pretože jeho rodičia museli zostať na Ukrajine,“ uvádza Polícia SR, ktorá dodáva, že vďaka číslu sa podarilo kontaktovať jeho blízkych, ktorí si po neho prišli.
TLAČIA SA NÁM SLZY DO OČÍ… TOTO JE NAJVÄČŠÍ HRDINA VČERAJŠEJ NOCI 🇺🇦🇸🇰 Cez hranicu z Ukrajiny prišiel na Slovensko…
Uverejnil používateľ Polícia Slovenskej republiky Sobota 5. marca 2022
21:24 Kamera zachytila zneškodnenie ruskej riadenej strely
Kamera zachytila zneškodnenie ruskej riadenej strely ukrajinskou vzdušnou obranou nad mestom Kramatorsk.
21:00 Ukrajinské sily držia kľúčové mestá, povedal prezident Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že ukrajinské sily držia kľúčové mestá v strednej a juhovýchodnej časti krajiny. Dodal, že Rusi sa snažia zablokovať a udržať obkľúčený Charkov, Mykolajiv, Černihiv a Sumy.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Okupantom spôsobujeme straty, aké nevideli ani v najhoršej nočnej more,“ povedal Zelenskyj a poznamenal, že počas prvých desiatich dní vojny Ukrajinci zabili 10-tisíc ruských vojakov. Toto tvrdenie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť. Ruská armáda neponúka pravidelné aktualizácie o svojich obetiach, akurát v stredu uviedla, že dosiaľ prišla Moskva o 498 vojakov.
20:25 Ukrajina usporiadala tlačovú konferenciu s ruskými zajatcami, domov sa zatiaľ nechcú vrátiť
V hlavnom meste Ukrajiny sa konala tlačová konferencia s ruskými vojnovými zajatcami, ktorá má dokázať, že krajina zajala množstvo ruských vojakov, uvádza denník New York Times.
Podľa pravidiel zaobchádzania s vojnovými zajatcami v Ženevských konvenciách nemajú armády „prehliadať“ zajatcov, čo je pojem, ktorý sa niekedy interpretuje ako neukazovať zajatcov na verejnosti.
Každý vojak prečítal vyhlásenie z rukou napísaného textu na papieri a neskôr odpovedal na otázky. Všetci odsúdili začatie vojny a povedali, že s nimi nebolo zle zachádzané.
Muži hovorili príbehy o tom ako ich tanky a obrnené vozidlá boli prepadnuté ukrajinskými dronmi a protitankovými strelami Javelin.
„Celá kolóna zhorela,“ povedal jeden vojak, ktorý sa identifikoval ako poručík Dmitrij Kovalenský z ruskej tankovej jednotky. Poručík mal opustiť tank, zamieriť do lesa a neskôr sa vzdať Ukrajincom.
Muži vyzerali vyčerpane, no nevykazovali žiadne vonkajšie známky zlého zaobchádzania, konštatuje denník.
Väzni povedali, že nevedia, čo sa s nimi stane po tlačovej konferencii. „Mám pocit, že by bolo pre nás lepšie zostať tu,“ povedal vojak Igor Volkov.
Denník si všimol náznakov, že vojaci boja o svoje rodiny rovnako ako represálií ruského režimu kvôli výstupu na tlačovej konferencii.
Seržant Michail Kulikov povedal, že „teraz, po tejto tlačovej konferencii, sa bojím nielen o seba, ale aj o svoju rodinu“ v Rusku.
19:50 Najbohatší Ukrajinec Achmetov už nemá v Rusku žiadne záujmy ani majetok
Desať dní po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tamojší oligarcha Rinat Achmetov vyhlásil, že prerušil obchodné kontakty s Ruskom a v krajine už nemá žiadne záujmy ani majetok. „Rusko je agresívna krajina a Putin je vojnový zločinec,“ povedal najbohatší Ukrajinec pre web epravda.com.ua. Zároveň potvrdil, že sa snaží pomáhať ukrajinskej armáde brániť suverenitu krajiny a Ukrajincom prežiť.
19:35 Rusi obsadili psychiatrickú nemocnicu, údajne sa ju pokúsia zamínovať
Ruské jednotky obsadili psychiatrickú nemocnicu v Boroďanke asi 60 kilometrov od Kyjeva. Informuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na miestne médiá, podľa ktorých Rusi uväznili v zariadení asi 670 pacientov.
Regionálny guvernér Kyjeva Oleksij Kuleba povedal, že momentálne nevedia, ako ľudí odtiaľ evakuovať alebo im pomôcť. „Dochádza im voda a lieky. Sú to ľudia s určitými špeciálnymi potrebami, potrebujú neustálu pomoc. Mnohí z nich sú už roky pripútaní na lôžko,“ povedal Kuleba.
Podľa ukrajinských médií existuje možnosť, že sa Rusi pokúsia nemocnicu zamínovať.
19:18 Blinken navštívil hranicu Poľska s Ukrajinou, sľúbil viac finančnej pomoci
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu navštívil priechod na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, kam v posledných dňoch pred postupujúcimi ruskými jednotkami utekajú státisíce ľudí.
Počas návštevy v záchytnom stredisku, kde je približne 3 000 vojnových utečencov, Blinken podľa agentúry AFP uviedol, že Washington vyčlení ďalších 2,75 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur) na podporu utečencov z Ukrajiny i na podporu krajín, ktoré ich prijmú.
„Obyvatelia Poľska vedia, aké dôležité je brániť slobodu,“ povedal Blinken po sobotňajšom rokovaní s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktoré sa uskutočnilo v neďalekom meste Rzeszów ležiacom na juhovýchode Poľska.
Vyzdvihol, že v reakcii na túto krízu „Poľsko robí životne dôležitú prácu“.
19:04 Ruská armáda podvečer obnovila útoky na mestá Mariupoľ a Volnovacha
Ruská armáda v sobotu večer oficiálne oznámila ukončenie krátkeho prímeria s cieľom umožniť evakuáciu humanitárnymi koridormi a obnovila útoky na ukrajinské mestá Mariupoľ a Volnovacha. Informovala o tom agentúra DPA.
Ukrajinské úrady plánovali počas prímeria z oboch miest evakuovať tisíce ľudí.
V sobotu popoludní však informovali, že z Volnovachy sa do bezpečia podarilo prepraviť len asi 400 ľudí. V evakuácii ďalších podľa úradov bránilo ostreľovanie mesta ruskými jednotkami.
Rovnaká situácia bola aj v meste Mariupoľ, informovali podľa rôzne médiá.
The scenes in Mariupol and other cities are heart-breaking.
Our priority is the safety and wellbeing of all civilians living through terrifying situations in #Ukraine.
There have been lots of reports of humanitarian corridors set to happen today.
This is our statement 👇 pic.twitter.com/vxXtZveAm1
— ICRC (@ICRC) March 5, 2022
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), ktorý evakuáciu civilistov z oboch miest sprostredkúval, v sobotu večer potvrdil, že prevoz civilistov do bezpečia sa neuskutoční podľa plánu.
Vo vyhlásení, zverejnenom na sieti Twitter, MVČK dodal, že „so stranami (konfliktu) pokračujeme v dialógu o bezpečnom prevoze civilistov z rôznych miest postihnutých konfliktom“ do bezpečia.
MVČK vyzval aktérov bojov, aby v súlade s medzinárodným právom neútočili na civilistov a civilnú infraštruktúru.
Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková vyhlásila, že za porušenie dohody o vytvorení dvoch evakuačných koridorov z miest Mariupoľ a Volnovacha nesie zodpovednosť Rusko.
18:40 Ukrajina obvinila ruských vojakov zo streľby do protestujúcich civilistov
Na sociálnych sieťach koluje video, ktoré zachytáva postrelenie minimálne jedného neozbrojeného civilistu ruskými vojakmi. K incidentu malo dôjsť v meste Novopskov na severovýchode Ukrajiny, kde prebiehali protesty voči ruskej okupácii.
Televízia CNN lokalizovala a potvrdila pravosť videa.
„Ľudia sa pokúsili zastaviť Rusov, ale spustili paľbu na neozbrojených ľudí. Traja sú zranení, ležia v nemocnici,“ uviedol šéf regionálnej administratívy v Luhansku Sergij Haidai.
Televízia ale dodáva, že nemôže potvrdiť údaje o obetiach.
Video zachytáva protestujúcich, ktorí sa blížia k ruskými jednotkami. Ďalšie video ukazuje, že ruskí vojaci vystrelili varovné výstrely, na ktoré civilisti nereagovali. Muž pred davom kráčal smerom k vojakom, kým sa ozvali výstrely. Spadol na zem, zrejme bol postrelený do nohy.
First instance of Russian Forces shooting civilian at the protests.
Novopskov, Luhansk Oblast pic.twitter.com/QDmZVVFqb4— Aldin 🇧🇦 (@aldin_ww) March 5, 2022
18:25 Tretie kolo rokovaní má pokračovať v pondelok
Tretie kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom má pokračovať v pondelok. Ukrajinský vyjednávač David Arakhamiya vo svojom príspevku na Facebooku uviedol, že rozhovory budú pokračovať, uvádza The Guardian. Ďalšie podrobnosti nie sú známe.
17:55 Situáciu na Ukrajine mal preberať i izraelský premiér Bennett na stretnutí s Putinom
Situáciu na Ukrajine mal preberať i izraelský premiér Nafty Bennett na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informuje The Times of Isreal. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.
Izrael odmietol Ukrajine poskytnúť pomoc v podobe obranného systému Železná kupola, ktorý chcel Kyjev odkúpiť potom ako videl, aký je účinný voči raketám z pásma Gazy. Izrael sa snaží udržiavať dobré vzťahy s Moskvou, čo je možná pričíňa prečo odmietli systém predať.
Mnohí kritizujú rozhodnutie Izraela a pripomínajú, že obe krajiny sú v podobnej pozícii.
17:20 Zelenskyj volal so zákonodarcami v Kongrese, požadoval bezletovú zónu i tvrdšie sankcie na Rusko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj volal so zákonodarcami v americkom Kongrese cez Zoom, uvádza spravodajský web televízie CNN, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje.
Zelenskyj mal požadovať vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Ďalej požiadal amerických senátorov o prísnejšie sankcie voči Rusku. Taktiež zákaz dovozu ruskej ropy, pozastavenie všetkých obchodných transakcií cez Visa a Mastercard.
Ukrajinský prezident taktiež vyzýval zákonodarcov, aby mu pomohli získať lietadlá, na ktoré sú ukrajinskí piloti vyškolení.
Hovor mal trvať hodinu. Senátori mali vyjadriť Zelenskému podporu a na záver telefonátu niektorí povedali „Sláva Ukrajine,“ čo malo prezidenta dojať.
17:02 V Chersone neprebieha ozbrojený odpor, nemajú zbrane, tvrdí starosta
Starosta Chersonu Ihor Kolykhaiev pre CNN uviedol, že mesto je obsadené ruskými vojkmi, obyvatelia nemajú zbrane a nemajú sa ako brániť.
„Ľudia Chersonu sú neozbrojení. Nemáme viac zbraní na odpor, na ozbrojený odpor,“ povedal.
„V meste nemáme armádu. Armáda bola porazená. Ukrajinská armáda musela ustúpiť, takže nie sú žiadne zbrane. Stiahli sa smerom k Nikolaevovi,“ pokračoval a dodal, že ruskí vojaci sú všade.
Okrem toho nemá mesto ani elektrinu a vodu. Chýba mu aj humanitárna pomoc, ruskú obyvatelia mesto odmietajú.
„Sú patrioti a nechcú pomoc od Rusov. Chcú pomoc od Ukrajincov. Takže momentálne nedostávame žiadnu humanitárnu pomoc,“ uviedol Kolychajev.
Dodal súčasne, že v meste je veľa ľudí, ktorí sú v núdzi, ako aj onkologickí pacienti či deti, ktoré potrebujú lieky. „Liek sa k nim momentálne nedostane,“ dodal.
16:40 Marconova popularita rastie, Francúzi sa obávajú použitia jadrových zbraní
Svoje znepokojenie nad inváziou ruských vojsk na Ukrajine vyjadrilo až 90 percent obyvateľov Francúzska, ktorí sa zúčastnili na prieskume verejnej mienky agentúry Ipsos, pričom 43 percent z nich uviedlo, že sú „veľmi znepokojení“. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktoré boli zverejnené v sobotu.
Deväť z desiatich Francúzov sa najviac obáva ekonomických následkov vojny na Ukrajine. Takmer rovnaký počet opýtaných má strach aj z možného rozšírenia konfliktu. Strach z potenciálneho použitia jadrových zbraní vyjadrilo 75 percent opýtaných.
Odkedy ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu, tak rastie popularita súčasného prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý len vo štvrtok oficiálne oznámil, že bude kandidovať v aprílových prezidentských voľbách. Svoju podporu mu vyjadrilo 30,5 percenta opýtaných, čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu Ipsos nárast o 6,5 percenta. Macron vedie nad svojimi vyzývateľmi vo všetkých vekových a socioekonomických skupinách.
Macron je tiež jediný kandidát, ktorému verí viac ako polovica opýtaných – 55 percent respondentov označilo „pretože mu verím“ ako najväčšiu motiváciu ho voliť. Naopak len 32 percent ako dôvod uviedlo jeho politické postoje.
Takmer tri štvrtiny respondentov, ktorí Macrona volili v predchádzajúcich prezidentských voľbách, mu v apríli plánuje opäť odovzdať svoj hlas.
Emmanuel Macron kandidatúru ako posledný oznámil tento štvrtok, avšak v predvolebných prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vedie. Prezidentské voľby sa vo Francúzsku uskutočnia 10. apríla, prípadné druhé kolo bude 24. apríla.
16:20 Z ukrajinskej Volnovachy evakuovali v sobotu len asi 400 ľudí
Z východoukrajinského mesta Volnovacha a blízkych obcí sa v sobotu počas krátkeho prímeria podarilo evakuovať len asi 400 ľudí. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom informovala spravodajská stanica BBC.
Pripomenula, že pôvodný plán počítal s tým, že od 08.00 h SEČ, keď malo prímerie začať platiť, sa počas dňa podarí evakuovať viac ako 15.000 civilistov.
Gubernátor Doneckej oblastnej vojenskej správy Pavlo Kyrylenko informoval, že evakuovanými sú ľudia, čo sa svojpomocne dostali deň predtým do osady, neďaleko ktorej sa zastavila kolóna vozidiel vyslaných na ich prevoz do bezpečia.
Vysvetlil, že úrady mali pripravené vozidlá na evakuáciu výrazne väčšieho počtu ľudí. Ich kolóna sa však musela zastaviť, lebo „Rusi opäť začali Volnovachu nemilosrdne ostreľovať „ a „pohybovať sa tam bolo mimoriadne nebezpečné“.
Dodal, že evakuovaných ľudí ľudí odvážajú na bezpečné miesto.
15:58 V okolí Kyjeva smerom von z mesta sa tvoria na cestách hromadné zápchy
V okolí Kyjeva smerom von z mesta sa tvoria na cestách hromadné zápchy. Náš čitateľ nám, ktorý vyrazil pred hodinami z Kyjeva poslal foto z cesty neďaleko mesta Fastiv.
„Tvoria sa kvôli tomu, že ľudia majú plné auta a pokiaľ to na roadblocku skontrolujú, tak každé auto ich stojí veľa času,” uvádza čitateľ Pavol, ktorého celé meno máme v redakcii.
Roadblocky sú kontrolné body, kde sa každé auto kontroluje, či v ňom nie sú napríklad výbušniny alebo ruskí špióni.
„Na fotke je vidieť, že mnoho šoférov nerešpektuje pravidlá a vyjde aj do protismeru a preto sú vodiči nervózni,” hovorí Pavol.
15:39 Sprostredkovateľom v rusko-ukrajinskom konflikte by mala byť Čína, myslí si Borrell
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. Napísala o tom v sobotu agentúra DPA.
„Neexistuje alternatíva. My (Európania) nemôžeme byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína, o tom som presvedčený,“ povedal Borrell v rozhovore pre španielsky denník El Mundo.
Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, pochádzajúci zo Španielska, však zároveň pripustil, že bojujúce strany či ich podporovatelia sa v prospech takéhoto plánu zatiaľ nevyslovili. „My sme o to ešte nepožiadali a ani oni (Číňania) nie,“ dodal.
Borrell v rozhovore pre španielske noviny obhajoval tiež dodávky európskych zbraní do vojnovej zóny a aj uvalenie tvrdých sankcií na Rusko. Tieto kroky boli podľa neho absolútne nevyhnutné – a to bez ohľadu na paralelné diplomatické úsilie o urovnanie konfliktu.
Dodávky zbraní umožňujú Ukrajincom brániť sa, byť v lepšej pozícii pri rokovaniach a – ak to bude možné – dohodnúť prímerie, nechal sa v interview počuť bývalý španielsky minister zahraničných vecí a niekdajší predseda Európskeho parlamentu.
„A následne musí prísť na rad diplomacia“ – a v rámci nej „musí zohrať svoju úlohu“ Čína, zdôraznil Borrell.
15:17 Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou budeme považovať za útok, tvrdí Putin
Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. Uvádza TASR, ktorá odvoláva na agentúru AFP.
„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.
Putin dodal, že ekonomické sankcie uvalené Západom sa rovnajú „vyhláseniu vojny“ a varoval, že Ukrajina môže stratiť svoju štátnosť, ak budú jej lídri naďalej odolávať. jeho vojenská invázia do krajiny, uvádza New York Times.
„Súčasné vedenie musí pochopiť, že ak budú pokračovať v tom, čo robia, riskujú budúcnosť ukrajinskej štátnosti,“ povedal v sobotu.
Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo.
„Stanné právo by sa malo zaviesť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku)… momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude,“ povedal Putin.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní spojenci však Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že jeho Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu.
15:10 Ukrajinský ostreľovač zabil ruského generála zo vzdialenosti 1,5 kilometra
Ruského generálmajora Andreja Suchoveckého, ktorý tento týždeň prišiel o život počas ruskej invázie na Ukrajine, trafil ukrajinský ostreľovač zo vzdialenosti 1,5 kilometra. Referuje o tom web denníka Marca.
Suchoveckij bol zástupcom veliteľa 41. kombinovanej armády. Okrem neho prišli Rusi o ďalších najmenej dvoch veliteľov, medzi nimi veliteľa divízie i veliteľa pluku. „Faktom je, že sme ho zabili,“ povedal Volodymyr Omeľan, bývalý ukrajinský minister infraštruktúry, ktorý sa pridal k jednotkám v Kyjeve.
Táto smrť predstavuje „veľkú demotiváciu“ pre ruské jednotky. Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil smrť Suchoveckého počas prejavu, v ktorom informoval o priebehu konfliktu.
Ruskí velitelia postupujú ďalej vpred k frontovej línii, aby získali väčšiu kontrolu nad operáciami, ktoré sa v niektorých prípadoch zastavili. Zároveň sa však vystavujú väčšiemu riziku.
14:55 Zástupcovia Mariupoľa zatiaľ poslali ľudí do úkrytov, rokovania o evakuácii pokračujú
Predstavitelia ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ požiadali obyvateľov, ktorí chcú utiecť z bojov, aby sa vrátili do úkrytov, keďže rokovania s Ruskom o zabezpečení evakuačného koridoru pokračujú. Referuje o tom spravodajský web CNN.
„Žiadame všetkých obyvateľov Mariupoľa, aby odišli do úkrytov. Viac informácií o evakuácii prinesieme čoskoro. V súčasnosti trvajú rokovania s Ruskou federáciou o zavedení režimu prímeria a zaistení bezpečného humanitárneho koridoru. Polícia bude obyvateľov mesta informovať aj pomocou reproduktorov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Obe strany konfliktu sa dohodli na niekoľkohodinovom pokoji zbraní počas soboty, aby mohli evakuovať obyvateľov Mariupoľa a Volnovachy. Rusi však nedodržali dohodu a dokonca aj počas pokoja zbraní ostreľujú Mariupoľ. Humanitárny koridor navyše podľa nepotvrdených správ využívajú na vojenský postup.
14:39 Napriek vyhrážkam z Ruska je väčšina Švédov a takmer polovica Fínov za vstup do Aliancie
Verejná mienka vo Fínsku a Švédsku sa začala preklápať v prospech členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO), ukazuje najnovší prieskum verejnej mienky v oboch krajinách, uverený v piatok.
V prieskume, ktorý si objednal švédsky bulvárny denník Aftonbladet, 51 % respondentov uviedlo, že si myslí, že Švédsko by malo vstúpiť do Aliancie, pričom 27 % bolo proti. Ide o jasný posun, ešte nedávno bola švédska verejnosť pomerne odmietavá.
Prieskum uskutočnený v roku 2020 vo Švédsku ukázal, že 27 percent respondentov bolo za členstvo Švédska a 32 percent proti.
National Post pripomína, že ide o prvý prieskum, ktorý ukázal nadpolovičnú podporu myšlienke vstupu.
Posun nastal aj vo Fínsku. V prieskume, ktorý zverejnili najväčšie noviny Helsingin Sanomat, 48 % respondentov podporilo vstup NATO, čo je o 20 percentuálnych bodov viac ako v januári. Je to najvyššia podpora za posledné dve desaťročia, ktoré noviny skúmali názory na túto tému.
Dôvodom väčšej podpory môže byť ruská invázia na Ukrajinu ale i vyhrážky Ruska smerom k týmto dvom krajinám.
„Fínsko a Švédsko by nemali zakladať svoju bezpečnosť na poškodzovaní bezpečnosti iných krajín,“ povedala tesne po začatí invázie na tlačovej konferencii hovorkyňa ministerstva zahraničia Ruskej federácie Mária Zacharovová.
„Je jasné, že vstup Fínska a Švédska do NATO, ktoré je predovšetkým vojenskou alianciou, by mal vážne vojensko-politické dôsledky, ktoré by si vyžiadali reakciu našej krajiny,“ dodala Zacharovová.
14:25 Ruský Aeroflot pozastavuje medzinárodné linky
Ruská vlajková letecká spoločnosť Aeroflot v sobotu oznámila, že počnúc 8. marcom pozastavuje premávku na všetkých svojich medzinárodných linkách.
K tomuto rozhodnutiu dospeli aerolínie v čase, keď Moskva čelí sankciám, ktoré Západ uvalil na Ruskú federáciu z dôvodu jej vojenskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Vyhlásenie Aeoroflotu o „dočasnom pozastavení medzinárodných letov od 8. marca“ sa odvoláva na nové „okolnosti, ktoré bránia letovej premávke“, avšak zároveň poznamenáva, že všetky domáce trasy zostávajú nedotknuté, čo sa týka aj liniek do susedného Bieloruska.
14:08 Bezpečnostná služba zastrelila ukrajinského vyjednávača, údajne donášal Rusom
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zabila člena ukrajinského vyjednávacieho tímu podozrivého z vlastizrady. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Zabitou osobou je údajne Denys Kiriejev, bývalý podpredseda ukrajinskej banky Oščadbank. Dôstojníci bezpečnostnej služby ho zastrelili vo chvíľach, keď sa ho pokúšali zadržať. Kiriejev bol pred niekoľkými dňami členom ukrajinskej vyjednávacej delegácie na rokovaniach s ruskými predstaviteľmi v bieloruskom meste Homeľ. SBU mala „silné dôkazy“, že donášal informácie do Ruska.
13:55 Ukrajinci sa vlastnými telami snažia vytlačiť ruských vojakov
Na sociálnych sieťach sa objavujú videá, ktoré zobrazujú protesty Ukrajincov voči ruskej okupácii v mestách, ktoré už mali Rusi obsadiť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ukrajinci sa stavajú pred ruskú vojenskú techniku vlastnými telami, taktiež sa snažia ozbrojených ruských vojakov z miest vytlačiť. Riskujú pritom vlastný život.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Protesty sa uskutočnili v mestách Cherson a Melitopoľ, ktoré majú okupovať Rusi.
People in #Melitopol are so tough that they come at the armed occupiers with bare hands. They clearly did not expect such a response. pic.twitter.com/bjvFKQD1Ul
— NEXTA (@nexta_tv) March 5, 2022
13:34 Peskov ospravedlňuje zákon, ktorý cenzuruje obsah, informačnou vojnou
Ruská vláda musela prijať prísny zákon o šírení falošných správ o ruskej armáde, pretože „čelí informačnej vojne“, povedal v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, uvádza TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru AFP.
„Zákon je nutný a bol naliehavo potrebný z dôvodu bezprecedentnej – ani nie kampane – ale dokonca informačnej vojny, ktorá sa rozpútala proti našej krajine,“ povedal hovorca Peskov, pričom zdôraznil, že vzhľadom na okolnosti bolo nutné prijať „prísny“ zákon.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý zavedie tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde.
Táto právna norma udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia „vedome falošné informácie“ o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky.
Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na zavedenie sankcií proti Rusku.
13:20 V meste Bila Cerkva bolo zbombardovaných približne 20 civilných domov
V meste Billa Cerkva, ktoré sa nachádza 86 kilometrov od Kyjeva, bolo Rusmi zbombardovaných približne 20 domov. Miestni tvrdia, že domy, ktoré boli zbombardované boli civilného charakteru. Útok sa mal odohrať v sobotu doobeda.
13:05 Intenzita ruských útokov na Ukrajine sa znižuje, tvrdia Briti
Intenzita ruských leteckých a delostreleckých útokov na Ukrajine sa za uplynulých 24 hodín v porovnaní s predošlými dňami znížila. V sobotu to oznámilo na Twitteri britské ministerstvo obrany.
Ukrajina zatiaľ ešte stále ovláda mestá Charkov, Černihiv a Mariupol, pričom prichádzajú informácie o pouličných bojoch v meste Sumy, spresnilo britské ministerstvo.
„Je však veľmi pravdepodobné, že všetky štyri mestá sú obkľúčené ruskými jednotkami,“ doplnilo ministerstvo v aktualizačnom tweete.
„Ruské jednotky pravdepodobne postupujú na juhoukrajinské prístavné mesto Mykolajiv. Existuje však reálna možnosť, že niektoré jednotky sa pokúsia toto mesto obísť a vydajú sa smerom k Odese,“ dodal na Twitteri britský rezort obrany.
12:48 Ukrajinské úrady odložili plánovanú evakuáciu civilistov z Mariupolskej oblasti
Ukrajinské úrady odložili plánovanú evakuáciu civilistov z Mariupolskej oblasti. Tvrdia, že za rozhodnutím je porušovanie pokoju zbraní ruskou stranou.
„Evakuácia pokojného obyvateľstva z Mariupoľu je odložená!“ uviedol na Twitteri Pavlo Kyrylenko, gubernátor východnej Doneckej oblasti.
„Vzhľadom na to, že Rusi nedodržiavajú režim pokoja a pokračujú v ostreľovaní Mariupoľu a jeho okolia, z bezpečnostných dôvodov sa evakuácia obyvateľstva odkladá,“ dodal.
12:20 Ukrajinci mali zostreliť ruský vrtuľník, tvrdia ukrajinskí novinári
Ukrajinci mali zostreliť ruský vrtuľník. Na sociálnych siatiach sa objavuje video, ktoré zachytáva jeho zásah a následné zrútenie. Video zdieľali viacerí ukrajinskí novinári ako Ihor Lutsenko a Illia Ponomarenko. Lutsenko tvrdí, že video pochádza zo soboty rána.
Video sa taktiež objavilo na Facebooku Generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
Analytik Rob Lee z Inštitútu pre štúdium vojny, tvrdí, že ide o ruský vrtuľník Mi-24. Vrtuľník pochádza zo sovietskej éry, pričom ide o útočný stroj na prepadnutie nepriateľa a podporu podzemných vojsk.
Nasadený bol Sovietmi aj v Afganistane, kde ho mudžahedíni podporovaní americkou vládou zostreľovali pomocou protilietadlových systémov Stinger. Rovnakým systémom disponujú aj Ukrajinci. Ide o ľahko prenosný, vysoko účinný a ľahko sa ovládajúci systém.
Pravosť videa, ani čas natočenia, nie sme schopní overiť.
11:45 Mariupoľ má byť naďalej ostreľovaný delostrelectvom, tvrdí zástupca starostu
Prímerie dohodnuté medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré umožní civilistom opustiť mesto Mariupoľ, sa podľa mestskej rady úplne nedodržiava. Boje majú prebiehať v regióne Záporoží a ostreľované má byť naďalej i samotné mesto Mariupoľ, informuje spravodajský web BBC.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Rusi nás naďalej bombardujú a používajú delostrelectvo. Je to šialené,“ povedal pre BBC zástupca starostu Mariupoľu Serhij Orlov.
„V Mariupole nie je žiadne prímerie a na celej trase nie je žiadne prímerie. Naši civilisti sú pripravení na útek, ale nemôžu uniknúť pod ostreľovaním.“
Ukrajinská vláda už podľa neho s ruskými predstaviteľmi rokuje o porušení prímeria.
11:30 Rusko údajne využíva pokoj zbraní na postup svojich jednotiek
Rusko nesmie využiť dohodnutý humanitárny koridor na postup svojich jednotiek. Ako referuje spravodajský web BBC, varovala pred tým ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Tá povedala, že jej vláda „overuje“ informácie o tom, že ruské jednotky využívajú prímerie na priblíženie sa k ukrajinským pozíciám v oblastiach pozdĺž evakuačných trás.
„Používame tento kanál na evakuáciu civilistov, žien a detí, ako aj na doručenie humanitárneho nákladu tým, ktorí zostali. Celý svet sa pozerá,“ povedala Vereščuková. Potvrdila, že Medzinárodný výbor Červeného kríža sprostredkoval rozhovory o pokoji zbraní a povedie evakuačné kolóny po dohodnutých trasách z miest.
Pokoj zbraní v okolí miest Mariupoľ a Volnovacha platí v sobotu od 9:00 do 16:00 miestneho času (od 8:00 do 15:00 SEČ).
11:10 Reportéri Sky News boli prepadnutí ruskými vojakmi
Reportéri britskej televíznej stanice Sky News, prežili prepadnutie a útok ruských vojakov. Rusi mali strieľať na auto novinárov, a v streľbe pokračovať, i potom ako reportéri kričali, že sú novinári.
„Guľky preleteli cez celé auto, stopky, záblesky, sklo čelného skla, plastové sedadlá, volant a palubná doska sa rozpadli,“ opisuje streľbu vedúci korešpondent Stuart Ramsay.
Ramsay bol zranený, kameramana Richieho Mocklera zachránila nepriestrelná vesta, ktorá zachytila dve výstrely.
„Ukrajinci nám povedali, že nás prepadáva sabotérsky ruský prieskumný oddiel. Bolo to profesionálne, náboje stále trieskali do auta – neminuli,“ dodal Ramsay.
10:53 Musk odmietol zablokovať ruskú propagandu
Zakladateľ spoločnosti SpaceX Elon Musk odmietol žiadosť „niektorých vlád (nie ukrajinskej)“ o zablokovanie „ruských spravodajských zdrojov“ v jeho satelitnej internetovej sieti Starlink. Podľa agentúry AP i portálu televízie CNN sa tak vyjadril na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
„Nespravíme to, jedine ak pod hlavňou. Prepáčte, že som maximalista, čo sa týka slobody prejavu,“ napísal v piatok v noci Musk.
Ako pritom upozorňuje CNN, ruské spravodajské zdroje, ako RT, slúžia ako globálne hlásne trúby ruského prezidenta Vladimira Putina, zavádzajú publikum a odvádzajú pozornosť od aktuálnych problémov. Putin navyše v piatok podpísal zákon, ktorý nezávislým ruským médiám znemožňuje pravdivo informovať o vojne na Ukrajine.
10:40 Zamestnanci jadrovej elektrárne pri Záporoží tvrdia, že úrovne radiácie vyzerajú normálne
Zamestnanci jadrovej elektrárne pri ukrajinskom Záporoží, ktorú po piatkovom ostreľovaní a následnom požiari obsadili ruské sily, tvrdia, že úrovne radiácie v regióne vyzerajú normálne. „Neboli zistené žiadne zmeny v radiačnom stave v regióne Záporožia, gama žiarenie je v medziach normy,“ uviedol v sobotu vo vyhlásení ukrajinský štátny jadrový dozor. Informoval o tom spravodajský web CNN.
10:25 Na Ukrajinu sa zo zahraničia vrátilo 66 224 mužov, tvrdí Reznikov
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov tvrdí, že na Ukrajinu sa zo zahraničia vrátilo 66 224 mužov, ktorí prišli bojovať za svoju vlasť proti ruskej invázii.
„66 224. Toľko mužov sa v tejto chvíli vrátilo zo zahraničia, aby bránili svoju krajinu pred hordou. Toto je ďalších 12 bojových a motivovaných brigád Ukrajiny!,“ napísal na Twitteri.
10:15 Moskva môže poslať na Ukrajinu ďalších 1 000 žoldnierov, tvrdí USA
Rusko je pripravené nasadiť v najbližších dňoch a týždňoch na Ukrajinu až 1000 ďalších žoldnierov. Ako referuje spravodajský web CNN, uviedol to predstaviteľ západných spravodajských služieb. Ten varoval, že Moskva by mohla bombardovať ukrajinské mestá, aby si ich podrobila, čo by mohlo viesť k značným civilným obetiam.
USA už zaznamenali „niektoré náznaky“, že ruskí žoldnieri môžu byť „na niektorých miestach“ zapletení do invázie Ruska na Ukrajine. Nebolo však jasné, kde presne a v akom počte. „Videli sme nejaké náznaky, že sú nasadení,“ povedal spomenutý predstaviteľ spravodajských služieb.
10:00 Rusko stratilo už 10-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
Ozbrojené sily Ukrajiny tvrdia, že Rusi stratili už 10-tisíc vojakov. Okrem toho mali prísť o 39 lietadiel, 40 vrtuľníkov, 296 tankov a stovky ďalších vozidiel a zbraňových systémov. Tieto čísla sa nedajú nezávisle overiť ani vyvrátiť. Američania pred pár dňami tvrdili, že ich čísla sa zhodujú s ukrajinskými. Rusi však tvrdia, že stratili len stovky vojakov.
Indicative estimates of Russia’s losses as of March 5, according to the Armed Forces of Ukraine. pic.twitter.com/TDpggFdi1d
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 5, 2022
9:40 Harrisová na budúci týždeň zavíta do Poľska a Rumunska
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová pocestuje na budúci týždeň do Poľska a do Rumunska. Cieľom jej návštevy bude preukázanie podpory východnému krídlu Severoatlantickej aliancie (NATO) na pozadí vojny na Ukrajine. Oznámil to v piatok Biely dom, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.
Harrisovej cesta, ktorá je naplánovaná na 9.-11. marca, sa začne vo Varšave, odkiaľ sa viceprezidentka presunie do Bukurešti. Biely dom ďalej oznámil, že jej cesta „bude demonštrovať silu a jednotu NATO“, ako aj „podporu zo strany Spojených štátov pre východné krídlo Severoatlantickej aliancie vo svetle ruskej agresie“.
Harrisová má v úmysle diskutovať o tom, „ako môžu USA ďalej podporovať susedov Ukrajiny v čase, keď do nich prúdia utečenci unikajúci pred násilím“ vo svojej napadnutej vlasti, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.
9:35 Rusko vyhlásilo v dvoch územných oblastiach evakuačné prímerie, tvrdia ruské agentúry
Ruské štátne tlačové agentúry informovali, že ruská armáda vyhlásila v sobotu v dvoch územných oblastiach Ukrajiny prímerie, ktoré umožní civilnému obyvateľstvu, aby sa z nich mohlo vysťahovať. Píše o tom agentúra AP.
Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení, ktoré podľa AP priniesli agentúry RIA Novosti a TASS, uvádza, že dalo súhlas na vytvorenie evakuačných únikových ciest, ktoré od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ) umožnia evakuáciu civilistov zo strategického prístavného mesta mariupoľ na ukrajinskom juhovýchode a z mesta Volnovacha na východe Ukrajiny.
Ukrajinské ozbrojené sily túto informáciu bezprostredne nepotvrdili a nevedno zatiaľ ani to, dokedy budú tieto humanitárne koridory otvorené, približuje AP.
Na vytvorenie humanitárneho koridoru vyzval niekoľko hodín predtým mariupoľský starosta Vadym Bojčenko. Na sociálnej sieti Telegram zároveň uviedol, že jeho mesto je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády.
„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.
mariupoľ sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450 000 obyvateľov. Mesto, ostreľované ruskými silami, je fakticky odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie.
9:15 Jadrové elektrárne nie sú stavané na vojnu, myslí si expert
Po požiari v Záporožskej jadrovej elektrárni panujú obavy z jadrovej katastrofy. „Jadrové elektrárne nie sú stavané pre vojnové oblasti,“ uviedol analytik James Acton.
Expert si myslí, že jadrová katastrofa je nepravdepodobná, ale nevylúčil, že by sa mohla udiať. Rusi podľa neho nebudú úmyselne útočiť na jadrové reaktory, no ohrozením môže byť riadená strela, ktorej zlyhá navigácia alebo rozhodnutie zaútočiť, keď si Rusi budú myslieť, že v elektrárni sa skrýva nepriateľ.
Viac si môžeš prečítať v našom článku.
8:50 Ukrajina má stále k dispozícii „významnú väčšinu“ svojich vojenských lietadiel
Ukrajina má stále k dispozícii „významnú väčšinu“ svojich vojenských lietadiel, uviedol v piatok predstaviteľ ministerstva obrany USA.
„Ukrajinci majú stále k dispozícii značnú väčšinu svojej vzdušnej bojovej sily, a to ako s pevnými krídlami, tak aj s rotačnými krídlami, ako aj bezpilotné systémy a systémy zem-vzduch,“ povedal predstaviteľ pre agentúru Reuters pod podmienkou anonymity.
Po na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára analytici očakávali, že ruská armáda sa pokúsi okamžite zničiť ukrajinské letectvo a protivzdušnú obranu. To, že tieto prvky obrany naďalej fungujú považujú analytici za „zázrak“.
8:00 Rusko zastavilo paľbu kvôli humanitárnym koridorom
Na zastavení paľby a vytvorení humanitárnych koridorov sa obe strany dohodli na mierových rokovaniach. Koridory majú viesť z miest mariupoľ a Volnovacha.
Ukrajinské strategické prístavné mesto mariupoľ je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru.
„Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať mariupoľ spod blokády,“ uviedol mariupoľský starosta Vadim Bojčenko. „Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal. (TASR)
Zdroje: TASR, SITA