OpenAI rázne odmietla Muskovu megaponuku: Za takmer 100 miliárd eur mu spoločnosť nepredajú

Elon Musk sa pokúsil získať späť kontrolu nad spoločnosťou OpenAI, ktorú v roku 2015 spoluzakladal. Konzorcium investorov pod jeho vedením ponúklo za firmu astronomických 97,4 miliardy dolárov.

Predstavenstvo spoločnosti, ktorá stojí za populárnym chatbotom ChatGPT, však v piatok túto ponuku jednohlasne zamietlo. Informovalo o tom TASR na základe informácií od agentúry AP.

Ako sme nedávno písali, šéf OpenAI Sam Altman Muskovu ponuku prakticky okamžite odmietol a namiesto toho navrhol, že za 9,74 miliardy dolárov kúpi sociálnu sieť X, ktorú Musk kúpil v roku 2022 za 44 miliárd dolárov, ešte pod názvom Twitter.

Musk chcel firmu naspäť

„Ako spoluzakladateľ OpenAI a najinovatívnejší a najúspešnejší líder technologického priemyslu v histórii je Musk osobou s najlepšou pozíciou na ochranu a rozvoj technológie OpenAI,“ argumentoval Muskov právny zástupca.

Lenže súčasný šéf OpenAI Sam Altman má zjavne iné plány. Jeho odpoveď prišla rýchlo a štipľavo: „Nie, ďakujeme, ale ak chcete, kúpime Twitter za 9,74 miliardy dolárov.“

Podobne ako Altman aj predseda predstavenstva OpenAI Bret Taylor v piatok deklaroval, že „OpenAI nie je na predaj“. Dodal, že predstavenstvo jednomyseľne odmietlo najnovší Muskov pokus pohltiť svoju konkurenciu.

Ryanair prináša radikálne zmeny, ktoré ovplyvnia každého. Cestujúci vyjadrili nesúhlas a vyzývajú na bojkot

Dlho ponuku nezvažovali

Právnik spoločnosti OpenAI William Savitt v piatkovom liste Muskovmu právnikovi uviedol, že návrh investorov „nie je v najlepšom záujme misie OAI a je zamietnutý“.

Musk, jeho vlastný startup xAI a konzorcium investičných firiem začiatkom tohto týždňa oznámili, že majú záujem kúpiť OpenAI. Firmu vraj chcú vrátiť k jej pôvodnému poslaniu neziskového výskumného laboratória.

Vo štvrtok Musk deklaroval, že stiahne svoju ponuku na prevzatie, ak OpenAI zastaví svoj prerod na komerčný subjekt a zostane neziskovou organizáciou. Táto požiadavka bola aj v nedávnom súdnom podaní vypracovanom Muskovým právnym tímom.

Musk a Altman v roku 2015 spoločne pomohli založiť spoločnosť a neskôr súperili o to, kto ju bude viesť. Musk napokon v roku 2018 odstúpil z jej predstavenstva. Dovtedy do OpenAI investoval približne 45 miliónov dolárov.

OpenAI tvrdí, že jej reštrukturalizácia je nevyhnutná pre dlhú životnosť spoločnosti a pre prístup ku kapitálu. Uviedla, že ak si ponechá svoju neziskovú štruktúru v súčasnej podobe, nebude schopná udržať krok vo vysokokonkurenčnom svete inovácií v oblasti umelej inteligencie. Reštrukturalizáciu plánuje dokončiť do roku 2026. 

Musk chce vymazať vládne agentúry

Miliardár Elon Musk, ktorý má v novej americkej administratíve status osobitného vládneho zamestnanca, vo štvrtok v rámci boja s byrokraciou vyzval na „vymazanie celých agentúr“ pôsobiacich v rámci federálnej vlády Spojených štátov.

Ako informovala agentúra AP, Musk to vyhlásil vo videopríhovore k účastníkom Summitu svetových vlád (WGS) v Dubaji v Spojených arabských emirátoch, v ktorom načrtol priority administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa a upozornil okrem iného aj na riziká umelej inteligencie.

„Naozaj tu máme vládu byrokracie, ktorá je v protiklade k vláde ľudu – demokracii,“ konštatoval Musk. Podľa jeho slov je potrebné „vymazať celé (vládne) agentúry“, urobiť všetko pre to, aby ich nebolo priveľa.

„Ak neodstránime korene buriny, potom burina opäť ľahko vyrastie,“ vyhlásil obrazne na margo údajne privysokého počtu úradov.

AP podotkla, že Musk si od prevzatia vedenia úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) už – s Trumpovým súhlasom – upevnil kontrolu nad veľkou časťou jeho administratívy. Muskov prístup zahŕňa odsúvanie kariérnych úradníkov na vedľajšiu koľaj, získavanie prístupu k citlivým databázam i náznaky ústavného konfliktu presahujúceho hranice prezidentského úradu.

Muskova nová rola dáva jeho vyjadreniam väčšiu váhu, než by im prináležala, keby bol „len“ najbohatším človekom na svete. Jeho verejné vyjadrenia napovedajú, že súčasná administratíva má izolacionistický prístup k účinkovaniu USA na Blízkom východe, kde Spojené štáty po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 viedli vojny v Afganistane aj v Iraku, píše AP.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy