Opičie kiahne zmutovali. Je to až príliš rýchlo, hovoria vedci

O tom, že vírus opičích kiahní, ktorý sa stal najväčším strašiakom, začne mutovať, sa vedelo. Nikto však nepredpokladal, že mutácia príde takto rýchlo. Podľa portálu Science alert vírus pravdepodobne prešiel obdobím zrýchlenej evolúcie. To potvrdzuje aj nová štúdia.

Od májového prepuknutia vírusu mimo Afriky sa ním nakazilo až 3 500 osôb v 48 krajinách sveta. Kvôli desiatkam nových mutácií môžu byť teraz opičie kiahne omnoho infekčnejšie.

Nová štúdia totiž ukázala, že vírus nesie až 50 nových mutácií, ktoré boli doposiaľ nespozorované pri kmeňoch z rokov 2018 a 2019. Autori štúdie upozornili aj na to, že vedci bežne neočakávajú, že vírusy ako opičie kiahne získajú každý rok viac ako jednu alebo dve mutácie.

Staroveký zabijak sa stáva odolným voči liekom. Odborníci varujú pred zdravotnou krízou

Opičie kiahne sú považované za zriedkavé ochorenie a virológovia si myslia, že môže prirodzene cirkulovať u opíc alebo hlodavcov. Ortopoxvírus pochádza z rovnakej čeľade a rodu ako vírus variola, ktorý spôsobuje kiahne. Zvyčajne sa však nerozšíri ďaleko za západnú a strednú Afriku, kde je endemický.

Vedci ostali prekvapení

To nás dostáva k skutočnosti, že rok 2022 je výnimkou. Tohtoročné rozšírenie opičích kiahní za hranice Afriky prekvapilo vedcov. Svetová zdravotnícka organizácia bola tiež vedená k tomu, aby začala zvažovať, či prepuknutie klasifikovať ako globálnu zdravotnú núdzovú situáciu. 

Podľa STAT možno kmene vírusu opičích kiahní rozdeliť do dvoch línií. Ide o líniu Konga a západnej Afriky, pričom každý z nich má vlastnú úroveň úmrtnosti. Západoafrická línia má približne 1 % úmrtnosť, zatiaľ čo línia z povodia Konga zabíja odhadom 10 % tých, ktorých infikuje. Prebiehajúcu epidémiu má poháňať práve západoafrická línia.

Historicky sa opičie kiahne prenášajú z človeka na človeka tesným kontaktom kože s otvorenými kožnými léziami, telesnými tekutinami, kontaminovaným materiálom alebo kvapôčkami z dýchacích ciest vykašľanými do vzduchu.

zdroj: SITA/CDC via AP

Bezprecedentná rýchlosť nových infekcií by však mohla znamenať, že nastali zmeny v infikovaní svojich hostiteľov. Príčinou tohto javu môžu byť práve nové mutácie. 

Mnohé výskumníkmi identifikované mutácie obsahujú jasné stopy, že sa mohli objaviť v dôsledku kontaktu vírusu s ľudským imunitným systémom.

Konkrétne ide o rodinu enzýmov bojujúcich proti vírusom nazývaných APOBEC3. Tieto enzýmy útočia na vírusy tým, že ich nútia robiť chyby, keď kopírujú svoj genetický kód. To následne spôsobí rozpad vírusu. 

Počet mutácií sa zvýšil už v 2018

V niekoľkých prípadoch však vírus stretnutie prežije a tiež zachytí niekoľko mutácií vo svojom genetickom kóde. V dôsledku toho je podľa vedcov možné, že tieto druhy bitiek sa opakovali a spôsobili, že vírus v krátkom čase zachytil veľa mutácií.

Miera mutácií tohto vírusu sa prvýkrát zvýšila v roku 2018 a existujú aj vysvetlenia, prečo sa tak stalo. Podľa odborníkov je možné, že vírus cirkuluje v ľuďoch na nízkych úrovniach a prostredníctvom svojich bojov s enzýmami získava množstvo nových mutácií.

Odborníci tiež vysvetľujú, že vírus sa mohol nejaký čas šíriť aj medzi zvieratami v neendemických krajinách bez toho, aby sme si to všimli. V roku 2018 následne preskočil na ľudí.

Tiež je možné, že po vypuknutí opičích kiahní v Nigérii v roku 2017 sa vírus šíril väčšinou v afrických krajinách. Jeho vývin bol rýchly, keď sa presúval medzi menšími komunitami. Až v roku 2018 došlo k jeho oživeniu v neendemických krajinách. 

Rýchlo sa zaočkujte, vyzýva Británia. Vrátil sa tam nebezpečný poliovírus

V Spojených štátoch boli opičie kiahne naposledy takto rozšírené v roku 2003, keď sa 71 ľudí nakazilo západoafrickou líniou po tom, čo zásielka infikovaných gambijských vrecovitých potkanov dovezených do Texasu z Ghany preniesla chorobu na miestne psy z prérií. 

Identifikovať sa dajú aj do 3 hodín

Podozrenie na opičie kiahne sme mali aj na Slovensku, Úrad verejného zdravotníctva však informoval, že sa podozrenie nepotvrdilo. Na Slovensku sme tak doteraz nezaznamenali žiaden prípad opičích kiahní.

Virologický ústav SAV je v súčasnosti pripravený na spoluprácu s Úradom verejného zdravotníctva. „Sme schopní urobiť tú diagnostiku. Veľmi radi by sme sa dostali k vzorkám. Nemáme k nim však prístup, v kompetencii to má Úrad verejného zdravotníctva,“ uviedol virológ Slovenskej akadémie vied Boris Klempa v relácii Braňa Závodského. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko