Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) budú sťahovať výrobu do Ázie
Na výber mali z niekoľkých lokácií, rozhodli sa pre jednu z nich
OFZ OravaTASR/Erika Ďurčová, Miroslava Mlynárová
Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) budú sťahovať výrobu do Ázie
Na výber mali z niekoľkých lokácií, rozhodli sa pre jednu z nich
Drahé energie zdvihli tlak všetkým slovenským firmám. Niektoré však rapídny nárast cien energií napriek všetkým snahám neutiahli a boli nútení svoje fabriky pozatvárať. Jednou z nich bola aj oravská fabrika, Oravské ferozliatinárske závody (OFZ).
Tí boli ešte minulý rok krízou donútení vypnúť všetkých sedem pecí. V tom čase prišlo o prácu vyše tristo ľudí z viac ako štyristo zamestnancov. Po desiatich mesiacoch výrobu opäť obnovili, no napriek tomu sa stále nevrátili na „predkrízovú“ dobu. Dôvodom boli vysoké ceny elektriny a lacnejšia konkurencia z tretích krajín. Aktuálna situácia dohnala vedenie závodov k bezprecedentnému kroku, informuje portál Hospodárske noviny.
Radšej Uzbekistan ako Slovensko
Generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok ešte minulý rok tvrdil, že ak im štát nepomôže, zbalia sa a pôjdu vyrábať do Ázie. Dnes sa jeho varovania stávajú skutočnosťou. Nulová podpora priemyslu sa totiž naozaj začala prejavovať a ferozliatinári z Oravy sa rozhodli vycestovať za lepšími podmienkami. Chcú relokovať časť výroby do Uzbekistanu.
„Rozhodli sme sa premiestniť časť výroby mimo Európskej únie. Ak plány vyjdú, začneme s relokáciou prvej pece. Výrobu na nej plánujeme spustiť už v októbri,“ povedal pre Hospodárske noviny generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok.
Ako uviedol, jednu polovicu výroby plánujú presunúť do Ázie, druhá ostane doma. Na výber mali niekoľko lokácií ako India, Egypt, Brazília, Bosna a Hercegovina, Azerbajdžan a Uzbekistan. Cenu elektriny budú mať v tamojšej krajine tretinovú v porovnaní s cenou na Slovensku.
Plánovaný presun časti výroby hutníckej spoločnosti OFZ zo Slovenska do Uzbekistanu by nemal mať zásadný vplyv na zamestnanosť. Väčšinu zamestnancov spoločnosti totiž prepustili už vlani. Pre TASR to v pondelok uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Branislav Klocok.
Dodal, že diskusie s uzbeckým partnerom okolo prenesenia časti výroby sú aktuálne pred finalizáciou. „Samozrejme, môžu sa ešte vyskytnúť najmä technické okolnosti, ktoré tento proces môžu zastaviť,“ podotkol Klocok.
Výrobca ferozliatin z Oravy očakáva od presunu najmä to, že si aspoň čiastočne udrží trhové pozície. Klocok podotkol, že hlavným dôvodom tohto kroku je diametrálne odlišný postoj Slovenska k podpore priemyslu v porovnaní napríklad s Francúzskom či Nemeckom. Z toho vyplýva aj cena elektrickej energie.
„Bol by som veľmi nerád, aby to vyznelo tak, že máme nastavenú ruku a čakáme na podporu, ktorú musia zaplatiť daňoví poplatníci, lebo my sme nekonkurencieschopní. Hovoríme len, že Slovensku musia platiť rovnaké pravidlá ako v iných európskych krajinách. Inak nebude nik vyrábajúci na Slovensku schopný konkurovať západoeurópskym výrobcom,“ vysvetlil.
Ako povedal pre INDEX denníka SME Branislav Klocok, v čase spúšťania jednej zo siedmich pecí v závode v Oravskom Podzámku-Široká, „ešte sme zďaleka neprekonali krízu a nevraciame sa do biznisu s fanfárami“.
V rozhovore pre spomínaný denník povedal, že za trištvrte roka medziročne prišli o dve tretiny objemu všetkých zákaziek. Zákazky im prebrali konkurenti aj z tretích krajín, no predovšetkým firmy z Európy, Francúzska a Nórska.
Musia konkurovať celému svetu
Pre denník Pravda Klocok ešte minulý rok povedal, že konkurovať musia celému svetu, kde neplatia také pravidlá, ako sú nastavené v Európskej únii a na Slovensku.
„Sme vystavení vo veľkej miere voľnej konkurencii z tretích krajín, kde neplatia rovnaké podmienky ako v Európskej únii. Ako som spomínal, až 50 percent ferozliatinárskych produktov spotrebovaných v EÚ pochádza práve z tretích krajín.“
„Žiadne importné clá na tieto výrobky v princípe neexistujú, a keď máte krajiny, kde je elektrina podstatne lacnejšia a prístup k ochrane životného prostredia je ľahostajnejší, tak máte oproti nim obrovskú nákladovú nevýhodu. Tú je kompenzovať veľmi zložité a zabetónovať sa v pozícii, ktorá je vyššia ako úroveň konkurencie z tretích krajín, je obrovské riziko,“ povedal Klocok pre denník Pravda.
Ešte predtým, než spoločnosť začala odstavovať pece, mala približne 400 zamestnancov. V dôsledku zastavenia hutníckej výroby, ako sme avizovali, museli stovky z nich prepustiť. „Na túto jednu pec sme prijali naspäť 20 zamestnancov. Sú to v podstate bez výnimky tí, ktorí u nás pracovali,“ zhodnotil riaditeľ pre TASR v apríli tohto roka.
Upozornil však, že dlhodobo je prevádzka jednej pece nerentabilná, keďže fixné náklady súvisiace s prevádzkou fabriky sú príliš vysoké. Podľa Klocoka potrebujú vyrábať aspoň na troch peciach, aby fixné náklady dostali na úroveň, ktorá je dlhodobo udržateľná.
Zhodnotil, že ceny energií sa síce už dostali na rozumnejšiu úroveň, no stále nie sú na takej hladine, aby spoločnosť dokázala dlhodobo generovať aj zisk.
Ďakujeme, že čítaš Startitup. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@startitup.sk.