Osamelosť u mladých alarmujúco stúpla. Život sa mení na hotový boj o prežitie

Problém s narastajúcimi mentálnymi poruchami je v posledných rokoch čoraz viac skloňovaný. Práve kvôli tomuto problému sa uskutočnila konferencia Vizionári na tému: Prežijú mladí ľudia v 21. storočí? Na diskusii bol okrem mnohých informácií predstavený aj údaj 36 %. Práve toto číslo totiž odzrkadľuje percento mladých ľudí, ktorí v súčasnosti trpia pocitom osamelosti.

zdroj: Konferencia Prežijú mladí ľudia v 21. storočí?

Toto číslo však bolo pred troma rokmi štvornásobne nižšie. Za príčinu sa považujú časté zmeny. Vďaka veľkým zmenám vo svete za posledné tri roky stúpa aj stres mladej generácie a s ňou prichádzajú úzkosť a osamelosť. Daniel Bútora, zakladateľ siete súkromných škôl, hovoril, že tento trend zmien nás najbližšie dekády neopustí a mali by sme sa na to pripraviť.

Celé to odštartovala pandémia

Slovensko a aj väčšina Európy žila v pomernom pokoji. Pandémia však zapríčinila to, že sa naša populácia opäť raz stretla so smrťou. To začalo vyvolávať úzkosť, ktorá od konca roka 2019 stúpla až päťnásobne. To, že sa všetko uzatvorilo a jediná forma komunikácie boli sociálne siete, vytvorilo izoláciu, ktorá len zvyšovala pocit osamelosti.

Učitelia to po návrate do škôl skutočne nemali ľahké. Mnoho z nich si totižto uvedomovalo, že ich práca v najbližšom období nemá byť len čisto edukačná. Veľa pedagógov muselo zastávať aj funkciu čiastočného psychológa, ktorý dieťaťu naslúcha a tvorí mu aspoň základnú oporu.

„Dôležité bolo usmernenie učiteľov, aby si uvedomili, že deti sa po dlhodobom odlúčení od kolektívu musia opäť aklimatizovať, aby boli v psychickej pohode,“ dodáva Eva Polláková, riaditeľka Súkromnej základnej školy BESST v Trnave.

zdroj: Unsplash/engin akyurt

Keďže sa svet mladých dosť preniesol do online sveta a prostredia sociálnych sietí, na svetlo sveta vyplával ďalší veľmi vážny problém mladej generácie. Je ním kyberšikana. Na jej rast upozornila aj poslankyňa eurpoarlamentu Miriam Lexman, kedy taktiež otvorene povedala, že proti kyberšikane nemáme žiaden systém ako jej predísť.

Spolu s technológiami a internetom sa mladí ľudia podstatne ľahšie dostávajú aj k dezinformáciám a hoaxom. Veľmi rozsiahle algoritmy sa pokúšajú uchmatnúť pozornosť užívateľov, teda viac a viac zapadajú do bublín bez širšieho spektra názorov.

Podľa Miriam Lexmann potrebujeme nastaviť systém tak, aby ochraňoval slobodu slova, ale zároveň ochraňoval aj základné demokratické hodnoty a nedošlo k činom, ako sa stalo v prípade streľby na Zámockej. 

Prevencia je tou najsilnejšou zbraňou

Prevencia sa zväčša spája so školami a edukáciou. No začať by sa mala už v domácom prostredí. Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, hovorila aj o tom, ako nie je bezpečné zakazovať deťom iný pohľad.

Základným kľúčom totiž je komunikácia. Rodičia by preto mali dovoliť mládeži nazrieť aj na druhú stranu barikády, ale následne s nimi viesť dialóg a klásť otázky ako: Prečo to nie je správne? Aké pocity to v tebe vyvolalo?

Streľba na Zámockej ulici v Bratislave

GALÉRIA+ 7

Viacerými problémami sa zaoberá aj Eva Pollaková, ktorá stojí za takzvanými triedami budúcnosti. V týchto triedach využíva viaceré aspekty, medzi ktoré patrí aj flexibilita. Tú zabezpečuje trieda, ktorá sa vie premeniť podľa potrieb. Žiakom je to príjemnejšie než chladné triedy, kde sa celý deň pozerajú svojmu spolužiakovi na chrbát a počúvajú výklad. 

zdroj: Lab BESST

Interaktívne pracujú napríklad aj s tabletmi, ktoré dostávajú na výučbu, ale aj domov. Spolu s nimi sa veľmi opatrne učia, ako narábať nielen s technológiami, ale aj s informáciami a internetom. 

„Je rozdiel, keď má dieťa kritické myslenie a keď má vnímavé kritické myslenie. Ku kritickému mysleniu treba často aj tú zložku citu,“ povedala pre Startitup Janette Motlová.

Príliš vysoké nároky 

Na diskusii rovnako odznelo aj hodnotenie vysokých škôl. Ivan Šiller zdôraznil to, za čo boli univerzity v minulosti kritizované. Aj dnes sú totiž veľmi odtrhnuté od praxe. To zapríčiňuje na pedagogických smeroch stratu motivácie pre prácu učiteľa pri toľkom množstve teórie. 

„Študenti pedagogiky by mali mať od začiatku priamu prax s deťmi. Dostanú sa tak k priamemu kontaktu s realitou.“

Na Slovensku sa na mladých ľudí dáva až priveľký dôraz na vysokú školu. Veľká väčšina mladých je odmala vedená k tomu, že pokiaľ nebudú mať vysokoškolský titul, tak z nich nemôže byť úspešný človek, nebudú mať dostatočné vzdelanie a nebudú sa vedieť finančne zabezpečiť.

zdroj: TASR

Práve pod týmto tlakom sú presvedčení o tom, že na vysokú školu jednoducho ísť musia. Nie je to však tak. Každý mladý človek by sa mal rozhodnúť na základe seba a rodičia by tu mali byť na to, aby svoje dieťa v jeho voľbe podporili. Pokiaľ je človek na vysokej škole pod pre tlak okolia, je väčšia šanca výskytu úzkosti a ďalších mentálnych porúch.

Tento rok EÚ vyhlásila ako rok mládeže, počas ktorého chce upozorniť na rôzne problémy. Pokiaľ si jeden z tých, čo trpí akoukoľvek poruchou, nemusíš sa báť. Choď za svojimi blízkymi a otvorene sa o tom s nimi porozprávaj. Ak nemáš nikoho v rodine, komu by si dôveroval, skús nájsť odbornú pomoc v podobe psychológa. Nie je to žiadna hanba.

Hoaxy a mladí 

Len pár dní dozadu sme mohli byť svedkom toho, ako dezinformácie a akési bubliny informácií doslovne zabíjali. Nielen mladí ľudia by si mali uvedomiť veľkú zodpovednosť, ktorá prichádza s internetom. Možno si síce povieš, že nie si žiaden influencer alebo niečo podobné, avšak aj tvoje zdieľanie informácie ju posunie minimálne k niekoľkým priateľom. 

Pýtali sme sa europoslankyne Miriam Lexmann, aké legislatívne opatrenia v diskutovanej veci plánuje robiť Európska únia, pretože tento problém je problémom globálnym a nie je len na Slovenku.

zdroj: Konferencia Prežijú mladí ľudia v 21. storočí?

„Dnes už nikto nemôže byť arbitrom pravdy. Materiály sú ľuďom dané čoraz zákernejším spôsobom a veľmi dobre obalené. To, čo je skutočným negatívom, sú algoritmy, ktoré nás vystavujú týmto nepravdivým informáciám,“ vysvetlila.

„Práve tu by mala vstúpiť nejaká legislatíva, ktorá by chránil prostredie diskusie, aby ostalo, čo najorganickejšie a nezatláčala by ľudí čoraz viac do týchto názorových bublín. Veľa ľudí sa bojí tejto legislatívy a aj toho, že by sme stratili slobodu slova. Tú chceme zachovať pre každého občana, ale nie pre rôzne falošné profily.“

Tiež nám prezradila aj o právnych krokoch, ktoré sa udiali: „Už sme urobili jeden krok na pôde európskeho parlamentu so zákonom o digitálnych službách. Tento zákon ma zamedziť mladistvej tvorbe účtov na sociálnych sieťach, ale aj napríklad tomu, aby neboli vystavovaný cielenej reklame.“