Oskar Rózsa reaguje na kritiku novej hymny: „Nie je to karaoke, ale oslavný chválospev“

Ako sme ťa už dnes informovali v tomto článku, rok 2025 na Slovensku začal historickým momentom – premiérou novej úpravy štátnej hymny, ktorá zaznela v prvých minútach nového roka vo vysielaní Slovenskej televízie a rozhlasu.

Nový aranžmán, pripravený pod záštitou Ministerstva kultúry SR, priniesol moderný a slávnostný tón obohatený o typicky slovenský prvok – fujaru. Táto úprava, ktorá prichádza po viac ako troch desaťročiach, vyvolala nielen pozitívne reakcie, ale aj ostrú kritiku verejnosti a odborníkov.

Hoci text a nápev hymny zostali nezmenené, nový aranžmán upravil tempo, zvýraznil melódiu a zmenil zakončenie z molového akordu na durový, čím dodal hymne optimistickejší tón.

Nová verzia bude po prvýkrát odprezentovaná naživo na novoročnom koncerte Slovenskej filharmónie. Autorom úpravy je známy slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorého práca však okamžite rozprúdila verejnú diskusiu.

Vlna kritiky za „gýč“ a „nacionalizmus“

Kritici označili novú hymnu za prehnane nacionalistickú, s dôrazom na tradície, ktorý mnohí považujú za neštandardný. Objavili sa výčitky na adresu gýčovosti a nákladov spojených s produkciou. Na tieto výhrady Rózsa odpovedal na platforme Telegram, kde bránil svoje rozhodnutia a proces tvorby, ale svoju argumentáciu po chvíli zmazal.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

„ÁNO, v zopár miestach spev zaniká,“ priznal Rózsa. Dodal však, že toto rozhodnutie bolo zámerné: „Nie je to karaoke. Pri mixe sa počítalo s tým, že text každý dôverne pozná, a nepotrebuje ho počuť tak nahlas, aby sa nestratil.“

Rózsa uviedol, že takéto riešenia sú bežné v hudobnej produkcii, od klasickej hudby až po rockové kapely ako U2. Podľa jeho slov bolo cieľom dosiahnuť homogénny zvukový celok, ktorý nevyzdvihuje len spev, ale všetky nástroje.

Odpoveď na „bezcharakterné útoky“

Okrem technických vysvetlení Rózsa reagoval aj emocionálne. „Som rád, že to, čo som zamýšľal a snažil sa zrealizovať v podmienkach, ktoré neželám nikomu, sa podarilo na vás preniesť aj navzdory bezcitným a bezcharakterným útokom,“ napísal.

Vyjadril poľutovanie nad tým, že jeho práca bola sabotovaná, a pridal odkaz pre svojich podporovateľov: „Posielam vám nahrávku priamo odo mňa, tak ako má znieť.“

Rózsa takisto kritizoval ľudí, ktorí podľa neho nerozumejú komplexnosti hudobnej tvorby. „Každý mix obsahujúci viac než 3 – 4 nástroje je o kompromisoch,“ poznamenal. Dodal, že YouTube kvalita nahrávky nemôže adekvátne reprezentovať jeho prácu a že ide len o verziu prispôsobenú bežnému počúvaniu.

Hymna ako symbol národnej identity

Napriek kontroverziám nová úprava hymny zdôrazňuje kombináciu tradície a moderného prístupu. Ministerstvo kultúry odporučilo používanie novej verzie ako oficiálnej štátnej hymny SR, pričom staršie verzie zostanú v platnosti až do úplného zavedenia nového aranžmánu.

Speváci a hudobníci môžu hymnu interpretovať tak, ako boli doteraz zvyknutí, čo podľa ministerstva zabezpečuje kontinuitu.

Rózsa označil hymnu za oslavný chválospev, ktorý ponúka viaceré verzie – symfonickú, so zborom a dokonca špeciálnu „polnočnú“ verziu prispôsobenú rôznym príležitostiam.

Sám však priznal, že celý proces tvorby bol mimoriadne náročný a emocionálne vyčerpávajúci. „Môj príbeh s hymnou už bude asi navždy poznačený gučou v hrdle a slzami v očiach,“ napísal.

Rózsa reaguje ostro aj na ďalšiu kritiku

Oskar Rózsa pokračuje vo svojich reakciách na kritiku, tentoraz adresovanú violončelistovi Jozefovi Luptákovi. Vo svojom najnovšom vyjadrení na platforme Telegram ostro reagoval na poznámky, ktoré zazneli zo strany tohto známeho umelca.

Rózsa vo svojom príspevku uviedol:

„JOZEF LUPTÁK VIOLONCELISTA celý život zúfalo neschopný zahrať čisto aspoň čistú kvintu, na ktorého koncertoch zaspávajú aj také esá ako knieža Schwarzenberg. Samozvaný improvizátor hrajúci jednu infantilnú pesničku dookola, úžitkový chudák s úsmevom chlapčeka sa tiež vyjadruje o nejakej žuvačke. Jožko, neser, lebo začnem s analýzou tvojej muzikality a o tvojich verejne známych prepojeniach, bez ktorých by si hral asi na ulici s klobúkom, a to sa ti veru páčiť nebude. Kde berieš vôbec odvahu sa ozývať? Medzi cellistami si celoživotne na posmech, ty protekčný umelec. P.S.: Ty si mal niekedy so mnou problém? Lebo ja som ťa vždy rešpektoval, aj keď som nemusel… Ja nemám agendu a sponzorov ako ty.“

Táto ostrá reakcia prišla po tom, čo Jozef Lupták údajne kritizoval novú verziu hymny, pričom ju prirovnal k „žuvačke“. Rózsa sa v príspevku nielenže bránil, ale otvorene spochybnil aj Luptákovu umeleckú kvalifikáciu a kariéru.

Budúcnosť hymny pod znakom diskusií

Zavedenie novej hymny je významným krokom, ktorý má posilniť reprezentatívny charakter tohto národného symbolu. Kritici však naďalej vyjadrujú obavy, že zmena bola pripravená narýchlo a bez širšej odbornej diskusie.

Ako uviedol teoretik popkultúry Juraj Malíček, „celý proces bol zbytočne dlhý a výsledok nepôsobí presvedčivo.“

Hoci nová hymna už od prvých dní čelí kontroverziám, čas ukáže, či si získa srdcia Slovákov a stane sa plnohodnotným symbolom ich identity. Ako Rózsa zdôraznil, „čo sa vlastne podarilo, alebo nepodarilo, ukáže až čas.“

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska