Ostré vyjadrenia premiéra Orbána: „Netreba odchádzať z EÚ, ona sa rozpadne sama“

„Sú potrebné radikálne zmeny, a hoci európski lídri sa zhodli na tom, čo treba urobiť, nič sa nedeje,“ myslí si predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Začal pritom hovoriť o rozpade Európskej únie (EÚ). Jej budúcnosť je podľa neho neistá, a ak to pôjde takto ďalej, rozpadne sa sama.

Slová maďarského premiéra o rozpade EÚ prichádzajú deň po tom, ako podobnú formuláciu na sociálnej sieti zvolil slovenský premiér Robert Fico (SMER-SD). Popri Ukrajine je podľa slovenského predsedu vlády EÚ druhá v poradí, pokiaľ ide o porazených.

O „upadaní“ EÚ hovoria Fico a Orbán v čase, keď sa javí, že USA a Rusko by chceli mier na Ukrajine uzatvoriť bez Kyjeva. To však európski lídri aj ukrajinský prezident rapídne odmietajú.

Orbán si myslí, že AfD je budúcnosť

Podľa slov Orbána pritom Európa bojuje o prežitie. „My by sme však nemali uvažovať o Európe, ale o Maďarsku. Potrebujeme hospodársku politiku, ktorá funguje aj vtedy, keď sa hospodárskej politike EÚ darí, aj keď sa jej nedarí,“ vyjadril sa.

K nedávnej schôdzke so spolupredsedníčkou nemeckej nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou maďarský ministerský predseda poznamenal, že nemecký politický systém prejde korekciou.

„Posilnia tam strany, ktoré stoja v zásadných otázkach na strane ľudí, akou je napríklad aj AfD. Jej predstavitelia hovoria presne to, čo chcú ľudia počuť, vrátane zníženia daní a zachovania kúpnej sily strednej triedy,“ dodal.

AfD je podľa Orbána budúcnosť, preto sa na stretnutí s Weidelovou chcel dozvedieť, ako to ovplyvní Maďarsko. Nástup AfD, ktorý je v nemeckej tlači zatracovaný, je podľa Orbána pre Maďarsko dobrou vecou.

Súd v Sasku pritom koncom januára potvrdil, že strana AfD môže byť v spolkovej krajine Sasko na východe krajiny označovaná za pravicovú extrémistickú skupinu. Ide o konečný verdikt vyššieho správneho súdu. Podľa neho existuje dostatočné množstvo dôkazov, podľa ktorých organizácia spomenutej strany v tejto spolkovej krajine vedie kampaň proti ľudskej dôstojnosti určitých skupín ľudí, ako aj proti princípom demokracie.

Macron varuje pred mierom, ktorý by predstavoval kapituláciu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôrazňuje, že Európa musí byť súčasťou bezpečnostného plánu, ktorý bude sprevádzať mierovú dohodu. V piatkovom rozhovore sa takto vyjadril pre denník Financial Times.

„Mier, ktorý je kapituláciou by bol zlou správou pre všetkých“, povedal Macron pre Financial Times. Macron pre FT zdôraznil, že bude na Ukrajine, aby diskutovala o otázkach svojho územia a suverenity. Európa však podľa jeho slov musí zohrávať úlohu v regionálnej bezpečnosti.

„Je na medzinárodnom spoločenstve, s osobitnou úlohou Európanov, aby diskutovalo o bezpečnostných zárukách a v širšom zmysle o bezpečnostnom rámci pre celý región. Práve v tom máme svoju úlohu,“ vyhlásil francúzsky prezident. Európa sa musí posilniť a zabezpečiť si vlastnú budúcnosť, zopakoval.

zdroj: TASR/AP Photo/Thibault Camus

Kedy bude Zelenskyj rokovať s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok (13. 2.) uviedol, že sa chce so Spojenými štátmi dohodnúť na pozícii, ktorá by „zastavila“ ruského prezidenta Vladimira Putina, a až potom začne rokovať s Moskvou. Zároveň vyhlásil, že Ukrajina nebude akceptovať žiadnu bilaterálnu dohodu o svojom osude, ktorú by Rusko a USA dosiahli bez účasti Kyjeva.

„Prioritou sú pre nás ukrajinsko-americké stretnutia. A až po takýchto stretnutiach, po vypracovaní plánu na zastavenie Putina je podľa mňa férové hovoriť s Rusmi,“ povedal Zelenskyj deň po telefonáte Donalda Trumpa s Putinom. Neskôr Trump telefonoval aj so Zelenským.

Zelenskyj sa tiež vyjadril, že verí, že Ukrajina je Trumpovou prioritou, ale že „v každom prípade nie je veľmi príjemné“, že Trump najprv telefonoval s Putinom a až potom s ním. Zelenskyj odmietol akceptovať akúkoľvek dohodu o Ukrajine medzi Moskvou a Washingtonom bez účasti Kyjeva. Vyzval Európu, aby si sadla za rokovací stôl a diskutovala o ukončení vojny.

EÚ a Ukrajina prehrali, tvrdí Fico a zdieľa fotku s Putinom. Výhru v „politickej štvorhre“ pripisuje USA a Rusku

Stretnutie ministrov obrany členských štátov NATO

Na pozadí správ o rokovaniach Putina s Trumpom sa vo štvrtok v Bruseli koná schôdzka ministrov obrany členských štátov NATO. Britský minister obrany John Healey pre novinárov odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa rozhovoru medzi ruským a americkým prezidentom. Odvolal sa na to, že sa o ňom dozvedel len z médií.

Podľa britskej stanice BBC však Healey zdôraznil, že „chceme vidieť trvalý mier“, a prízvukoval, že „bez Ukrajiny nemôžu byť žiadne rokovania o osude Ukrajiny.“ Dodal, že úlohou NATO zostáva postaviť Ukrajinu do čo najlepšej pozície pred možnými rokovaniami.

Ministri obrany Estónska a Litvy Hanno Pevkur a Dovilé Šakaliené zase zdôraznili, že na rokovaniach o osude Ukrajiny by sa mala zúčastniť aj Európa. Ide podľa nich o spoločnú bezpečnosť. Aj ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Španielska v stredu na stretnutí v Paríži zdôraznili, že akúkoľvek mierovú dohodu na Ukrajine nemožno dosiahnuť bez účasti Kyjeva a jeho európskych partnerov na rokovaniach.

USA môžu vyvinúť nátlak na Rusko aj cez vojenské opatrenia

Viceprezident USA J. D. Vance sa pre denník Wall Street Journal (WSJ) pred konaním Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vyjadril, že Spojené štáty môžu na Rusko vyvíjať nátlak. Urobili by tak, ak by šéf Kremľa Vladimir Putin nebol pripravený na mierovú dohodu.

USA môžu nátlak robiť prostredníctvom sankcií alebo vojenských opatrení. „Existujú ekonomické prostriedky nátlaku a, samozrejme, aj vojenské prostriedky nátlaku“, ktoré USA môžu proti Putinovi nasadiť, poznamenal podľa WSJ Vance. Pre Spojené štáty je totiž podľa neho dôležitá „suverénna nezávislosť Ukrajiny“.

„Domnievam sa, že tu bude dohoda, ktorá mnohých ľudí šokuje,“ uzavrel pre Wall Street Journal Vance.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie