Ostrov z nórskej mytológie je pozoruhodný. Materiál, z ktorého sú tu postavené domy je inšpiráciou pre celý svet

Dánsky ostrov Læsø je zaujímavý okrem iného aj netradičným typom striech, ktoré sú vyrobené z morských rias. Morská tráva eelgrass rastie v moriach, ktoré tento jedinečný slaný ostrov obkolesujú. 

V minulosti sa tu eelgrass vyskytovala v takom hojnom množstve, že sa pravidelne vyplavovala na brehy ostrova. Aj vďaka svojim úžasným vlastnostiam sa stala jedným z materiálov, ktoré domácemu obyvateľstvu priniesli úžitok pri výstavbe svojich obydlí. 

Začiatkom minulého storočia bola väčšina striech domov na ostrove pokrytá morskými riasami. Kvôli chorobe, ktorá spôsobila, že z nej ubudlo podstatné množstvo, technika využívania morskej trávy postupne zanikala. 

Na ostrove, ktorý má približne 1 800  obyvateľov, sa dnes nachádza už iba asi 36 domov s morskými riasami. Od roku 2012 však Henning Johansen postupne pracuje na obnovovaní tejto miestnej architektonickej tradície. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa @joanbrinkolsen, 30 Mar 2018 o 9:51 PDT

Unikátna morská tráva

Eelgrass je charakteristická dlhými a svetlými zelenými listami, ktoré sú široké jeden centimeter a často dlhšie ako dva metre. 

Pred použitím ako pokrytie strechy ju poľnohospodári vyzbierali z pláží, usušili, zviazali a skrútili do hrubých lán. Tie sa tkali cez domáce krokvy na vytvorenie strechy. Tkania sa zúčastňovali takmer všetky dievčatá a ženy na ostrove. 

Vďaka tomu, že sú riasy nasiaknuté soľou, dokážu ako materiál strechy vydržať aj stovky rokov, menia sa do jednej tuhej masívnej hmoty, ktorá je vodotesná aj protipožiarna. 

Dôležitá história ostrova

Po tom, ako riasy napadla hubovitá choroba, ich využívanie upadá. Našťastie sa nájdu ľudia, ktorí sa snažia túto tradíciu obnoviť a zachrániť. Je to jedna z najdôležitejších známok histórie Læsø, preto je to pre ostrov veľmi dôležité. 

Johansen hovorí, že tkanie striech bola výhradne ženská práca. Keďže muži z ostrova boli často na mori, ženy sa museli starať o farmy a domy. 

„Boli na tomto ostrove samy a starali sa o seba. Našli spôsob, ako vyrobiť tieto strechy, čo nikde inde na svete nevidno. Takže, samozrejme, sme na toto dedičstvo veľmi hrdí, “ povedal. 

Na výrobe strechy v tom čase pracovalo 40 až 50 žien. Zhromažďovali morské riasy, ktoré na brehy ostrova vyplavilo po jesenných búrkach a rozložili ich na pole, aby uschli.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lone Arnesen (@rejsegalleriet), 24 Aug 2020 o 9:31 PDT

Celý tento proces trval dlhých šesť mesiacov, no prostredníctvom jeho sa z eelgrass podarilo odstrániť mikroriasy a tým predísť hnilobe. 

Priemerná strecha bola hrubšia ako 1 meter a mohla vážiť až 40 ton. Ženám to v tom čase trvalo jeden deň. Johansenovmu tímu to trvá približne 21 dní. Namiesto 50 žien má iba piatich miestnych mužov. 

Udržateľná budúcnosť

Eelgrass vytvára skutočne veľmi zaujímavý materiál. Nehorí, je odolná voči škodcom aj hnilobe, obsahuje soľ a svojou tuhosťou vytvára aj mimoriadne špecifické tvary. 

Okrem toho sa nachádza po celom svete, aj keď väčšinou na severnej pologuli, absorbuje CO2, má izolačné vlastnosti porovnateľné s vlastnosťami minerálnej vlny, hustého vláknitého materiálu vyrobeného z roztaveného skla, kameňa alebo priemyselného odpadu. 

Ďalšou z výhodných vlastností striech vyrábaných z morských rias je ten, že vydržia aj stovky rokov. Najstaršia vydržala viac ako 300 rokov. Pre porovnanie – betónová škridla, ktorá sa u nás používa bežne, vydrží približne 50 rokov. 

Kombinácia výnimočného dedičstva a udržateľnosti si získala pozornosť viacerých ľudí, medzi nimi aj americkej architektky Kathryn Larsen.

Tá v súčasnosti skúma, ako by bolo možné a najvýhodnejšie využiť systém striech na Læsø všade vo svete.  Z pre niekoho obyčajných morských rias sa chystá vyrobiť udržateľný stavebný materiál. 

Larsen sa chystá zmeniť spôsob, akým spoločnosť nazerá na staršie techniky využívané v stavebníctve. 

„Boli nielen lepšie pre naše životné prostredie, použitím prírodných obnoviteľných zdrojov, ale vytvárali tiež budovy, ktoré boli pre nás zdravšie. V podstate sme na to prišli, no potom sme stratili všetky tieto vedomosti, “ hovorí. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa “𝙴𝚛𝚔𝚔𝚒 𝚃𝚞𝚘𝚖𝚒𝚘𝚓𝚒𝚊” “𝙱𝚛𝚢𝚗𝚍𝚒́𝚜” (@consejo_nordico), 20 Aug 2020 o 11:44 PDT

Čítajte viac z kategórie: Architektúra