Otázky, ktoré by nikdy nemali na pohovoroch zaznieť. Prekračujú hranice zákona

Každý pracovný pohovor má svoje pravidlá. Zaujímavosťou však je, že nejde iba o elementárnu slušnosť, ale aj o legislatívu. Tá totiž určuje, čo je a čo nie je dovolené zisťovať otázkami na pracovnom pohovore.

Z pohľadu práva by mal byť súkromný život od pracovného oddelený. To sa však v praxi úplne nedá, pretože tieto sa prelínajú. Vieš, ako máš reagovať na otázky, ktoré nepovažuješ za vhodné?

Vek, rodinný stav, pomery, v ktorých si vyrástol, vierovyznanie, politické preferencie a mnoho ďalších. To je len časť tém, ktoré by personalista nemal na pracovnom pohovore zisťovať. Hrozí totiž, že poruší zákon.

Podľa zákonníka práce sa potenciálny zamestnávateľ môže pýtať iba na to, čo bezprostredne súvisí s pracovnou náplňou, vzdelaním a s uzavretím pracovnej zmluvy.

Poznáš správnu odpoveď?

Hoci je zákon v prípade týchto otázok relatívne jasný a striktný, prax býva trochu iná. „Skúsený personalista vždy smeruje pohovor tak, aby neporušoval zákon a nepýtal sa na skutočnosti, ktoré nie sú dovolené. Zároveň je však jeho úlohou zistiť, či uchádzač o prácu bude vhodný človek nielen na základe požadovaného vzdelania, praxe, ale aj osobnosti, aby zdieľal firemnú kultúru a jej hodnoty,“ hovorí Roman Kučera, CEO personálnej agentúry MAXIN´S Group.

Odborník tiež pripomína, že každý uchádzač má niekoľko možností, ako môže na nevhodné otázky reagovať.

Nerob na pohovore fatálne chyby a nebuď za hulváta. Mileniáli sú v tom majstri, sú drzí a bez pokory

„Určite odporúčam asertivitu, rozvahu a slušnosť. Keď sa vás opýtajú napríklad na to, či vám má kto strážiť deti cez prázdniny, nie je vašou povinnosťou odpovedať ako v škole. No cieľom otázky je možno iba zistiť, ako budete mať pokryté letné prázdniny, ktoré súvisia s vašou prácou pre danú spoločnosť,“ opisuje možné scenáre Kučera. 

V prvom rade by si mal teda vyhodnotiť situáciu a podľa nej reagovať. Povedať môžeš napríklad túto frázu: „Na túto otázku nie som povinná odpovedať, ale viem, že pre zamestnávateľa je dôležité, ako si viem zorganizovať rodinný život. Myslím, že to v tomto smere zvládam.“ Vhodnou odpoveďou je však aj táto fráza: „Nerada by som odbiehala do osobnej roviny. Poďme sa radšej baviť o náplni práce a povinnostiach.“

Možností je viac

Každý uchádzač o prácu je pred diskrimináciou chránený legislatívou. „Ak sa vám zdá, že sa pohovor vyvíja nevhodným smerom, určite na to môžete vhodným spôsobom upozorniť, minimálne to naznačiť. Strach nie je na mieste, rovnako ako sa nehodí drzé správanie. Možno nebudete vedieť, čo je reálnym cieľom zisťovania na základe položených otázok, ale ak sa vám skutočne nepozdávajú, zrejme sa vám nebude pozdávať ani potencionálny zamestnávateľ,“ myslí si Kučera.

zdroj: Unsplash/Van Tay Media

Ak si bol na pohovore, ktorý ti pripadal skutočne za čiarou, môžeš podať podnet na Štátny úrad inšpekcie práce, ktorý je povinný podnet preveriť.

Existuje však aj možnosť, ktorá je považovaná za krajnú. Ide o podanie žaloby na súde, kde musí zamestnávateľ dokázať, že k diskriminácii nedošlo. Rovnako ako on, tak aj protistrana musí mať dôkazy, čo niekedy býva na dlhé lakte. Dôkazy protistrany by mali byť predovšetkým písomné.

Podľa odborníka sa týmto scenárom vyhneš, pokiaľ si prácu hľadáš prostredníctvom etablovanej personálnej agentúry. Vysvetľuje tiež, že zamestnanci týchto agentúr sú školení v komunikačných zručnostiach a majú skúsenosti aj v oblasti práva. Tiež skutočne vedia, čo si môžu a nesmú dovoliť.

„Sú styčným dôstojníkom medzi zamestnávateľom a uchádzačom o prácu a často dokážu mnohé veci odkomunikovať na oboch stranách bez toho, aby medzi nimi došlo k nezhodám, napätiu alebo iným nepríjemným situáciám,“ uzatvára Kučera.

Nevhodných otázok je mnoho

Ak nevieš, ktoré otázky možno zaradiť medzi tie nevhodné, uvádzame niekoľko príkladov. Skúsení personalisti tieto otázky považujú za neadekvátne a podľa litery zákona môžu byť dokonca diskriminačné.